Snahy obecného úradu preveriť ubytovaciu plochu u občanov, ktorí ubytovávajú rekreantov, komisiou pre obchod, podnikanie, služby, cestovný ruch a financie vyšli naprázdno. Komisia úlohu nesplnila, lebo to nik nechcel urobiť. Martin Adamčiak to vyjadril slovami: "Nebudem robiť žandára". Diskusia potvrdila, že na to ani nemajú právo.

Hlavnou témou zasadania 24. mája 2001 bola komisia pre životné prostredie, verejný poriadok, kultúru a šport. Predsedníčka komisie Elena Tuková vypracovala aj písomnú správu o činnosti komisie. Z tejto správy vyplynulo, že vlastne nič neurobila, lebo jej nebolo predložené nič na posúdenie. V búrlivej diskusii som pobadal očividné iskrenie medzi poslankyňou Tukovou a starostom Weiszom. Výsledkom bol návrh celú komisiu zrušiť, alebo ponechať len jej časť pre kultúru a šport. Poslanci nakoniec celú komisiu zrušili. Kultúrne a iné akcie budú mať na starosti na každú akciu vopred určení poslanci a občania.

Zúčastnení odsúhlasili text kroniky za predchádzajúci rok.

Na záver poslanci a všetci zúčastnení zablahoželali starostovi Antonovi Weiszovi k životnému jubileu - šesťdesiatke a pri tejto príležitosti sa podpísali do pamätnej knihy. Po schôdzi sme pripili na jeho zdravie a aj si dobre zaspievali.

Projekt individuálnej bytovej výstavby sa dostal na mŕtvy bod. Pán biskup oznámil, že treba záležitosť predložiť biskupskej ekonomickej komisii.

Diskusia o odpadoch bola najdôležitejšia na zasadaní 13. decembra 2001. Poslanci odsúhlasili zľavu 50 % občanom za tunelom, lebo si musia popolnice doviesť pred tunel. Kuka voz cez tunel neprejde. Takú istú zľavu dostali občania starší ako sedemdesiat rokov. Obec zabezpečuje zber komunálneho odpadu, separovaný zber skla, plastov a dvakrát do roka zber šrotu a textilu.

Obec zamestnáva dvoch pracovníkov na verejnoprospešné práce.

Organizácia poriadala 24. februára 2001 fašiangovú bursu a večernú zábavu. Pri príležitosti 75. výročia založenia zboru usporiadali súťaž o pohár starostu obce. Z ôsmych družstiev mužov boli naši na piatom a ženy na druhom mieste. Na oslavu si boli v apríli zarobiť v Ľupčianskej doline: Juraj Bubala, Dalibor Bubala mladší, Ján Šturek, Anton Weisz, Tomáš Košút, Peter Mikuš, Marian Chebeň, Zdeno Húska, Richard Kendera, Andrej Mikušiak, Juraj Vrtich starší. Čistili holorub od haluziny. Na Jamách vytrhávali vrbinu okolo potoka Ján Lúčan, Michal Janči, Tomáš Košút, Michal Weisz, Ján Šturek a Juraj Vrtich.

Samozrejme pracovali na údržbe (odzimovaní, zazimovaní) požiarnej techniky.

O 10,00 hod. privítal súťažiacich i divákov starosta obce Anton Weisz. Vo svojom prejave zhrnul aj 75-ročné účinkovanie dedinskej hasičskej organizácie v obci.

Ďalšia generácia obnovila požiarny zbor v šesťdesiatych rokoch. Boli to hlavne František Kendera, Ludevít Šlauka, Július Juríček, Pavel Zarevúcky, Jozef Hirschner, Jozef Lúčan. Títo hasiči začali s výstavbou požiarnej zbrojnice v roku 1958. V 1963. roku bolo pre našu organizáciu pridelené auto Tatra 805 a v 1965. roku dostal náš zbor motorovú striekačku DS 16. Dvojkolesovú motorovú striekačku PPS 12 mohli dobrovoľníci používať od roku 1970.

Od roku 1964 sa požiarne družstvo mužov pravidelne zúčastňovalo na obvodových kolách športovej súťaže požiarnych družstiev. V roku 1981 bolo založené prvé požiarne družstvo žien, ktoré od roku 1982 pravidelne súťažilo na obvodových, ako aj okresných kolách športovej súťaže požiarnych družstiev. Zakladajúcimi členkami a prvými súťažiacimi boli Marta Bubalová, Marta Lenčová, Anna Štureková, Marta Vrtichová, Božena Sarčáková, Božena Košútová, Marta Hurtešáková, Anna Jančiová, Jana Juríčková, Mária Mikušáková.

Členovia požiarneho zboru okrem rôznych súťaží zasahovali aj pri niekoľkých väčších požiaroch. V Bešeňovej to bolo pri požiari krčmy, sena v senníku na štátnych majetkoch, vo Vlaškách pri likvidácii požiaru cisterien s ropou, v Liptovskom Michale pri požiari humna u Jánošov, pri požiari zápalkárne u Machajov. Posledný požiar bol v katastri našej obce v roku 1994, keď horela slama na poli blízko dediny a zároveň tráva okolo železnice. Členovia požiarneho zboru sa tiež zúčastňujú brigád v obci. Pomáhajú pri čistení miestneho potoka a pri údržbe požiarnej zbrojnice a techniky.

Po pripomenutí minulosti nastala previerka schopností dobrovoľných požiarnikov v reále, v požiarnom útoku. Po porade veliteľov družstiev s rozhodcami začali najskôr ženy. Naše družstvo viedla Anna Adamčiaková, súťažili Lucia Jančiová, Silvia Košútová, Jana Juríčková, Katka Bubalová, Katarína Vevericová, Anna Bendíková. Počasie bolo slnečné a všetci povzbudzovali. I hostia z okresných orgánov PO, pán Hreva a DPO pani Valušiaková a pán Vrzgula. Muži útočili dvoma céčkami. Za Liptovský Michal to boli Michal Janči, Dalibor Bubala ml., Juraj Vrtich ml., Tomáš Košút, Richard Kendera, Ján Lúčan, Peter Mikuš, Michal Weisz. Po skolení terčov si družstvo zmotávalo hadice, ďalšie sa pripravovalo na základni. Jozef Lúčan dopĺňal vodu do kade z cisternového auta. Toto dianie fotil Anton Weisz, kameroval Jozef Mydliar. Pri varení pomáhali Janka Juríčková, Marta Bubalová, Marta Vrtichová. Na vyhodnotení dostalo každé družstvo pohár a traja najlepší aj pohár za umiestnenie. Putovný pohár starostu obce Antona Weisza si odniesli Ľupčania.

Starosta odovzdal ďakovné listy zaslúžilým členom dobrovoľnej požiarnej ochrany v obci: František Kendera st., Ludevít Šlauka, Kalman Baran, Marta Sarčáková, Anna Štureková, Marta Vrtichová, Marta Bubalová, Jozef Hrompa, Jozef Vrtich, Miroslav Adamčiak, Martin Adamčiak, Zdeno Húska, Mária Juríčková, Ignác Košút. Po dobrom guláši sa ozýval z tábora Part. Ľupče spev. Nálada bola obecne výborná aj na poludnie pri rozchode družstiev do svojich obcí.

4. Ivachnová 39,3 s

5. Liptovský Michal 44,3 s

7. Vlachy 63,0 s

8. Kalameny DNF

2. Liptovský Michal 90,0 s

kategória 1. miesto 2. miesto 3. miesto

Rušný turistický ruch v oblasti prilákal aj zlodejov. Podľa relácie v televízii ukradli v Bešeňovej, Liptovskej Teplej a Michale tohto roku 5 osobných áut, väčšinou značky Mercedes Benz. Jedno bolo ukradnuté v noci 7. - 8. októbra 2001 z cesty pred Sárenych. Smolu mali aj turisti z Poľska ubytovaní v dome oproti kostolu (bývalý Vrtichovie dom). V nedeľu ráno zistili, že ich Seat vo dvore stojí na tehlách. V noci ktosi zobral všetky kolesá. Mali vraj elektrónové disky. Naviac im ukradli aj horské bicykle.

V noci na nedeľu 4. novembra 2001 sa ktosi pokúsil znova vykradnúť kostol. Prestrihol drôty zabezpečovacieho výstražného zariadenia, ale nepodarilo sa mu zdolať ťažké masívne staré dvere do kostola. Ráno sa v predsieni našla doska, ktorou sa páchateľ asi snažil vyhodiť dvere z pántov. Dvere odolali a on našťastie nič neukradol.

Veľmi sledovaným vysielaním v televízii Markíza sa stal Milionár. Bola to vedomostná súťaž, v ktorej bolo možné vyhrať až 5 miliónov korún správnymi odpoveďami na 15 otázok. Tie zodpovedal finalista v "horúcom" kresle. Aby sa tam dostal, musel zavolať na audiotextové číslo ( čísla, kde minúta hovoru stála od 20 po 500 Sk, tu stála minúta 99 Sk), kde zodpovedal jednu otázku. Ak sa mu to podarilo a mal šťastie, dostal sa medzi desiatich, ktorých predstavovali pri prenose. Títo šťastlivci dostávali spoločnú úlohu na zoradenie nazývanú "rýchle prsty". Najrýchlejšia správna odpoveď posúvala súťažiaceho do "horúceho" kresla. Medzi tými desiatimi si mnohí michalania všimli až trikrát sedieť Milana Hurtešáka mladšieho. Bohužiaľ sa mu nepodarilo prejsť cez "rýchle prsty".

Značne sa zhoršili zdravotné pomery občanov. Nový systém zdravotných poisťovní mal isté nedostatky. Občan platil z výplaty svojej zdravotnej poisťovni 4 % svojho príjmu a jeho zamestnávateľ ďalších 10 %. Niektoré podniky však tieto peniaze poisťovniam neodviedli. Poisťovne potom dlhovali nemocniciam, lekárom a lekárnikom. Niektoré zdravotné poisťovne dokonca skrachovali. Nemocnice mali málo peňazí, a tak znižovali počty lôžok na oddeleniach i oddelenia. Lekárom síce zvýšilo ministerstvo platy, ale nemocnica na ne nemala prostriedky a snažila sa obmedziť ich nadčasy. Tým sa znížila napríklad úroveň pohotovostných služieb.

Dôkazom môže byť skúsenosť mojej mamy Heleny Mydliarovej. V noci ju veľmi bolelo v brušnej oblasti. Ako sa neskôr ukázalo šlo o žlčníkové kamene, ktoré sa prejavili prvýkrát. Nadránom o 5. hodine sa už rozhodla volať pomoc. Telefonovala na rýchlu zdravotnú pomoc do Ružomberka. Po vysvetlení problému jej odporúčali volať normálnu sanitku. Na tomto čísle ale zistili, že ide o žlčníkový záchvat a ten by mala vybaviť rýchla zdravotná pomoc. Keď povedala, že tam jej nepomohli, dostala takúto radu: Príďte prvým autobusom, alebo si zožeňte odvoz. Tak som ju na ružomberskú pohotovosť odviezol ja. Tam jej dali akúsi injekciu, po ktorej sa jej uľavilo. To bolo veľmi dobré, lebo sme museli čakať na odborného lekára, kým mu nezačali ordinačné hodiny(8,00).

Ďalším problémom sú liečivá. Sú rozdelené do niekoľkých skupín, podľa toho akú časť z ceny lieku hradí zdravotná poisťovňa a koľko dopláca pacient. Počet liekov, ktoré plne hradí poisťovňa sa znižuje a pribúda tých, ktoré si musia pacienti zaplatiť v plnej výške. Postihuje to hlavne peňaženku starších ľudí, ktorých život mnohokrát závisí od pravidelného užívania nejakých liekov. Zdá už neuveriteľným, že pred dvanástimi rokmi bol každý liek zadarmo a platilo sa len za recept 1 Kčs - jednu korunu československú.

Koncom tohto roka dostali aj motoristi možnosť vybrať si. Dovtedy platili zákonné poistenie vozidiel v Slovenskej poisťovni do konca februára daného roku. Teraz si museli vybrať z ôsmych poisťovní a uzavrieť zmluvu, väčšinou aj zaplatiť, do 31. 12. 2001. Majiteľ škodovky s obsahom motora do 1 300 cm³ zaplatil v Slovenskej poisťovni 2 430 Sk, ale v iných poisťovniach to bolo veľmi podobné. Pritom mu často prišlo na um, že v 1990. roku zaplatil zákonné poistné 144 Kčs.

Fenoménom posledných rokov sa stali mobilné telefóny. Prvé kusy si začali kupovať firmy pre svojich vedúcich pracovníkov. Ceny v roku 1998 začínali na štyridsiatich tisícoch za prístroj. Boli to analógové prístroje NMT vtedy jediného mobilného operátora Eurotel. Po vstupe konkurenta Globtel a prechode na 900 MHz sieť šli ceny prístrojov i hovorného dolu. V rokoch 2000 a 2001 sa mobilné telefóny stali módou. Hlavne mladí ľudia privítali možnosť môcť sa kdekoľvek spojiť s priateľmi. Nemať mobil zrejme dnes pre chlapca znamená toľko, ako pre nás kedysi nemať texasky (modré džínsové nohavice, pôvodne pracovné nohavice v USA). Vďaka rôznym akciám oboch operátorov sa k prístroju môžete dostať už za jednu korunu. Samozrejme si prístroj zaplatíte mesačnými splátkami. Aj tak sú ceny prístupné - 4 až 13 000 Sk. Celý rad ľudí si kúpilo mobilný telefón koncom roka 2001, keď sa povrávalo, že platby za pevnú linku budú vyššie. Myslím, že na konci roka bol už v priemere v každej rodine aspoň jeden mobil. Ceny hovorného Slovenských telekomunikácií cez pevné linky boli 2,40 Sk za minútu hovoru v pevnej sieti, 9 Sk za minútu hovoru na niektorú mobilnú sieť. Ceny v mobilných sieťach záviseli od druhu zaplatenej služby. Operátori poskytovali totiž 30 či 50 voľných minút v mesačnom poplatku. V sieti Eurotel stála minúta v silnej prevádzke, od 6,00 hod. do 19,00 hod., 4,50 Sk a cez víkendy 3 Sk.

Novým prístrojom objavujúcim sa v domácnostiach bol počítač. Ešte v roku 1982, keď kronikár končil vysokú školu, pracovali len sálové počítače vo výpočtových strediskách veľkých podnikov. Kronikár praxoval v takom stredisku v 1980. roku. V klimatizovanej miestnosti stálo niekoľko skríň samotného počítača, šesť skríň magnetopáskových jednotiek, čítačka diernych štítkov, čítačka diernej pásky, dva stojany výmenných diskov a konzola operátora, čo bola obrazovka a písací stroj. Výstupy šli na ihličkovú tlačiareň. Vo vedľajšej miestnosti zapisovalo niekoľko dievčat na dierovacích strojoch dáta i programy na dierne štítky. Do tvrdého papiera 10 x 20 cm vyrážali otvory 2 x 5 mm, ktoré vyjadrovali tok dát, pričom v jednom stĺpci bol zaznamenaný jeden byte v hexadecimálnej sústave. Údaje do počítacieho stroja dodávali čítačky diernych štítkov, charakteristické svojím rapkavým zvukom. Dáta a programy sa pre archiváciu nahrávali na magnetické pásky. Na výmenných diskoch priemeru 30 cm bol uchovávaný operačný systém a najčastejšie obslužné a testovacie programy. To bol počítač strednej triedy Tesla 200. Z dnes používaných parametrov stojí za zmienku pamäť RAM vo veľkosti 128 kilobyte.

Hoci PC - personal computer, osobný počítač vznikol roku 1982 v IBM, v Československu ich pribúdalo pomaly iba koncom desaťročia. Cena PC 286 v roku 1989 bola pol milióna Kčs. Po revolúcii sa ich dovoz rapídne zvýšil a ceny klesli. Nadšenci vtedy doma sťahovali hry z magnetofónu do osembitových systémov napojených na televízor. Prvý takýto zázrak Spectrum ZX priviezol kronikárovi v roku 1988 spoza železnej opony (západné, kapitalistické krajiny) majster sveta vo vodnom slalome Miroslav Hajdučík. Bol to asi prvý počítač v Michale. Obdobný prístroj Atari používal na hry a experimenty Ľubomír Lacko. Skutočné 16 bitové PC sa v domácnostiach začali objavovať ku koncu 20. storočia. Boli to väčšinou stroje typu 286, 386 vyradené z podnikov pri prechode na Pentiá (generácia procesorov 586 sa už neoznačovala číslicami ale názvom Pentium). Jedným z prvých počítačových nadšencov v Michale bol v roku 1999 Ján Hošala. Vďaka znalostiam elektrotechniky nebál sa experimentovať s hardware-om. Za krátku dobu vymenil niekoľko základných dosiek, procesorov, zvukových i grafických kariet. Pomáhal poskladať PC Petrovi Vevericovi. V roku 2001 som počul, že PC vlastnili doma: Ján Hošala, Marian Janči, Peter Veverica, Vojtech Jánoš, Darina Vavrová. Nemožno zabudnúť na obecný úrad, kde pomáha PC Evke Bubalovej od roku 1997.

Kronikára ku kamere doviedla aj niekdajšia záľuba fotografovať. Tejto záslužnej činnosti sa ešte v prvom roku tretieho tisícročia venoval František Senko. Aj dokumentačné zábery pre obecný úrad sú jeho dielom. V tomto umeleckom obore sa celkom zmenil štýl práce. Ešte v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia si robil fotograf všetko sám vo fotokomore. Kupoval vývojku, ustaľovač, fotografické papiere, vyvolával filmy vo fototankoch, zväčšoval obrázky z negatívu filmu na pozitív na papieri. Musel si vedieť na fotoaparáte nastaviť vzdialenosť, odmerať svetlo, nastaviť clonu a rýchlosť závierky. Dnes (2001) urobí záber automatickým fotoaparátom každý. Stačí iba stlačiť spúšť, všetko ostatné urobí automatika. Film treba odovzdať do fotolabu, kde automatické vyvolávacie stroje urobia priamo fotky. Samozrejme farebné. Najnovším hitom pokroku je digitálny fotoaparát, ktorý nepotrebuje film, ale zapisuje digitálne údaje záberu do pamäťovej karty. Jeho cena je vysoká (40 000.-Sk a viac). V Liptovkom Michale ho ešte nik nevlastnil.

Do nežnej revolúcie v 1989. roku nepoznaný podomový predaj zaviedli firmy predávajúce hlavne kuchynské potreby. Hrnce za najmenej 20 000 Sk ponúkali na ukážkach v súkromných domoch predajcovia Imco i Zepter. Veľmi obľúbenými sa medzi gazdinami len nedávno stali obdobne predávané misky-kysky. Sú to najrôznejšie nádoby a doplnky do kuchyne z umelej hmoty.

Bežnou výbavou kuchyne je chladnička, mraznička, mikrovlnná rúra, elektrický sporák s trúbou na pečenie. V kúpeľni automatická práčka, v obývačke farebný televízor. Na stolíku sa zjavil nový zdroj pohodlia i nervozity. Diaľkový ovládač. Už nemusíme chodiť prepínať program na televízny prijímač, ladiť stanicu na rádiu. Máme na to ovládač na stole. Jeden na televízor, druhý na audio vežu, tretí na video. Nevstaneme z pohovky, ale hnevá nás, keď sa snažíme ovládať televízor ovládačom na video. Audioveža sa ešte v roku 1990 skladala z rádia, kazetového magnetofónu, či skôr z dvoch a gramofónu. Gramofón vedel prehrávať malé platne s priemerom 20 cm rýchlosťou 45 a veľké (30 cm priemer) rýchlosťou 33 otáčok za minútu. Na malej bola jedna pieseň na každej strane platne, na LP (long play) vošlo najviac 45 minút záznamu. Základom bol pohyb rubínovej alebo diamantovej ihly v drážke s nalisovaným záznamom zvuku. Zodierala sa pritom ihla i gramofónová platňa z umelej hmoty. Koncom minulého storočia vymenili platne nosiče CD. Compact disc o priemere 11,7 cm ukrýval 74 minút hudby. Kvalitatívnym skokom bolo bezkontaktné snímanie záznamu laserovým lúčom. Audioveže obsahovali otáčavé schránky na tri CD disky. Disky pritom bolo možné prehrávať aj v prenosných prístrojoch (rádio, magnetofón, CD), mini prehrávačoch (rádio, CD) a aj v počítačoch PC.

Ivan Jacko 28. 3. 2001 Ivan Jacko a Monika (Hurtešáková)

Peter Baran 4. 5. 2001 Peter Baran a Monika (Bubalová)

Alexander Ferianc 12. 7. 2001 Alexander Ferianc a Milenka (Meleková)

Petra Bartánusová 31. 8. 2001 Peter Bartánus a Blanka (Mikušáková)

Zomrelí: