Kronika obce rok 2000

Zastupiteľstvo

Obecné zastupiteľstvo sa zišlo päťkrát. 28. februára upravili rozpočet na rok 2000, schválili záverečný účet za rok 1999, nákup kníh do obecnej knižnice (doteraz miestna ľudová knižnica) za 2410 Sk a 1000 Sk na Svetové stretnutie Liptákov. Starosta Anton Weisz ponúkol p. Tkáčovej odkúpenie časti pozemku pre skládku šrotu. Táto nesúhlasila a šrotovisko bolo odstránené. Poslanci rozhodli poistiť oboch šoférov hasičského auta (Madliak, Mikuš) v Hasičskej poisťovni a zvýšiť nájom p. Jurgošovi za bar o 3 000 Sk na 18 000 Sk. Odsúhlasená bola inventarizácia majetku: majetok obecného úradu 4 454 515 Sk, požiarna zbrojnica 421 982 Sk, miestna osveta 1 325 666 Sk, cintorín 18 668 Sk, garáž pri fare 28 843 Sk. Príspevok na telefón starostu Antona Weisza zdvihli z 250 na 500 Sk mesačne, aj keď zo zákona o štátnom záujme a obrane starostovi prináleží skutočná fakturovaná suma.

Najdôležitejším bodom zasadnutia 4. apríla bol vstup do združenia Dolný Liptov. Cieľom je odkanalizovanie obcí dolného Liptova do čističky v Hrboltovej. Finančné zabezpečenie diela bude z prostriedkov ISPA. Obec zaplatí len 0,01 % z hodnoty stavby.

27. apríla odsúhlasili výpomoc Liptovskej Štiavnici 2000 Sk na oslavy pri príležitosti 700. výročia prvej zmienky.

Po osobných jednaniach starostu Antona Weisza na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií udelilo toto výnimku z ochranného pásma diaľnice. Projekt musel byť prepracovaný zo 16 na výstavbu 11 rodinných domov v radovej zástavbe.

27. júna sa rokovalo najviac o kanalizácii s Ing. Koišom z firmy Jánoš. Kolaudáciu diela oddialili dve udalosti. V máji 1999 bola z ČOV ukradnutá technológia za 120 000 Sk. Napriek osadeniu kanála pod Klincom o 30 cm nižšie oproti projektu, domy od p. Mareka po Jaroslava Hurtešáka sa nemohli napojiť na kanál na ulici. Robí sa preto kanál cez záhrady na náklady dotknutých rodinných domov. ČOV bude odovzdaná Slovenským kanalizáciám a vodárňam, ktoré majú odborníkov na obsluhu. Jej prevádzkovanie by bolo pre obec stratové. Druhá etapa výstavby kanalizácie závisí od schválenia dotácie. Žiadosť je na Ministerstve životného prostredia.

19. septembra nebolo dielo skolaudované pre závady. 17. decembra 2000 prešlo kolaudáciou bolo dané do ročnej skúšobnej prevádzky.

14. decembra neodsúhlasilo zastupiteľstvo kúpu starej fary, ktorú navrhol Igor Vorek.

Rozpočet roku 2000

Položka čerpané plán

Príjmy

Dotácie zo štátneho rozpočtu 98 180 98 200

Príspevok z Fondu život. prostredia 280 000 280 000

Kreditné úroky 8 865 0

Úroky z vkladov ZBU 2 294 2 000

Za relácie v miestnom rozhlase 2 200 2 000

Cintorínsky poplatok 3 300 2 000

Za TKO 16 174 15 000

Daň z príjmu fyzických osôb 306 323 250 000

Daň z nehnuteľností – pozemky, fyz. osoby 13 787 14 000

Daň z nehnuteľností – stavby, fyz. osoby 31 909 30 000

Za psa 4 290 5 000

Z predaja alkohol. a tabak. výrobkov 22 558 15 000

Za využívanie verej. priestranstva 1 630 2 000

Ubytovacia kapacita 1 390 14 000

Zo vstupného 4 668 0

Za kúp. a rekreačný pobyt 0 5 000

Za kolky 150 0

Správne poplatky 500 0

Za fotokopírovacie služby 1 003 700

Daň z príjmu právnických osôb 35 028 30 000

Daň z nehnuteľností – pozemky, práv. osoby 14 856 20 000

Daň z nehnuteľností – stavby, práv. osoby 4 611 0

Cestná daň 20 446 16 000

Pokuty a penále 582 0

Prevody z CF 2 600 0

Z prevodov z peňaž. fondov obce 18 000 0

Z predaja zberných surovín 0 1 000

Za odpredaj majetku 6 560 0

Miestne osvetové stredisko z bursy 1 040 0

Požiarnici z bursy 1 040

Prebytok z minulého roka 816 0

Z prenajatia budov 105 303 130 000

Z prenajatia majetku 16 695 5 000

Na podporu zamestnanosti VPP 161 812 0

Sponzorstvo 10 000 5 500

Finančný dar 100 0

Spolu 1 198 714

Výdaje

Kanalizácia 280 000 280 000

Za autobus 5 049 0

Dopravné značenie 18 000 0

Poplatky banke 4 319 3 000

Materiál, náhr. diely 0 3 500

Palivo 1 780 3 000

Požiarnici kurzy 839 1 000

Čerpanie z bursy 1 040 0

Školenie zamestnancov 1 670 0

El. energia kult. dom 656 1 000

Čist. potreby 666 500

Údržba KD 0 3 000

MDD 1 500 1 500

Na knihy knižnici 2 410 2 400

Odmena knihovníčke 2 222 2 200

Kvety 487 800

Dary jubilantom 1 842 2 800

Peň. dávky dôchodcom 11 000 12 600

Balíčky Mikuláš 3 341 3 500

Dokumentácia projekt 0 20 000

El. energia ver. osvetlenie 17 981 14 000

Náhr. diely ver. osvetlenie 9 228 0

Údržba ver. osvetlenia 12 511 0

VS odmena 3 340 4 000

VPP základný plat 150 684 0

VPP poisťovne 11 147 0

Materiál pre VPP 4 423 0

Mimoriadne odmeny VPP 13 017 8 000

Údržba ciest 15 050 7 500

Odvoz odpadu 25 392 15 000

Kresťanské hnutie Erko 1 000 1 000

Príspevok Združeniu miest a obcí 706 1 000

RVC 522 500

asociácia starostov 860 500

región Tatry 391 300

združenie Dolný Liptov 5 000 0

Sponzorstvo obciam 2 000 0

Svetové stretnutie Slovákov 1 000 1 000

Príspevok mat. škôlke 1 000 1 000

Príspevok zákl. škole 1 698 2 000

Odmeny poslancom 7 440 8 700

Odmeny členom obecnej rady 3 990 4 000

Odmeny členom komisií 4 811 10 000

Odmena kontrolóra 5 000 5 000

Správa obecného úradu - zákl. plat 194 890 165 000

Mimoriadne odmeny 2 400 1 000

Správa zdrav. poistenie 19 424 16 500

Poistenie nemocenské 6 532 6 000

Poistenie dôchodkové 42 027 36 000

Príspevok do Národného úradu práce 5 833 4 500

Cestovné 12 630 5 000

Správa obecného úradu - elektrina 17 821 12 000

Vodné, stočné 72 500

Správa obce - telefón 21 988 17 400

Rozhlas a televízia 360 400

Poštovné 4 089 6 000

Kanc. potreby 5 545 8 000

Papier 1 079 1 000

Čistiace služby 595 500

Tlačivá 240 200

Knihy, časopisy, zbierky zákonov 11 825 3 000

Materiál. náhr. diely 5 597 1 000

Čistenie a pranie 858 500

Výkony výpočtových stredísk 2 634 2 000

Internet 0 5 000

Videokazety, platne 1 653 0

Veniec na pohreb 2 226 1 000

Súpisné čísla 0 10 000

Benzín do kosačky 323 500

Údržba budovy OÚ 1 320 0

Miestny rozhlas 6 361 2 000

Údržba elektrospotrebičov 0 1 000

Prenájom výpočtovej techniky 6 002 6 000

Reprezentačné 5 975 5 000

Odmena zástupcovi starostu 0 2 000

Povinné poistenie 12 892 9 000

Do sociálneho fondu 2 605 1 500

Úhrada dane 22 949 4 000

Notársky poplatok 1 663 0

Poplatok za mzdy 4 600 2 500

Projektové práce 15 000 30 000

Fotoslužby 319 500

Úhrady za informačné služby 6 400 0

Dlh na faru 20 000 20 000

Príspevok na deti z bursy 1 040 0

Nákup požiarneho auta 98 212 98 000

Úhrada schodku z min. rokov 181 243 0

Spolu 1 380 839

Schodok 182 124

V tejto sume figurujú záväzky za kúpu požiarnickej Avie a projektu na výstavbu domkov.

11. novembra vyhlásil prezident republiky Rudolf Šuster referendum o predčasných voľbách. Nebolo platné, lebo ho sa zúčastnilo len 20,4 % obyvateľov Slovenska.

V lete sa pri vstupe do dediny objavila tabuľa s erbom obce. Obdobné sme zaregistrovali aj v susedných obciach.

Požiarnici

Členská základňa poklesla o Jozefa Jančiho a Emila Mudrončíka, ktorí zomreli. Rado Mikušiak sa prehlásil do Liptovských Sliačov. Športové družstvo mužov sa 18. júna zúčastnilo požiarnickej nedele v Čutkovskej doline, kde obsadilo 11. miesto a 17. septembra na súťaži o pohár riaditeľa SCP bolo 12. Na okresnom kole 1. októbra v Lubochni skončilo 11. Zaujímavá bola príprava naň, keď pri cvičení s vodou pod kultúrou sa podarilo vystriekať aj bar a obsluhu tak, že tá musela vodu zametať metlou. Družstvo žien sa toho roku nepodarilo zložiť.

Kantor

V nedeľu 30. januára sa poďakoval p. farár Ľubomír Némeš Jozefovi Vrtichovi za jeho mnohoročné organovanie. 6. februára to urobili po omši so spevokolom aj veriaci, ktorí mu odovzdali niekoľko darčekov. Lavica za organom ostala prázdna do júla. Odvtedy prichádza v nedeľu hrať Kamil Ďurný. Tento študent hotelovej akadémie býva v Čadci, ale rodina pochádza z Partizánskej Ľupče. Nepoužíva už starý organ, ale elektronický. V kostole počuť nové melódie.

Zorganizoval cirkevný spevokol, kde chodia nacvičovať Anton Weisz, František Senko, Eva Bubalová, Antónia Guothová, jej nevesta Zuzka, Marka Mikušiaková, Marta Mikušiaková, Jana Sršňová. Už na Vianoce zazneli prvé spoločné tóny. Snaha je spievať aj na pohrebných obradoch.

Vodovod

Vo štvrtok 10. februára sme sa z televíznych novín Markízy dozvedeli, že vďaka sprísneným normám je voda v dúbravskom vodovode závadná. Okresný hygienik zakázal používať vodu ako pitnú 29. januára, lebo prekračuje povolenú hranicu antimónu. 12. februára sa začalo zásobovanie pitnou vodou rozvozom z cisterny. V sobotu boli pred obecným úradom ľudia s vedrami a bandaskami, no i televízna kamera. Hviezdami obrazovky sa stali Ľudevít Šlauka, Zdenka Lacková a Felix Sršeň. Situáciu tohto havarijného stavu objasnil na kameru starosta Anton Weisz. Až do jesene sme vyzerali sivú cisternovú V3S-ku, ktorá sa veľmi podobala na voz vyvážajúci močovku. Na križovatkách si ľudia nabrali vodu na pitie a varenie. Mnohí však hovorili: “Dvadsať rokov pijem túto vodu”, a nenamáhali sa s vedrami. Cisterna prestala chodiť koncom augusta, keď bol dúbravský vodovod napojený na žriedlo z Demänovskej doliny.

Bursa

Robili ju 4. marca požiarnici s obecným zastupiteľstvom. Od 13,00 chodili masky po dedine, lebo celé dopoludnie pršalo. Poobede o 16,00 bol v kultúre karneval pre deti. Preháňalo sa tam asi 30 detských masiek. Najviac bolo počuť troch vorekovie indiánov a adamčiakovie kovbojov. V rohu sály zriadil šenk Martin Adamčiak. Večer prešiel karneval do zábavy. Zabaviť sa prišiel aj šofér autobusu p. Grešo. Janko Hošala púšťal muziku do tretej ráno, keď sa strhla menšia bitka. Miro Hrompa si čosi vysvetľoval s Ľupčanmi. Marte Bubalovej sa zasa nepáčili ľupčianske dievčatá, lebo si moc všímali jej zaťa Petra Barana. Napriek tomu bola bursa úspešná.

MDD

Evka Malenková, Juraj Bubala, Ján Ilkanič, Ivan Janči a Beata Jančiová, Tomáš a Lenka Ilkaničovci preverili deti v obvyklých súťažiach: Kolky, beh, hod loptou, cukrík na niti, skok vo vreci, hod na basketbalový kôš. Víťazmi sa stali:

kategória 1. miesto 2. miesto 3. miesto

3-5 roční - chlapci Patrik Mikušiak Roman Sarčák

- dievčatá Ivana Jacková Nikolka baranová Anna Borsíková

6-8 roční - chlapci Mirko Bubala Marek Ilkanič Dominik Janči

- dievčatá Petra Vevericová Mária Borsíková Martinka Mydliarová

9-11 roční - chlapci Lukáš Púček Viktor Jánoš Tibor Malenka

- dievčatá Ľudmila Borsíková Marta Stšňová Mária Baranová

12-14 roční - chlapci Mirko Baran Matej Malenka

- dievčatá Katarína Vevericová Janka Juríčková Katarína Bubalová

Svetové stretnutie Liptákov

Od 19. do 25. júna prebiehali po celom Liptove rôzne kultúrne akcie. Najzaujímavejší bol 21. júna pokus prepojiť tri mestá Liptova živou reťazou. Ľudia z dedín a hlavne školáci sa mali na poludnie chytiť za ruky a vytvoriť hada z Ružomberka do Hrádku. Bol to pokus o zápis do Guinesovej knihy rekordov. Z Michala sa ho zúčastnili Bibiána a Andrea Sokolová, Erik Sokol, Drahomíra a Patrik Madliak, Jozef Sáreny, Marta a Dalibor Bubala, Miroslav Adamčiak, Martina Králová, Eva a Katarína Bubalová, Mária Lacková, Veronika, Dominik, Rebeka Janči, Veronika Weiszová, Břetislav Vozník, Soňa Palacková, Antónia Húsková, Ing. Otto Húska, Otília a Roman Hošala, Peter Kendera a Jozef Vrtich. Bolo pekne, deti mali zážitok, ale organizácia nepostačovala veľkosti akcie. Michale bolo ešte vidno v sobotu ohňostroj z diskotéky v Liptovskej Mare. Anton Weisz sa zúčastnil stretnutia lodí uprostred liptovského mora, kde sa stretli zahraniční rodáci a predstavitelia štátnej správy.

Futbal

Futbalové derby Liptovský Michal - Vodné elektrárne Vlachy sa hralo 25. augusta o 16,00 v Bešeňovej. Dvakrát 35 minú si zahrali: brankár Ivan Jacko, Peter Veverica, Miro a Rasťo Hrompa, Ivan Janči, Michal Janči, Paľo Sarčák ml., Paľo Sálus, Peter Baran, Juraj Bubala, Jaroslav Hurtešák st., Patrik Madliak, Vojto Jánoš, Alexander Ferjanc. Góly, vďaka ktorým sme vyhrali 2:0 strelil Peter Kendera. Guláš a dva sudy piva nemohli chýbať.

V sobotu 23. septembra sa konal na hrisku pod obchodom nohejbalový turnaj. Pre veľmi studené a daždivé počasie neprišiel žiaden súper. Tak hrali len domáci medzi sebou. Oddychovať chodili k ohníku na konci farskej záhrady, kde sa zabávali ženy a deti lozili po stromoch a hojdali sa na uviazanej pneumatike.

Posedenie dôchodcov

Ako každý rok, aj tento sa stretli dôchodcovia na posedení v sobotu 14.októbra o 14,00. Program s deťmi pripravili Janka a Juraj Bubala. Starosta Anton Weisz zhodnotil rok a spomenul zosnulých. Občerstvenie - guláš s knedľami a čaj s rumom zabezpečili sponzori p. Jánoš, p. Jurgoš a starosta Anton Weisz, pozornosť 200 Sk každému dôchodcovi venovalo obecné zastupiteľstvo. Kronikár sa prvý raz prezentoval kronikou i prílohami, ktoré si všetci so záujmom prezreli. O 16,00 zahralo Ľupčianske netradičné divadlo pod réžiou MuDr. Janíčeka komédiu v duchu Radošínskeho naivného divadla “Raketový vzostup Anči Zbíjačky”. Vo vtipnom príbehu , kde hrdinka sa vypracuje od zbojníčky k boháčke cez politiku, sa deťom najviac páčili chlapi preoblečení za zajačiky.

Tradične

Obdarúvanie detí Mikulášom i vianočné koledovanie detí eRka sa už stalo peknou tradíciou. Tohto roku zabezpečili Mikuláša Iveta Ilkaničová s dcérou Lenkou. Balíčky pripravila Evka Bubalová.

Pred štedrým večerom navštívil starosta nevládnych starých občanov a venoval povzbudenie a aj balíček (ovocie). Podvečer sa starosta Anton Weisz prihovoril občanom v miestnom rozhlase. Zazneli krásne vianočné melódie. Na nový rok 2001 zdôraznil vo svojom príhovore vstup do nového storočia a tisícročia. Vyzval k porozumeniu, znášanlivosti a vzájomnej úcte.

Turistika

Turistické centrum v knižnici už v roku 2000 nebolo. Darina Vavrová poďakovala za tieto priestory a presunula svoje podnikanie do svojho domu. Na Internete bolo možno nájsť jej vlastné stránky, stránky p. Kiapeša a Jozefa Lúčana.

Prehľad občanov, ktorí ubytovávajú rekreantov a zaplatené odvody (1 m² - 10 Sk):

Sk Sk

Adamčiak Martin 400

Bubala Dalibor 210

Baran Miroslav 160

Dulačka Pavol 250

Ferian Alexander 90

Hurtešák Jaroslav 180

Hurtešák Milan 160

Hošala Anton 90

Húsková Anna 220

Hurtečáková Anna 160

Ilkanič Ján 160

Jančiová Emília 500

Janči Marian 500

Košút Ignác 90

Kendera František 300

Kudlička Ján 450

Král Milan 720

Lenčo Július 120

Lúčanová Anna 350

Mužila Ondrej 500

Mužila Peter 200

+ za 4 lôžka 1464

Madliak Marian 160

Marek Jozef 785

Muscher Róbert 350

Mudrončíková Anna 165

Macko Bohuslav 120

Malenková Eva 200

Mikušiaková Marta 180

Mydliarová Helena 120

Sárený Jozef 300

Sarčák Pavol 120

Sršňová Agneša 100

Šatan Jozef 160

Šturek Ján 200

Tuková Helena 240

+ za 3 lôžka 1098

Valient Peter 240

Vavro Dušan 480

Majdiak Stanislav 160

Vrtich Juraj 250

Vozník Břetislav 70

Vevericová Antónia 280

Vrtichová Etela 250

Wiesz Anton 600

Ilavský Ján Ing. 400

Spolu 14 302

Ubytovávanie pomáha zmierniť problém nezamestnaných v obci. (Na Slovensku dosiahla v januári nezamestnanosť rekordných 20 %.)

Počasie

Pekná zima so snehom panovala do neskorého marca. Klzisko na hrisku pod obchodom bývalo plné detí. Zvláštnosťou bola regulárna búrka 9. marca s bleskami, severným vetrom a prívalom vody z neba, ktorý si našiel každú škáru, aby zatiekol do domov. Na druhý deň už zasa mrzlo a padal sneh. Máj bol veľmi teplý a suchý. V polovici júna dosiahli teploty rekordné teploty. V júli bolo dosť zima. Na začiatku augusta popršalo a potom bolo teplo. Výborný rok na hríby. Nielen húb, ale aj zemiakov a jabĺk sa toho roku urodilo neúrekom. Celý koniec roka bol veľmi teplý. Týždeň pred Vianocami mrzlo, ale na Štefana poobede sa na zamrznutú zem spustil príjemný dážď. Až na Silvestra sa zem pocukrovala trochu snehom.

Štatistika

Narodení:

Roman Hošala 13. 3. 2000 Otília a Ján Hošala

Vesna Hockicková 12. 6. 2000 Mgr. PaeDr. Peter a Mgr.Margaréta Hockicko

Dávid Madliak 12. 7. 2000 Nadežda a Patrik Madliak

Michal Bartánus 21. 9. 2000 Blanka(Mikušáková) a Peter Bartánus

Zomrelí:

Eduard Šlachta 27. 4. 2000 (25. 6. 1936)

Jozef Janči 6. 9. 2000 (17. 8. 1928)

Emil Mudrončík 6. 9. 2000 (22. 10. 1937)

Počet obyvateľov k 31. 12. 2000 – 265, z toho 103 mužov, 105 žien, 57 detí do 18 rokov.

KONIEC TISÍCROČIA

Rekapitulovať tisíc rokov histórie sa neodvážim. Uvádzam tu však informácie, ktoré si môže prečítať ktokoľvek o našej obci na internetovej stránke www.liptov.sk/michal:

LIPTOVSKÝ MICHAL

Liptovský Michal leží v západnej časti Liptovskej kotliny, má bohatú históriu, ktorej stopy sa viažu už na 10. storočie. V obci sa nachádza Rímskokatolícky kostol sv. Michala v gotickom štýle, ktorý je doložený z 2. pol. 13. stor. a drevená zvonica je pamiatka ľudového staviteľstva zo 17. st. Na obec sa viaže patrocínium na sv. Michala archanjela, ktorý je zobrazený aj na obecnom erbe. V čiernom štíte na striebornom ležiacom čertovi stojací strieborný rytier (sv. Michal( so zlatým plamenným mečom v zdvihnutej pravici, v ľavici držiaci veľkú zlatú reťaz s pripútaným čertom. Túto analógiu možno vidieť aj na presnejšie nedatovanom pečatidle, pravdepodobne z prelomu 17. a 18. storočia, ktoré sa nachádza spolu s ďalšími sfragistickými pamiatkami v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej 1/8, čiernej 1/8, bielej 1/8, žltej 2/8, bielej 1/8, čiernej 1/8 a žltej 1/8. Vlajka je ukončená tromi cípmi.

KALENDÁRIUM OBCE

Stopy osídlenia už v mladšej dobe kamennej, ktoré dokumentujú nálezy slovanskej keramiky na Hradisku (Sv. Ďure(, kde už pred rokom 1250 existovalo opevnené sídlo, jeden z najstarších stredovekých hrádkov na území Liptova, Sv. Ďur je pravdepodobne prvou sídelnou lokalitou obyvateľov neskoršej Nemeckej Ľupče. Nad ústim potoka Ľupčianka do Váhu bol pravdepodobne už začiatkom 13. storočia vybudovaný kostol sv. Michala archaniela ako cirkevné centrum pre okolité dediny - Ľupču, Sliače, Malatíny a Ľubeľu.
1237 v cirkevných dokumentoch a v staršej historickej literatúre sa uvádza ako prvý písomný záznam o existencii kostola sv. Michala archaniela. Kostol sv. Michala stál v teplianskom chotári.

"Ecclesia item s. Michaelis in metalibus Territorii
Teplensis de anno 1237 clara mentio fuit"

Ľupča získala roku 1263 súhlas ostrihomského arcibiskupa Filipa, aby si jej obyvatelia mohli postaviť vlastný farský kostol. Bol postavený roku 1263 a zasvätený Bolestnej Panne Márii. V poslednej tretine 13. storočia bol postavený aj kostol sv. Matúša, dnešný farský kostol v Partizánskej Ľupči.
Sliače sa cirkevne osamostatnili po roku 1326, keď bol na podnet Valentína, veľprepošta premoštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom vybudovaný kostol sv. Šimona a Júdu. Majetkom tohto kláštora boli Sliače od roku 1251

1270 kráľ Štefan dal v tomto roku Ľupčanom základne mestské práva, potvrdil právne postavenie farského kostola a farára. Bol určený rozsah chotára, do ktorého bolo začlenené aj územie okolo kostola sv. Michala.
1294 farár Pavol zo Sv. Michala protestoval proti začleneniu majetku kostola do ľupčianskeho chotára. Spolu s ľupčianskym farárom Šalamúnom sa dohodli o úprave chotárnych hraníc. Pri kostole sv. Michala bolo ohraničené malé územie patriace kostolu, na ktorom stojí obec Liptovský Michal.
1326 veľprepošt turčianskeho premoštrátskeho kláštora Panny Márie ako majiteľ Sliačov dáva kostolu sv. Michala ako náhradu stratených príjmov časť poľa zo svojho chotára.
pri kostole vznikla osada, ktorej poddaní patrili cirkvi, boli oslobodení od platenia dane kráľovi. Počet poddaných bol neveľký.
1470 kráľ Matej nariadil výbercom dane, aby od poddaných kostola nevyberali daň, pretože kostol má málo poddaných.
16. storočie majetok kostola obrábalo len pár poddanských rodín, koncom 16 storočia boli tieto rodiny zdanené len od jednej porty. Osadu Sv. Michal tvorili len farské budovy a dve - tri poddanské usadlosti.
1505 kňaz Matej vypracúva súpis poddanských povinnosti voči farnosti sv. Michala.
1518 svätomichalský kňaz Tomáš obvinený pre urážlivý výrok o šľachte, odsúdený na palicovanie, pozbavenie úradu a vyhnanie z územia Liptovskej stolice
1560 kanonická vizitácia Michala Szegedina konštatuje, že mladý kňaz Michal je susedom a pokrvným príbuzným ľupčianskeho farára, ktorého nasleduje v luteránskom chápaní viery. Od roku 1575 do roku 1686 bol kostol sv. Michala s istými prestávkami v rukách protestantov.
1596 Štefan Ilešházi, zemepán Likavského hradného panstva, prívrženec reformačných myšlienok, zabral majetok kostola a fary a dal ho obyvateľom Partizánskej Ľupče, ktorí ho užívali až do roku 1606. Peniaze z prenájmu - 5 zlatých ročne - dal novému pastorovi ako plat.
1606 na pozemkoch okolo výšiny Sv. Ďur v rokoch 1596-1606 vnikla

najstaršia papiereň na území Liptova, nájomcovia papiera mali odovzdávať svätomichalskému farárovi ročne pol rýsa papiera, čo bolo častou príčinou sporou, v 18. storočí papiereň prenajali jezuiti z Kláštora pod Znievom, ktorí jej produkciou zásobovali univerzitnú tlačiareň v Trnave, papier zo Sv. Michala spomína vo svojich Notítiach aj Matej Bel, papiereň definitívne zanikla v roku 1882.
1601 morovej epidémii padlo za obeť 52 obyvateľov Sv. Michala
1602-1603 úteky poddaných, Rádyovci a Likavské panstvo sa snažia prinútiť poddaných z Michala vykonávať robotné povinnosti a odovzdávať naturálne dávky, Sv. Michal sa na 25 rokov dostáva do priamej závislosti od hradného panstva Likava, ktoré v tom čase vlastnili Iléšháziovci.
1639-1649 na pamiatku obnovenia katolíckej farnosti sú v kostole umiestnené nové zvony, najväčší zvon z roku 1639 ku cti sv. Michala archaniela, stredný zvon z roku 1649, preliaty v Banskej Bystrici v dielni Františka Litmana roku 1794, ku cti sv. Gabriela, najmenší zvon bez datovania ku cti sv. Rafaela

1620-1699 roku 1620 veľká povodeň Váhu, 1650, 1658, 1664, 1670 a 1699 ničivé požiare, kživelným pohromám sa pripája neistota, bieda a utrpenie epidémii, stavovských povstaní a náboženských konfliktov, ktoré zmietajú Uhorsko počas celého 17. a na začiatku 18. storočia
1650 evanjelický vizitátor farnosti, superintendant Joachim Kalinka, žiada svetských patrónov kostola Rádyovcov, aby zničenú obec opäť zaľudnili a postarali sa o opravu kostola a farských budov
1697 cisárske vojská zničili obec a vypálili obecnú školu, nová škola bola postavená až roku 1795 vďaka pomoci spojeného Likavsko-hradockého panstva.
1705 v období rekatolizácie bol kostol vrátený katolíkom, 12. decembra 1705 bol investovaný za farára svätomichalskej farnosti Ján Brna.
1707 správca svätomichalskej farnosti, páter František Fekete, sa snaží katastrofálnu situáciu vo vyľudnenej farnosti riešiť znížením poddanských povinnosti na dobu 10 rokov a tak získať nových usadlíkov.
1709 liptovskomichalská farnosť bola privtelená k Liptovskej Teplej
1787 v Liptovskom Michale bola zriadená capellania localis. V zápisnici kanonickej vizitácie z roku 1732 sa uvádza

"... totus pagus possessionis Sancti Michaeli
spectat ad Dominum Parochum ..."

celá dedina patrí farárovi. 17. februára 1824 vznikla opäť samostatná farnosť. Capellanus localis sa stal riadnym farárom 20.8.1824.
1713 23. júla posvätil biskup sufranág Lukáš Natali zvon pre kostol sv. Michala
1765 bol vybudovaný nový hlavný oltár
1709 obyvateľom Sv. Michala sa podarí vymôcť od Rádyovcov časť lesa a oráčin Na Nivách, ťažba dreva umožní vybudovať zničenú obec a získaná pôda rozšíri možnosti obživy, rozvíjajúci sa ľupčiansky obchod s drevom prináša sľubné perspektívy - na ľavom brehu Váhu vo sv. Michale vzniká významné pltisko.
v 18. storočí pracoval v obci železný hámor
v 19. storočí pracovali v obci tri píly
1822 Pavol Pánik s manželkou Dorotou Šimkovičovou darovali kostolné zástavy
1823 Pavol Pánik, majiteľ papierne, spolu s manželkou Dorotou nechávajú na vlastné náklady postaviť súsošie Najsvätejšej Trojice.
1824 farárom vo Sv. Michale sa stáva Ján Nepomucenus Záhora, ľudomil, ktorý sa usiloval pomáhať ľudu v jeho ťažkom sociálnom položení a zrušil povinné roboty na farskom majetku, bráni práva Sv. Michala v májetokovoprávnych sporoch s Rádyovcami. Záhora sa stará o rekonštrukciu kostola, jeho mobiliáru a farských budov, obviňovaný Rádyovcami z poburovania ľudu a šírenia nebezpečných myšlienok odchádza roku 1833 do Ružomberka
1827 zemianska rodina Rádyovcov z Ivachnovej si vyžiadala novú reambuláciu chotára
1840 súperenie s Ľupčou o smerovanie trasy novej hradskej , ktoré prerušia až revolučné udalosti rokov 1848-1849.
1849 dňa 26.6 uteká farár Ondrej Danko, maďarón a stúpenec Rádyovcov, pred možnou revoltou v Michale do Turca, o tri dni neskôr sa v Michale objavuje predvoj ruských vojsk cára Mikuláša I., ktoré prišli pomôcť potlačiť maďarskú revolúciu
1857 prvé komasačné konanie v obci Liptovský Michal
1859 dňa 1.11. sa farárom stáva národovec, matičný dejateľ a historik Štefan Nikolaj Hýroš, ktorý tu účinkoval až do smrti 30.12.1888
1860 Štefan Hyroš dáva žiadosť o vymedzenie obecného majetku a dokončenie komasácie.
1861 Štefan Hyroš odchádza so slovenskou deputáciou do Pešti a Viedne predložiť memorandové požiadavky
1863 V Liptovskom Michale sa konal jubilejná oslava tisíceho výročia príchodu sv. Cyrila a Metóda na Veľkú Moravu. Štefan Hyroš mal kázeň. Pri tejto príležitosti dal namaľovať J. B. Klemensovi obraz sv. Cyrila a Metoda, ktorý umiestnil na hlavný oltár. V tomto roku založil na farskom majetku ovocnú záhradu a zasadil aj lipy, pod ktorými je pochovaný.
1873 do kostola bol kúpený nový organ
1891 primície Ladislava Moyša, michalského rodáka, národovca, kňaza, politika a priekopníka rozhlasového vysielania na Slovensku
1905 na vlastné trovy občania postavia murovanú jednotriednu ľudovú rímsko-katolícku školu, ktorá pomáha udržiavať slovenský ráz obce.
1914-1918 na bojiskách I. svetovej vojny padlo šesť mužov z obce, ďalší obyvatelia umierajú na podvyživenie a choroby, koncom novembra a začiatkom decembra 1918 sa konajú v obci ľudové zhromaždenia, na ktorých občania odovzdávajú Ing. Jánovi Burjanovi a Jozefovi Gregorovi-Tajovskému požiadavky týkajúce sa práva odkúpenia prenajatej farskej pôdy.
1919 ostrý konflikt s maďarónskym Štefanom Rovderom, ktorý odmietal predaj prenajatej farskej pôdy občanom a vymáhal pracovné povinnosti na majetku farnosti, spor sa končí odchodom Rovdera zo Svätého Michala.
1920-1924 zlúčením Sv. Michala a Ivachnovej vzniká Liptovský Svätý Michal nad Váhom, toto administratívne spojenie sa mení v neprospech Michala v roku 1924, keď sa sídlo obce prenesie do Ivachnovej a Sv. Michal je administratívne rozdelený medzi Ivachnovú a Nemeckú Ľupču, ako samostatná obec je obnovený až v roku 1954. Roku 1922 bola usporiadaná michalská farnosť aj cirkevnoprávne. Ľupčianka strana bola vyňatá spod jurisdikcie nemeckoľupčianskej fary a pridaná do farnosti svätomichalskej.
1919-1938 politická diferenciácia obyvateľstva obce, ktoré sa organizuje v Republikánskej strane poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu /agrárnici/, Čs. strane sociálnodemokratickej, Hlinkovej slovenskej ľudovej strane a KSČ. Zlepšenie pracovných možnosti vďaka pílam A. Kappa a K. Klobušického. Začiatkom 20. rokov bol aj Liptovský Michal zasiahnutý vlnou štrajkov lesných robotníkov a drevorobotníkov Liptova, ktorí požadovali úpravu mzdových pomerov na základe kolektívnej zmluvy. Od roku 1919 dochádzajú prví žiaci na školy do Ružomberka /gymnázium a štátnu meštiansku školu/. Zásluhou učiteľa Karola Lojkoviča a ďalších občanov obce sa rozvíja kultúrny život, najmä prostredníctvom činnosti ochotníkov z radov Roľníckej besedy a Jednoty slovenského roľníckeho dorastu.
1944 dňa 5.9. partizáni z brigády Za slobodu Slovanov sa snažia zastaviť postup bojovej skupiny Schäfer na Ružomberok, 7.9. majú partizánske jednotky bočným úderom uľahčiť pokusu dolnokubínskej a ružomberskej posádky spojiť sa v priestore Ružomberka. Pokus je neúspešný, paľba Nemcov zapaľuje v obci sedem domov, šesť obyvateľov je ranených. 8. 9. partizáni zastrelia miestneho kňaza M. Martinka, podľa ich údajov pre kolaboráciu s nacistickými jednotkami.
1944 pokusy 4. partizánskej brigády prebojovať sa do údolia Váhu, ovládnuť komunikácie a uľahčiť postup ČA a I ČSAZ od Liptovského Mikuláša, bezprostredne v blízkosti Liptovského Michala prebiehajú boje 3.-6. marca a 4. apríla 1945. Dňa 5. apríla 1945 bol Liptovský Michal oslobodený.

Toľko úplný text internetovej stránky.

Ďalšími medzníkmi v histórii obce boli:

1948 28. februára preberá moc v Československej republike komunistická strana. Znárodnenie priemyslu má za následok likvidáciu oboch píl v obci.

1958 Budova MNV, dnes obecný úrad.

1964-1974 Stavba priehrady Liptovská Mara a súvisiace stavby železnice, cesty E 18 a diaľnice D1 úplne zmenili vzhľad obce.

1973 Kultúrny dom

1985 Vodovod.

1989 17. novembra Nežná revolúcia skončila éru budovania socializmu.

1993 1. 1. Vznik Slovenskej republiky.

1994 Nová fara

1998 Rozvoj turistiky vďaka kúpalisku v Bešeňovej.

2000 Kanalizácia, 1.časť.

V druhej polovici 20. storočia sa (aj vďaka poľnohospodárskym družstvám) vytrácali kravy, ovce, kone z ulíc i pasienkov. Na prelome storočia už nikto nemá súkromnú poľnohospodársku výrobu ako hlavný zdroj obživy.

Zmizol aj hlad, ktorý pravidelne skúšal občanov obce až do roku 1945.

Obsah