Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadaní 9. januára 2003 schválilo Všeobecno–záväzné nariadenie o miestnych poplatkoch, dani z nehnuteľností, komunálnom odpade a trhový poriadok. Zmena je len v dani za záhrady a nádvoria z 0,12 Sk na 0,15 Sk/m². Schválilo aj dohody o vykonaní práce: Jozef Mydliar – vedenie kroniky / 80,- Sk za stranu, Peter Veverica a Igor Lenčo – údržba verejného osvetlenia / 2000,- Sk každý, Zdenka Lacková – knihovníčka, Jaroslav Slušniak – údržba výpočtovej techniky / 100,- Sk/hod., kúpu mobilného telefónu pre starostu. Poslanci poverili A. Vevericovú pripraviť 1. marca fašiangovú bursu a M. Adamčiaka zhotoviť poklop kanalizačnej šachty pred obchodom. Záporne sa vyjadrili k príspevku 1 Sk na číslo a obyvateľa časopisu Spoločník. Súhlasili s kúpno-predajnou zmluvou obce s Rímsko-katolíckou cirkvou o odkúpení pozemkov (KN 14/1-1475 m² a KN 14/2-15 m²) pod komunikáciu k novým domom. Majitelia nových stavebných pozemkov si dali vypracovať nový územný plán, ktorý mení radovú výstavbu na individuálnu bytovú výstavbu.

Starosta obce Juraj Vrtich informoval občanov o činnosti obecného zastupiteľstva a svojom takto:

Vážení spoluobčania, na začiatku roka 2004 Vás chcem všetkých poinformovať p práci obecného úradu a o splnených úlohách roku 2003.

Hlavným cieľom bolo povybavovať potrebné papiere pre výstavbu rodinných domov na novej IBV v lokalite Záhrady za novou farou. Nakoľko sa zmenil plán výstavby a namiesto radovej výstavby domov bol prekreslený územný plán v mesiaci november 2002 na individuálnu výstavbu rodinných domov, bolo potrebné začať vybavovať všetky vyjadrenia od dotknutých orgánov znovu. Po vybavení zmeny územného plánu na individuálnu výstavbu 7 rodinných domov a jedného dvojdomu, bolo potrebné vybaviť stavebné povolenie na NN (nízkonapäťové) siete a verejné osvetlenie. Na výkopové práce NN siete bolo potrebné vybaviť súhlas cez súkromné pozemky a dočasné vyňatie z pozemkového fondu. Pri vybavovaní stavebného povolenia na miestnu komunikáciu nastal problém, nakoľko podľa zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách musí byť na konci každej slepej ulici zakreslená a vybudovaná otočka pre autá. V nakreslenej dokumentácii pre miestnu komunikáciu táto nebola zakreslená, takže ak sme chceli, aby stavebníkom mohlo byť začaté vydávanie stavebných povolení, museli sme miestnu komunikáciu rozdeliť na dve etapy a schváliť len prvú etapu.

Tieto potrebné povolenia sme povybavovali za štyri mesiace a v mesiaci máji bolo vydané prvé stavebné povolenie na rodinný dom. V súčasnosti sú postavené (hrubá stavba a zastrešené) dva rodinné domy, jeden dvojdom a ďalší dom je rozostavaný. Okrem tejto výstavby bolo vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu za železničným podjazdom, ktorý je už tiež pod strechou.

Na druhú etapu cesty a otočku áut bolo potrebné vybaviť najprv pozemok, nakoľko priestor medzi komunikáciou a ČOV ostal nevysporiadaný a vlastne nebol ani prístup na čističku odpadových vôd. Bolo potrebné dať zakresliť geometrický plán, vypracovať kúpno-predajnú zmluvu, znalecký posudok na pôdu atak pozemok odkúpiť od rímsko-katolíckej cirkvi. V mesiaci novembri sme už vybavili list vlastníctva a tak teraz projektant kreslí otočku áut, apotom bude potrebné vybaviť stavebné povolenie na druhú etapu miestnej komunikácie a otočku áut.

Od začiatku roka sme vybavovali realizáciu napojenia NN siete. SSE (Severoslovenské elektrárne) Žilina to nemali v pláne na rok 2003, nakoľko už v novembri 2002 mali uzatvorený plán investičných akcií na rok 2003. Cez člena predstavenstva dozornej rady SSE Žilina pána Jána Ondrejku sa nám podarilo presadiť dodatočné zaradenie do plánu výstavby aj napojenie NN siete pre novú IBV v Lipt. Michale s podmienkou združenia finančných prostriedkov od obce v objeme 35 % z celkových nákladov, čo predstavuje sumu 148 000 Sk. Po podpísaní zmluvy v mesiaci auguste o vykonaní prác, bol dohodnutý termín realizácie týchto prác na mesiace september a október. Do výkopu NN siete boli uložené aj káble na verejné osvetlenie a miestny rozhlas. Práce boli ukončené v mesiaci novembri. Koncom novembra boli pracovníci zo SSE Žilina prevziať stavbu a napísať revíznu správu. Túto predložia na závod Lipt. Mikuláš, ktorý zvolá kolaudačné konanie a odovzdá stavbu. Potom si už budú môcť stavebníci dávať žiadosti o elektrickú prípojku na rodinné domy na SSE do Ružomberka.

Začali sme vysporiadávať obecné pozemky, aby boli zapísané na list vlastníctva. Ako prvý sme vysporiadali pozemok pod obecný úrad a kultúrny dom. Dali sme spracovať geometrický plán, na základe ktorého sme dostali list vlastníctva na pozemok, a potom sme vybavili zapísanie budovy obecného úradu a tiež aj kultúrneho domu na list vlastníctva. Ako druhý sme vysporiadali pozemok pri potoku Ľupčianka, vedľa pozemku pani Dančekovej. Tento pozemok nám darovala pani Vierka Karbulová, rodená Kapinová. Ako tretí sme vysporiadali pozemok pri ČOV na otáčanie áut a prístupovú cestu na ČOV a v mesiaci novembri sme vybavili list vlastníctva. Popri tom sme spolu s farským úradom vysporiadali pre rímsko-katolícku cirkev pozemok pod kostol, na ktroý je už tiež vybavený list vlastníctva a taktiež je zapísaný aj rímsko-katolícky kostol na liste vlastníctva. V roku 2004 chceme vo vysporiadaní pozemkov pokračovať.

Ďalej sme vybavovali potrebné papiere k prevádzke ČOV na vypúšťanie odpadových vôd do potoka Ľupčianka, ktoré od nás požadoval Okresný úrad, štátna vodná správa Ružomberok. Okrem toho sme museli požiadať aj Hydrometeorologický ústav Bratislava o potrebné údaje o toku Ľupčianka a prietoku vody.

Vybudovaná kanalizácia, druhá etapa je v skúšobnej prevádzke a k tomu bolo potrebné tiež povybavovať potrebné papiere od tlakových skúšok, kamerovej skúšky až po skutočné geodetické zameranie stavby kanalizácie a vodovodu II. etapa. Skúšobná prevádzka je povolená do 31. 7. 2004, dokedy musia byť odstránené všetky závady. V súčasnosti pripravujeme projekty na realizáciu výstavby kanalizácie III. etapy, aby mohli byť predložené spolu so žiadosťou o príspevok na podporu enviromentálnych programov na Ministerstvo životného prostredia.

Okrem tejto činosti sme pripravovali rôzne akcie pre všetkých občanov našej obce. Dňa 1. marca sa uskutočnila tradičná fašiangová bursa (chodenie masiek po dedine), po ktorej nasledoval detský karneval a večer posedenie pri hudbe pre všetkých občanov našej obce.

31. mája spolu s hasičským zborom našej organizácie sme organizovali tretí ročník súťaže o pohár starostu obce. Na tejto akcii sa zúčastnilo deväť družstiev z okolitých obcí. Pohár vyhralo družstvo z Part. Ľupče.

1. júna sme pri príležitosti MDD pre naše deti pripravili športové popoludnie, kde si všetky zasúťažili a zašportovali.

18. októbra sme zorganizovali stretnutie s dôchodcami. Krátky kultúrny program pre nich pripravili žiaci Základnej školy v Lipt. Teplej a bolo podané pre všetkých občerstvenie.

6. decembra sme pre deti pripravili Mikuláša, ktorý prišiel do kultúrneho domu, kde pri stromčeku odovzdával deťom darčeky.

Pri príležitosti životného jubilea našich občanov sme týchto navštívili a odovzdali im malú pozornosť.

V mesiaci novembri sme v spolupráci s OSC (okresná správa ciest) Lipt. Milňkuláš vyasfaltovali kanalizačné prípojky k rodinným domom na hlavnej ulici popred kostol.

Záverom sa chcem poďakovať všetkým našim sponzorom, ktorí prispeli v priebehu roka. Sú to: Pozemkové spoločenstvo Lipt. Michal, OZO Lipt. Mikuláš, Agrotermál Bešeňová, p. Janovcová, Kakus, Jurgoš, Vorek, Jánoš Peter, Adamčiak Martin.

Na záver Vám všetkým prajem veľa pohody, zdravie, spokojnosti a vzájomného porozumenia v našom spoločnom občianskom nažívaní v roku 2004.

Výročnú členskú schôdzu hasičov sme otvorili minútou ticha za zomrelých členov J. Juríčka a F. Kenderu. Správu o činnosti prečítal J. Lúčan. Kronikár dostal kópiu správy a rozhodol sa zapísať celú do kroniky:

Správa o činnosti dobrovoľného hasičského zboru v Lipt. Michale za obdobie od 15. 2. 2003 do 31. 1. 2004.

Vážené hasičky, hasiči, milí hostia.

Zišli sme sa na výročnom valnom zhromaždení, aby sme vyhodnotili činnosť našej organizácie za rok 2003. Činnosť bola zameraná na plnenie prijatých uznesení a hlavných úloh z výročného valného zhromaždenia konaného dňa 15. 2. 2003. Schádzali sme sa podľa potreby na výborových schôdzach – bolo ich 5, kde boli riešené aktuálne otázky. Bola pripravovaná obvodová súťaž hasičských družstiev, pohárové súťaže a brigády. Výbor pracoval podľa plánu práce a plánu hlavných úloh.

Členská základňa ostala na úrovni roku 2003.

Stav členov k 31. 12. 2003 je 29 mužov a 15 žien. Je potrebné i naďalej venovať pozornosť odbornej príprave hasičských družstiev a hlavne práci s mládežou.

Činnosť organizácie závisí od finančných prostriedkov, ktoré poskytuje obecný úrad v Lipt. Michale a od sponzorov. Spolupráca hasičského zboru a obecného úradu je na dobrej úrovni. Potrebné prostriedky na činnosť organizácie doposiaľ nechýbali. Poďakovanie patrí aj Marianovi Jančimu a Martinovi Adamčiakovi, ktorí podporili našu organizáciu pri organizovaní súťaže o pohár starostu obce.

1. marca organizovali naši členovia fašiangovú bursu – chodenie masiek po dedine, popoludní detský karneval a večer zábavu pre občanov obce.

V našej organizácii máme dve športové družstvá, a to jedno družstvo mužov a jedno družstvo žien.

31. mája sme organizovali 3. ročník súťaže o pohár starostu obce. Súťaže sa zúčastnilo 8 mužských družstiev z okolitých obcí – vyhralo družstvo z Part. Ľupče a dve družstvá žien /z Lipt. Michala a Ivachnovej/.

14. júna sa hasičské družstvo žien zúčastnilo previerky pripravenosti hasičských družstiev v Ludrovej, kde obsadili 2. miesto. Muži sa súťaže nezúčastnili, čo je hanba.

29. júna sa hasičské družstvá mužov aj žien zúčastnili súťaže o pohár starostu obce v Part. Ľupči.

9. augusta sa hasičské družstvo žien zúčastnilo súťaže o putovný pohár DHZ – Lipt. Ondrašová, kde obsadili 2. miesto.

11. augusta sme zorganizovali pre našich členov kultúrne posedenie spojené s prezentáciou firmy Top Slovakia.

31. augusta sa hasičské družstvo žien zúčastnilo súťaže pri príležitosti osláv založenia hasičského zboru v Lipt. Teplej.

7. septembra sa hasičské družstvo žien zúčastnilo na hasičskej nedeli v Lipt. Mikuláši.

V brigádnickej činnosti pracovali naši členovia pri údržbe hasičskej techniky a taktiež pri ich odzimovaní a potom zase pri zazimovaní. Na hasičskej Avii bola urobená emisná kontrola a taktiež aj STK (stanica technickej kontroly), ktorú vybavil Miro Hrompa. Na striekačke PPS 12 bolo prerobené ešte koncom roka 2002 štartovanie. Bol namontovaný štartér a baterka, atak sa už striekačka štartuje na súťažiach pomocou baterky. Túto prácu previedol a dal aj štartér náš člen pán Koloman Baran, ktorému sa chcem touto cestou za jeho prácu poďakovať.

Záverom chcem poďakovať aj všetkým ostatným členom, ktorí pomáhali plniť úlohy nášho DHZ, všetkým, čo sa zúčastňovali súťaží a tiež brigád a zároveň požiadať aj ostatných členov, aby sa aktívne zapájali do činnosti a práce našej organizácie. Aby sme kvalitnou prácou a účinnou preventívno-výchovnou činnosťou udržiavali našu organizáciu kvalitnú a akcieschopnú, a tak zabraňovali vzniku požiarov.

Maškary chodili po dedine 1. marca 2003 poobede. Pred Mydliarov sporiadali dve misy šišiek mojej mamy, na ktoré sa masky už tradične tešia. O 16.00 hodine začal maškarný ples pre deti a o 21,00 zábava pre dospelých s diskotékou. Hitom doby bola pesnička “Jede, jede mašinka” (kouří se jí z komínka, jede, jede do dáli, veze samí vožralí.) Výborne sa baviaca spoločnosť vyrobila hada, na čelo ktorého postavila kronikára. Ten napodoboval rukami pohyb klaníc parnej lokomotívy. Maroš (Martin) Adamčiak mu na jeden okruh sály požičal cigaretu, ktorá predstavovala dymiaci sa komín. I keď kronikár neobľubuje popularitu, tento prejav michalskej spoločnosti, že do nej patrí, ho potešil.

Medzinárodný deň detí 1. 6. 2003 bol dňom súťaží a detského smiechu i plaču. Výsledky:

4-5 roční: chlapci 1. Dávid Sálus dievčatá 1. Klaudia Mikušová

2. Dávid Sirotiak 2. Adriana Feriancová

5-7 roční: chlapci 1. Martin Hrompa dievčatá 1. Žaneta Guothová

7-9 roční: chlapci 1. Peter Vorek dievčatá 1. Ivana Jacková

2. Marek Sýkora 2. Anna Borsíková

3. Roman Sarčák 3. Nikola Baranová

9-11 roční: chlapci 1. Igor Vorek dievčatá 1.Petra Vevericová

2. Boris Malenka 2. Mária Borsíková

3. Marek Ilkanič 3. Martina Hošalová

11-15 roční: chlapci 1. Juraj Bubala dievčatá 1. Marta Sršňová

2. Peter Adamčiak 2. Ľudmila Borsíková

3. Daniel Adamčiak 3. Veronika Nemcová

V marci sa pod farou objavuje materiál na stavbu nových domov. V máji dostávajú stavebníci prvé stavebné povolenia. Do zimy stojí v Záhradách päť stavieb rodinných domov.

1.-5. mája 2003 inštalovala firma Elmont Liptovské Sliače elektrické ovládanie zvonov na zvonici. Zamenili celé zavesenie, ktoré je teraz kovové na ložiskách. Okrem pravidelného zvonenia cez automatický spínač možno ovládať zvony diaľkovým ovládačom do 250 metrov. Pritom zamenili aj stropné svietidlo v hlavnej lodi kostola, osvetlili kaplnku a dva svietidlá sú pred kostolom.

V máji si prehradili Otília a Paľo Dulačka cestu za svojou záhradou plotom. Nepáčilo sa to hlavne návštevníkom baru. Museli by obchádzať poza kultúrny dom. Plot vyvalili a hodili do potoka. To sa niekoľkokrát opakovalo a riešilo na obecnom úrade. Posledný plot vydržal celú zimu a ľudia si zvykli chodiť dookola.

V októbri 2003 prišiel o strechu nad hlavou Lubo Juríček. Po problémoch s neplatením elektrickej energie mu exekútor zobral rodinný dom. Lubova manželka, asi rok rozvedená, by mala dostať byt v Ružomberku.

Krátky program detí a 200 Sk s pohostením už tradične potešilo michalských dôchodcov18. októbra 2003.

Liptovský Michal je treťou najmenšou obcou v okrese Ružomberok. Od decembra minulého roka má nového starostu, je ním Juraj Vrtich, na starostovskom poste nováčik. Povedal nám, ako sa do funkcie zapracováva a čo ho momentálne najviac zamestnáva. “Hlavnou starosťou bolo vybavenie vecí okolo stavebných povolení pre stavebníkov v lokalite Záhrady. Začne sa tu výstavba deviatich rodinných domov. Trochu s tým bol problém, lebo predtým sa uvažovalo s radovou výstavbou a teraz sa projekt zmenil na individuálnu bytovú výstavbu – rodinné domy. Preto bolo potrebné získať nové povolenia na cestnú komunikáciu a elektrickú rozvodnú sieť do tejto lokality. Bola to podmienka pre vydávanie stavebných povolení stavebníkom. Je to veľa vybavovania. Tento mesiac už prví dvaja stavebníci dostali stavebné povolenia a začínajú s výkopmi základov. Pomaly sa práce rozbiehajú. Zamestnalo nás aj čistenie verejných priestranstiev a komunikácií, bežné práce, ktoré treba stále robiť. Máme v úmysle poopravovať komunikácie i krajnice a rigoly popri ceste. Približne dve tretiny obce má spravenú kanalizáciu, cesty sú pozasýpané, ale bude to treba opraviť. Rozsah prác závisí samozrejme od financií, ktoré budeme môcť na to uvoľniť. Máme v úmysle vykonať rekonštrukciu verejného osvetlenia, vymeniť staré 250 W výbojky za nové úspornejšie. Pracujeme práve na technických podkladoch na takéto riešenie. Ako nový starosta sa popritom snažím zapracovať do problematiky samosprávy i so všetkými zmenami, ktoré teraz táto oblasť zaznamenáva. Ide o prechod kompetencií, zmeny v legislatíve a pod. Stretávame sa v rámci ZMOS-u (Združenie miest a obcí Slovenska), kde si vymieňame skúsenosti s ostatnými služobne staršími starostami. Tu dostaneme aj aktuálne informácie napr. z daňového úradu, polície a pod. Samozrejme musím študovať i literatúru, napr. Obecné noviny. Náš obecný rozpočet stačí na minimálny chod obce, na najnevyhnutnejšie výdavky. Predtým starosta aj ja teraz pracujem na polovičný úväzok, roboty je dosť, nie je to len na 4 hodiny denne. Ale plný plat starostu by náš obecný rozpočet ťažko uniesol. Z akcií, ktoré práve teraz pripravujeme, spomeniem súťaž hasičských družstiev O pohár starostu obce, už je to tretí ročník. Každoročne usporadúvame Deň detí, ten majú na starosti poslanci obecného zastupiteľstva.

Dvojtýždenník Spoločník piatok 6. júna 2003

Dobrovoľný hasičský zbor z Partizánskej Ľupče sa už tretíkrát bez prestávky stal víťazom hasičskej súťaže O pohár starostu obce Liptovský Michal, ktorej III. ročník sa odohral 31. mája na lúke za Adamčiakovcami. Víťazi predviedli chladnokrvný, zohraný výkon, ktorý v ďalšom priebehu už z konkurencie nuk nedokázal napodobiť (požiarny útok zvládli v takmer profesionálnom čase 21,8 sekundy). Druhí v poradí, hasiči z Liptovských Sliačov – Stredného, dosiahli štandard, terče zhodili za 31,2 sekubdy. Vyššie ambície mali určite tretí Bešeňovci, tí však zaváhali a nepomohli im ani hlasné pokyny strojníka Jána Bistiaka. Okrem tejto trojice sa na pretekoch zúčastnili ešte zbory z Ivachnovej, Liptovského Michala, Liptovských Sliačov – Vyšného, Krmeša – Vlašiek a SCP Ružomberok. Víťazkami súťaže žien sa stali hasičky z Liptovského Michala (čas 42 sekúnd) pred Ivachnovou.

Dvojtýždenník Spoločník piatok 6. júna 2003

Nová výstavba: V obci prebieha nová individuálna bytová výstavba v lokalite Záhrady za novou farou. Minulý rok bola schválená IBV v podobe radovej výstavby. Potom si ľudia odkúpili pozemky a chceli samostatne stavať rodinné domy. To už ale nebolo schválené. Museli sme nanovo vybavovať povolenia na inžinierske siete – miestnu komunikáciu a elektrické vedenie. Severoslovenské energetické závody potvrdili, že sú schopné začať s výstavbou elektrickej siete, ale je potrebné združiť prostriedky od obce a zabezpečiť výkopové práce. Obec však v sučasnosti nemá peniaze, ešte splácame faktúry z roku 2002. Peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania na tento účel zatiaľ nie sú k dispozícii, uvidíme, čo bude na rok.

Aj napriek tomu sme do tejto akcie išli (na rok bude znovu všetko drahšie), začali sme s výkopovými prácami. Elektrikári poťahali káble a finišujú s napojením jednotlivých stavebníkov. Komunikácia je zatiaľ vysypaná len makadamom, ale pokiaľ tu bude vládnuť čulý stavebný ruch, mala by postačovať. Nebolo by efektívne ju teraz asfaltovať. Novinkou je nevyhnutnosť zapracobania podmienky, že na konci každej slepej ulice musí byť otočka. To taktiež nebolo v pôvodnom projekte na miestnu komunikáciu. Dnes sa už v tejto lokalite stavia. Dohromady tam bude 7 samostatne stojacich rodinných domov a jeden dvojdom.

Voľné pozemky: Voľné pozemky obec nemá.

Kanalizácia: Kanalizácia nie je zatiaľ dorobená, tohto roku sa nám nepodarilo získať žiadnu dotáciu. Teraz majú peniaze len veľké vodárenské spoločnosti. Peniaze, ktoré dostal Ružomberok od Neusiedler SCP, a.s., za predaj ČOV v Hrboltovej, z tých vraj nedostaneme nič, lebo nie sme napojení na spomínanú čističku. Treba nám odkanalizovať ešte tretinu obce. Naša čistička funguje, sú tam však určité menšie problémy, ktoré odstraňujú zamestnanci vodární.

Verejné osvetlenie: V obci by sa žiadalo zrekonštruovať sieť verejného osvetlenia, staré neefektívne 250 W žiarivky vymeniť za úspornejšie. Na rekonštrukciu sme žiadali peniaze od ministerstva, žiaľ, ani tu sme nepochodili.

Obecný rozpočet: Obecný rozpočet stačí na pokrytie najnevyhnutnejších prevádzkových nákladov, elektrika, kúrenie, mzdy, inak nemôžeme nejako vyskakovať. 180-tisíc v tohtoročnom rozpočte je rezervovaných na poplatenie faktúr z minulého roka. Pracujem len ne polovičný úväzok, lebo celý plat by rozpočet neutiahol. Treba zabezpečiť aj tradičné kultúrne akcie, napr. na sobotu pripravujeme stretnutie s dôchodcami.

Cestovný ruch: Cestovný ruch sa rozvíja hlavne zásluhou termálneho kúpaliska v Bešeňovej, chodia sem najmä Poliaci, Česi. Čo nám chýba, to je nejaké turistické informačné centrum a ďalšie služby(napr. stravovacie zariadenia typu pizzérie, rýchle občerstvenie, hot-dogy). Je to však záležitosť voľných pozemkov, ktoré naša obec nemá, potenciálni záujemcovia nemajú kde takéto objekty vystavať. Hlavne v letných mesiacoch bolo všetko plné, návštevníci sa nemali kde ubytovať.

Likvidácia odpadov: Obec vyberá na likvidáciu odpadov poplatok 230 korún na osobu a rok. Zatiaľ táto suma postačuje, uvidíme, ako ďalej, či sa nezdvihnú poplatky za uskladnenie odpadu. Odpad likvidujeme prostredníctvom spoločnosti OZO.

Spoločenské organizácie: Fungujú len hasiči, všetky ostatné sa rozpadli. Hasiči organizujú spolu s poslancami tradičnú bursu a v spolupráci s obcou letnú pohárovú súťaž o Pohár starostu obce.

Cirkevný spevokol: Spevokol pracuje aj naďalej, má 9 členov. Speváci spievajú na birmovkách, svadbách, pohreboch. Dnes spevokol vedie Mária Pašková z Partizánskej Ľupče, ktorá je študentkou KU v Ružomberku.

VPP: Štát v tomto roku nevytvoril takmer žiadne pracovné miesta v rámci VPP (Verejno-prospešné práce). Ľudia, ktorí mali pre obec pracovať v rámci menších obecných služieb, sú väčšinou na maródkach. Pracovníci VPP pomohli pri skrášľovaní a čistení obce, to bola pomoc. Teraz to chýba.

Najviac je Jančiovcov. Podľa údajov z michalskej evidencie obyvateľstva v obci býva najviac obyvateľov, ktorí sú nositeľmi priezviska Janči (11). Za nimi nasledujú Baranovci (10), Bubalovci (9) a Jánošovci (8).

Na staré dobré časy si zaspomínal dnes 76-ročný občan Liptovského Michala – Ľudovít Šlauka. V minulosti bol veliteľom miestneho hasičského zboru, predsedom Zväzarmu i osvetovej besedy.

Pochádzam zo zatopenej obce Sokolče, do Liptovského Michala som sa priženil. S manželkou sme si kúpili pozemok, bývame tu od roku 1950. V tých rokoch bol Michal pomerne zaostalou obcou. Nebolo tu nič, len dve píly a zámočníctvo. Jednu píli mal Velčovský, druhú Kapp a zámočníctvo Albert Bubala. Štefan Bubala, to bol štvrtý podnikateľ, ten mal zase mláťačky, mašinky. Inak sa skoro nič nestavalo, nemal kto investovať korunu. Obec bola rozdelená na dve časti. Po Ľupčianku bola časť patriaca Nemeckej Ľupči, ostatná časť od vody nahor patrila Ivachnovej. Michal vtedy nebol samostatný, to bola osada Michal. V päťdesiatom prvom roku prišlo k zlúčeniu obce.

Obec sa volala Liptovský Svätý Michal, všetci naokolo boli svätí. Po zlúčení obce nastal úplný prevrat v spoločenskom i kultúrnom živote obce. Obec už začala žiť. Začalo sa stavať. V prvom rade sme postavili nový most cez Ľupčianku. Dovtedy tu bol drevený, keď išiel niekto s koňmi alebo kravami, falangy len tak lietali, nedalo sa tadiaľ chodiť, zväčša sme preto chodili vyše mosta, kde bol brod. Vtedy bola Ľupčianka oveľa väčšia. Z organizácií začal najskôr pracovať obnovený požiarny zbor, ktorý mal jednu ručnú striekačku uschovanú v búde na Matejkovie pozemku. Nový požiarny zbor sa vytvoril z mladých ľudí, ja som sa stal veliteľom, Kendera predsedom. Jeden bez druhého sme neurobili ani krok. Po obnovení činnosti sme dostali starú motorovú striekačku z okresu, mala 15 metrákov. Bolo treba 15 chlapov, aby ju potisli k vode.

Začali sme stavať budovu dnešného obecného úradu. Najskôr sme ju stavali ako požiarny dom, mala to byť požiarna zbrojnica. Nato sem ale prišli páni z okresu a hovoria: “Ľudo, tá zbrojnica bude malá, my vám chceme dať auto. Stavajte tak, aby sem vošlo aj hasičské auto.” No dobre, ale kde zoberieme peniaze? Budova sa dokončila, ale už sa nestavala zbrojnica. Z okresu sme dostali 100-tisíc na vystavanie veľkej požiarnej zbrojnice. V ľuďochbola vtedy chuť. Brigádu sme organizovali každý deň, zbrojnica bola raz-dva hotová. Dostali sme novú dvojkolesovú striekačku šestnástku i auto Tatru 805. Na okolí to bola najsilnejšia striekačka, naše družstvo bolo v rámci okresu postavené ako výjazdové. Nám Ružomberok hlásil oheň v Bešeňovej alebo vo Vlaškách, tak sme ta išli prví, až potom oni prišli. Vtady sa chodilo moc ku požiarom. Každú chvíľu zásah.

Najväčší požiar, ktorý si pamätám, bol asi v roku 1958, keď sa vykoľajil cisternový vlak s ropou vyše Vlašiek. Tam boli hasiči z celého okresu, lenže nevedeli sme, ako ropu hasiť. Cisterny vyvrátené, ropa vytekala, všetko bolo v plameni. V prvom rade sa zabraňovalo, aby ropa neprenikla do dediny, lebo by i Vlašky zhoreli. Čo vytieklo, vo Váhu to všetko horelo. Skúšali sme všelijako, priblížiť k ohňu sa nedalo. Martinčania doniesli nehorľavé šaty. Potom sme chytili prúdnicu k prúdnici a tlačili sme oheň pred sebou. Lenže železo bolo na vagónoch rozžeravené, to sa bleskovo chytilo znovu. Museli sme sa vracať hádam 5-krát. Ustúpiť a naspäť. Potom sa konečne podarilo oheň zvládnuť. Z Martina prišli na pomoc aj tanky. Boli sme tam dva či tri dni – a o hlade. Na Naše protesty potom železnica doviezla salámy, chleba, rumu a čaju, to ako požiarnikom. Požiarnici z okolitých dedín utiekli domov, keď videli, že sa to nedá hasiť. Zostali tam len tri dedinské požiarne zbory a ostatok len mestské z Ružomberka, Mikuláša, Martina a Žiliny. Dostali sme potom čestné uznanie.

Zapojili sme sa aj do záchranných prác v Bešeňovej počas povodne v roku 1958. To bola veľká povodeň. Tu zobrala voda veľký drevený most, Bešeňová a Ivachnová boli pod vodou, skládky dreva pri Váhu v Teplej, to všetko letelo dolu vodou. Váh vtedy stúpol, čo vám poviem, bešeňovská kultúra bola meter a pol vo vode. Hlboký bo hádam cez 7 metrov. My sme sa nemali ako z Bešeňovej dostať naspäť. Aj v Ivachnovej most zobralo. Stál iba most vo Vlachoch. Tak sme tam išli. Železný most vyhodili Nemci za Povstania pri ústupe do povetria, preto časť z neho bola drevená a všelijako to s ním vtedy vyzeralo. Rozmýšľali sme. Ideme? Nejdeme? Brodili sme sa uviazaní na jednom lane a šťastlivo sme došli domov. Z Michala boli pri týchto akciách ešte Fero Kenderovie (ten nesmel chýbať nikde), Jano Vrtich (nebohý), Jožo Jančiovie (nebohý), Laco Adamovie, Slavo Hošala, Tóno Trnovský, Fero Tuka, Ondrej Baran, Jožo Šatanovie. Jano Guoth, Šlachta a Kendera (starí hasiči) strážili hasičský dom, tí boli na pohotovosti.

Potom sa postavila cesta, lebo tu bola len stará hrboľatá, skalami vykladaná, sem-tam burkovce a tak. Cesta do Bokov (bola tam nová výstavba), tá sa najskôr vyvalcovala a potom o niekoľko rokov neskôr sme natiahli aj asfalt. To bolo niekedy po 60. roku. /pozn. kronikára: Asfaltovalo sa v 1975. roku./

No a začali sme stavať kultúrny dom. Dali sme spraviť na kultúru plány a pustili sme sa do toho – načierno. Materiál bol, lebo keď sa váľala Velčovského píla, to bolo všetko z tehly. Tie sme počistili a znovu upotrebili pri výstavbe, hádam 20-tisíc tehál. Elán u ľudí bol, vykopali sme základy a zabetónovali ich. Prišli žandári a oznámili nám, že ďalej nesmieme pokračovať. Stavbu zastavili. Keď prišli z okresu asi o tri týždne, to už boli múry dva metre do výšky. Znovu prišli žandári, aby sme skončili. Keď nie, tak nie, dobre. Ideme preč. Potom, keď žandári odišli, ideme reku aspoň maltu vyhádzať. Aj sme pokračovali, múry vytiahli, aj preklady zabetónovali. No a keď prišli sem nanovo z okresu, Žáček bol predseda ONV v Ružomberku, ten povedal: “Ľudia, tu už darmo budeme zastavovať. Tu treba spraviť jedno. Čo je čierne, treba obieliť.” A tým sme zvíťazili. Okres dal povolenie aj nejaké groše. Takže aj kultúra sa konečne dokončila.

Problémom bolo zabezpečiť do kultúry vybavenie. Stoličky, stoly, javisko... Ešte pred dostavaním kultúrneho domu osvetová beseda zakúpila kinopremietačku a premietali sme ľuďom filmy v budove MNV, v zasadačke. Do týždňa aj dva razy, stále bolo plné. Neskoršie sma kúpili, už keď sme sa dopracovali k peniazom, farebný televízor. To ak bol hokej alebo dobrý film, myš neprešla. No ale ešte k tomu vybaveniu kultúry. Prišli sme k záveru, že nič nedáme za to, keď sa vyberieme priamo do Bratislavy na ministerstvo kultúry. Tak sa aj stalo. Zvolili sme delegáciu – Jožo Janči, Oto Húska a ja – averu sme pochodili dobre. Dostali sme 150-tisíc korún. No tak sme už mali za čo kúpiť stoly, stoličky, kulisy, závesy... Potom nám dal ešte odbor kultúry v Mikuláši 50-tisíc, keď videli, že tu dačo robíme. /pozn. kronikára: Podľa vyjadrenia O. Húsku, najväčšiu zásluhu na ministerskej dotácii mal Dr. Anton Miroslav Huska, michalský rodák./

Nacvičovali sme divadlá, asi 12 hier. Zúčastnili sme sa na súťažiach a nikdy sme neostali na konci. Najskôr sa divadlo hralo v škole (pani učiteľka Ovčiarová), neskôr v kultúre (pomáhala pani učiteľka Dulačková). Kultúru sme dostavali zhruba v roku 1963./pozn. kronikára: Podľa listín, ktoré prehrabal kronikár na pôjde obecného úradu, ukončili stavbu kultúrneho domu v roku 1973./ Tu bolo miest na sedenie aj s balkónom vyše 400. A kultúra bola aj preplnená.

Osvetová beseda robila aj zábavy. Peniaze sme potrebovali na dokončenie stavby. Na parkety, záchody, vodovod, koberce. Zábavy tu boli vynikajúce, mávali sme až 200 ľudí. Osvetová beseda mala zisk. Každé dva týždne bola zábava.

Fašiangy sme zaviedli asi v 51. roku. Od tých čias to robila každý rok druhá organizácia. Hasiči, Zväzarm, SZM, Červený kríž, Jednota, Zväz žien, záhradkári, odbojári... To všetko fungovalo. Ľudia dávali bursovníkom po 50 korún. Potom prišiel každý na zábavu aj s rodinou a dostal na stôl fľašu vína, pol litra pálenky a každý stôl misu praženice. (vybrali sme aj 500 vajec). Bolo veselo, ľudia cítili akúsi spolupatričnosť.

Dvojtýždenník Spoločník piatok 24. októbra 2003

Narodení:

Natália Košútová 1. 11. 2003 – rodičia Tomáš a Lena

Nina Berezňaninová 26. 12. 2003 – Bohuslav a Ing Dušana (Vavrová)

Zomrelí:

Ferdinand Lacko 29. 4. 2003

Ján Juríček 21. 7. 2003 (nar. 9.5.1931)

Jubilanti:

70 rokov: Anna Lúčanová 17. 2. 1933

Anna Húsková 4. 4. 1933

Adela Bobčeková 1. 5. 1933

Helena Tuková 9. 5. 1933

Anna Hurtečáková 11. 7. 1933

Miroslav Adamčiak 29. 8. 1933

Emília Jančiová 23. 8. 1928

Ondrej Mužila 1. 12. 1928

K 31. decembru 2003 mala obec 275 obyvateľov, z toho 139 žien a 136 mužov.

Táto časť kroniky bola schválená na zasadaní obecného zastupiteľstva dňa 2004.

V 1925. roku postavili otec murovaný dom pri kostole. Ja som sa narodil ešte do drevenice v 1918. roku. Tú obývali aj môj starý otec Juraj so starou mamou Zuzanou, za slobodna Tvrdošanovou. V novom dome nás jeden čas bývalo 11 ľudí: rodičia, 6 detí, stará mama a dvaja bratranci Budiakovci – František a Štefan. Všetci sme sa pomestili do domu s jednou izbou a kuchynkou. Špajz v dome nebol, ale mali sme sypáreň (špajz – komora na potraviny, sypáreň – stavba na úschovu plodín a potravín). To mala na starosti mama Mária, ktorá sa narodila v roku 1891. do Húskovie rodiny. Otec Jozef sa narodil v 1893., vychodil tunajšiu ľudovú školu a bol v prvej vojne kdesi v Rakúsku ranený. Po vojne gazdoval a furmančil, vozil dosky z velčovských píly do Teplej. V maštali bol pár koní, dve kravy. Chovali prasienku, zajace, kury.

Bol som najstarší. V Bešeňovej žije sestra Mária Chovancová (1922). Pred ňou sa narodil Ľudovít, ktorý ako jedno- či dvojročné dieťa zomrel. Brat Anton (1924) ostal v rodičovskom dome a gazdoval. Bol jedným z posledných, čo chovali koňa. Obchodníčkou bola sestra Ľudmila, ktorá sa vydala do Ľupče do Drobuliakov. Adolf (1930) odišiel do Ružomberka a chodil ako šofér na Tatre 111. V štrkopieskoch v Parížovciach robil a v Ružomberku býval aj najmladší brat Koloman (1933). (Parížovce sú dnes pod vodou marskej priehrady. Parížovská stanica mala i bočnú koľaj pre nasýpanie štrkov a piesku. Železničná trať pôvodne išla z Liptovskej Teplej poza Bešeňovú cez Vlašky, popod Liptovskú Maru cez Parížovce a Ráztoky do Mikuláša. V Parížovciach i Vlaškách boli staničné budovy, v Ráztokách len zastávka, i tá sa napodiv volala Trnovec.)

Rok som chodil ešte do starej drevenej školy, ostatných sedem do murovanej. Učili sme sa každý deň od ôsmej do dvanástej a poobede od jednej do piatej, okrem štvrtku. To bol voľný deň, v sobotu sa samozrejme učilo. Chodili sem deti z Michala a Ivachnovej. Po škole som šiel robiť na velčovského pílu ku skracovačke. Tu sa spracovávali ešte použiteľné kraje. Skracovali sa na 2 metre, alebo sa robili kolíky pre vinárov. To bolo cez leto. V zime sa nerezalo, ale navaľovalo sa drevo. Vozili ho z hory z Ľupče, ale aj plťami po Váhu z Hrádku. Pred bešeňovským mostom ich rozoberali a vozili do píly. Keď som mal sedemnásť stavali v Ružomberku kasárne. Učil som sa tam jedno leto za murára u Vursíka. Neskôr som už u Velčovského robil majstra. Na základnú vojenskú službu som nastúpil 10. januára 1940 do Piešťan. Prešiel som rádiotelegrafickým kurzom a na letisku v Žiline som do septembra 1943 robil telegrafistu. V auguste 1944 ma znovu povolali do SNP. Narukoval som do Petra. Keď bombardovali Ružomberok boli sme v Osade. Odtiaľ sme prešli do Ľupčianskej doliny, kde sme sa striedali na troch stanovištiach. Po potlačení SNP som šiel domov.

Po vojne sa robilo na píle stále. V 1946. roku som prešiel na Supru (papiereň v Ružomberku) ako majster. V 1950. roku som postúpil na podnik, kde som mal na starosti príjem dreva a likvidáciu faktúr. Keď sa v 1953. fabriky Solo a Supra rozdelili, robil som na Sole. V 1958. sa opäť spojili. V 1970. roku vytvorili Drevokup, ktorý kupoval drevo od štátnych lesov, čistil a predával ho všetkým celulózkam. Tu som robil ešte desať rokov nad dôchodok. Až v 1989. som ostal doma na penzii.

Organovať som začal za pána farára Jozefa Rimára.

Ženil som sa v 1946-om. Manželka Anna Hirschnerová sa narodila v 1925. v Štiavnici. Jej otec Jozef Hirschner bol vyučený mlynár a v Michale robil vedúceho na Kappovej píle. Bývali sme v tomto drevenom dome, ktorý si ja pamätám už ako chlapec. Syn Juraj (1948) si zobral Martu Bartošíkovú zo Závadky nad Hronom, postavil dom oproti obchodu. Robil v Bavlnárskych závodoch V. I. Lenina, teraz Texicom Rybárpole nákupcu a šoféra. Jozef (1950) je vyučený zámočník a býva s Máriou (za slob. Čačovou) v Ružomberku. Dcéra Mária (1954) robí na sociálnom oddelení v Ružomberku a býva s manželom Stanislavom Švárnym v novom dome v Liskovej.

Rozprával sa kronikár vo februári 1999.