Zastupiteľstvo Voľby Stavby Avia Požiarna súťaž Bursa MDD Futbal Dôchodci Mikuláš Poľnohospodárstvo Turistika Turistické centrum Novoty Počasie Rok 2000 Dokumentácia Štatistika
Rok 1999
Novozvolení poslanci do obecného zastupiteľstva zložili 15. januára slávnostný sľub v rámci akcie Dobrý deň samospráva (sľuby sa skladali v tento deň vo všetkých obciach republiky). Starosta Anton Weisz v slávnostnom príhovore poďakoval Anne Melekovej a Žofii Jánošovej za osem rokov práce a Milanovi Kráľovi za tri roky v poslaneckom zbore. Neskôr, 21. januára si poslanci zvolili Obecnú radu v zložení František Senko, Juraj Bubala a Ján Šturek.
Do Komisie pre životné prostredie, verejný poriadok, kultúru a šport zvolili Elenu Tukovú ako predsedníčku. Členmi komisie sa stali poslanci Ján Ilkanič, Eva Malenková, Juraj Bubala a občania Oľga Vozníková a Andrea Sokolová.
Predsedom Komisie pre obchod, služby, podnikanie, cestovný ruch, financie a správu obecného majetku sa stal Martin Adamčiak, členom Bibiana Sokolová.
Do komisie pre požiarnu ochranu mimo predsedu Jána Štureka a poslanca Jána Lúčana zobrali Juraja Vrticha.
Zapisovateľom zápisníc sa stala Elena Tuková.
25. marca podporili Materskú škôlku v Bešeňovej 1 000.- Sk a Základnú školu v Liptovskej Teplej 2 500.- Sk. Pri rozprave o rozpočte obce boli spomenuté dlhy. Pánu Hariňovi za práce na novej fare 130 000.- Sk a pánu Uličnému za projektové práce pre stavebný obvod 120 000.- Sk. Rozpočet bol 22. apríla schválený vo výške 698 128.- Sk na strane príjmov a 655 866.- Sk na strane výdavkov. Zastupiteľstvo umožnilo firme Demko z Liskovej užívať verejné priestranstvá v katastrálnom území obce na zriadenie parkoviska za bezúročnú pôžičku na požiarnícku Aviu vo výške 265 200.- Sk. Rokovací poriadok zastupiteľstva bol schválený 27. mája. Pri skúmaní okolo zvýšenia nájmu obchodu pani Kráľovej sa objavilo porovnanie nájmov: Konzum Mix - 118 m2 po 296.- Sk/m2 Pohostinstvo - 76 m2 po 197.- Sk/m2 Ubytovňa - 173 m2 po 347 Sk/m2 Žiadosť Michala Jančiho o priestor pre posilovňu a športový klub neprešla napriek podpísaným 37 žiadateľom. Dôvodom bola okolnosť, že klub neexistuje, nie je zaregistrovaný. Pomery v zastupiteľstve sa zmenili. Aj tu už vidieť politické napätie medzi jednotlivými politickými stranami. Proti sebe stoja predovšetkým obaja nedávni kandidáti na starostu, Elena Tuková a Anton Weisz. Ukázalo sa to pri voľbe hlavného kontrolóra. V prvom hlasovaní neprešla navrhovaná Zuzana Baranová ani protikandidát Helena Tuková. Zvolili ho až na druhý pokus. Stala sa ním Ing. Ružena Fridrichová z Ivachnovej. Naposledy v roku 1999 sa zastupiteľstvo zišlo 17. decembra. Prejednávalo rozpočet obce na rok 2000. Vďaka kvalifikovanému a vecnému prístupu poslancov prebehlo pozitívne. Zvýšil čas i na kapustnicu a hriatô, ktoré si poslanci uhradili zo svojich (peňazí). Pri posedení padli dobré slová zo strany starostu i voči nemu. V tejto chvíli došlo aj k “zakopaniu vojnovej sekery”. Potvrdením bolo potykanie si Eleny Tukovej a Antona Weisza a pertou (obradný prípitok) a bozkom. Pri vianočnom stromčeku si všetci aj zaspievali. Na druhý deň starosta Anton Weisz naštartoval svoju V3S (nákladné auto odkúpené od armády volané Vetrieska) a s Františkom Senkom, Jurajom Bubalom, Jánom Šturekom šli vyrúbať do Ľupčianskej doliny svrčinu. Tú osadili na Hlinisku a spolu Jánom Ilkaničom osvietili, až sa stala vianočným stromom, hlásajúcim pohodu a pokoj. Celkom sa zišlo obecné zastupiteľstvo v roku 1999 osemkrát a obecná rada šesťkrát.
V máji sme, po vyše roku bez prezidenta, volili kandidátov na tento najvyšší úrad. V prvom kole 15. mája sme si mohli vybrať z desiatich kandidátov. Z radu politikov sme najviac očakávali, ako dopadne jediná kandidátka Magda Vášáriová. Na zvolenie potrebovali záujemci nadpolovičnú väčšinu. Nikto ju nedosiahol a tak sa rozhodovalo v druhom kole, kde zostali dvaja najúspešnejší - Rudolf Šuster a Vladimír Mečiar. 29. mája voliči rozhodli, že prezidentom bude Rudolf Šuster. V Liptovskom Michale prvýkrát volili Ľubica Juríčková, Dáša Mikušiaková, Marek Púček.
Firma Jánoš ukončila na 90 % prvú etapu stavby kanalizácie. Čistička odpadových vôd je ukončená, treba ju napojiť na elektrickú sieť. Spustenie kanalizácie je blokované dlhom 1 200 000.- Sk firme Jánoš. Kým nebude dlh splatený, firma neodovzdá stavbu. Stavba bola dofinancovaná k 4. 11. 1999. Napriek tomu nebola do konca roku odovzdaná.
V októbri začali pracovníci Severoslovenských elektrární stavať druhý transformátor na križovatke pri Kenderovcoch. Prívod vysokého napätia 22 kV si vyžiadal aj výmenu stĺpov medzi oboma transformátormi a prechod od drôtov ku káblu. Popri tejto akcii sa podarilo urobiť aj rekonštrukciu elektrických vedení pod Klincom a od Kenderovcov po tunel za obecné peniaze.
Celú sobotu robili požiarnici poriadok v zbrojnici a na aute. Večer o pol šiestej sa zišli na výročnú členskú schôdzu. Neobvyklé bolo zastúpenie za vrchstolom v zasadačke obecného úradu. Predseda Okresného výboru PO Ružomberok pán Pavol Vrzgula, starosta Anton Weisz, Juraj Vrtich a Vdp. Ľubomír Némeš. Dôvodom bolo požehnanie "novej" staršej požiarnickej Avie, ktoré nasledovalo hneď po privítaní.
Vyšli sme pred úrad. Za drobného dažďa so snehom pán farár požehnal a pokropil auto svätenou vodou. Symbolické rozbitie fľaše šampanského malo kuriózny priebeh. Fľaša priviazaná na novom trojdielnom rebríku na streche vozidla tak, aby dopadla na nárazník, si povedala, že sa nedá. Marta Vrtichová a František Kendera starší ju pustili, ale ona sa nerozbila. Kendera zopakoval pokus a zasa nič. Bolo treba šesť pokusov, aby sklo povolilo a my sme mohli pokračovať v zasadačke. Tu starosta Anton Weisz poďakoval poslancom, pánu Jánošovi a Vrzgulovi a apeloval na mladých , aby pokračovali v práci požiarnikov. Pán Vrzgula potom odovzdal vyznamenania zaslúžilým členom nášho zboru. Za príkladnú prácu starostovi Antonovi Weiszovi, veliteľovi Jánovi Šturekovi, strojníkovi Jánovi Lúčanovi a Marte Vrtichovej. Ocenenie Za zásluhy prevzal predseda PO Juraj Vrtich. Ten poďakoval za ocenenia i za Aviu všetkým, čo sa o ňu pričinili - starostovi, poslancom. Auto dostalo aj meno zložené s počiatočných písmen zaslúžilých členov, ale bolo také komplikované, že ani autor Anton Weisz, tobôž kronikár ho nedokázal zaznamenať a rozlúštiť.
Okresného kola požiarnej súťaže na hrisku v Sliačoch sa zúčastnili naše družstvá mužov i žien. Mužom sa nedarilo. Dobre rozbehnutý útok skončil na vodou vytrhnutom rozdeľovači. Ženy zabojovali a skončili druhé. Novotou bola skúška celého družstva z teórie.
Muži boli 20. júna na Požiarnickej nedeli v Čutkovskej doline a 4. júla v Malatínoch, kde obsadili 3. miesto. 19. septembra bojovali muži o Putovný pohár generálneho riaditeľa SCP a.s. a skončili 14. Na tomto podujatí mal starosta Anton Weisz mediálny vstup, v ktorom predstavil Liptovský Michal a jeho požiarny zbor, neskôr rokoval s viceprezidentom DPO SR JUDr. Minárikom.
Bursa toho roku bola 6. februára. Poriadali ju požiarnici a komisia pre životné prostredie. V riadnej chumelici chodili medveď Paľo Sarčák, jeho vodič Majo Chebeň, s cumľom Sarčáková, tetky Betka Jančiovie, Sandika Kenderová, Janka Sršňová, Tonka Vevericová, ujko Jana Juríčková, v kroji Mišo Janči, požiarnici Tomáš Košút, Ján Lúčan a Juro Vrtich. Na harmonike hral Jožko Grenčík z Bešeňovej.
Poobede bol v kultúre detský karneval, kde pripravovali praženicu Evka Malenková, Evka Bubalová, Elena Tuková a Marta Vrtichová. Večer dirigoval zábavu sám starosta, stojac na dvoch stoličkách. Šenk na balkóne mala Biba Sokolová. Kultúru vykuroval Juraj Bubala.
Že to bola dobrá zábava , svedčí kalamita nasledujúceho dňa. V sobotu zamrznutá voda v záchode totiž v nedeľu povolila a s kultúry sa stal menší rybník. Len náhodou na to prišla Monika Baranová. Sála bola po členky vo vode. Marta Bubalová, Monika Baranová, Evka Bubalová, Katarína Bubalová, Juraj Bubala a Ján Hošala dokázali ten rybník vysušiť.
V nedeľu 6. júna 1999 bolo pred kultúrnym domom detí ako smetí. Po príhovore starostu Antona Weisza si rozdelili Ján Ilkanič, Lenka Ilkaničová, Ivan Janči, Beata Jančiová, Evka Malenková, Gabika Mydliarová a Marian Janči podľa veku. Najmenší súťažili v kolkoch, hádzaní na cieľ a do diaľky, skákaní vo vreci. Starší behali, hádzali basketbalovou loptou, strieľali zo vzduchovky a jedli cukríky na šnúrke.
V jednotlivých kategóriách obsadili stupne víťazov:
2-4 roční
Roman Sarčák*Ivanka Jacková
Patrik Mikušiak*Nikolka Baranová
Marek Sýkora*Žanetka Guothová
5-7 roční
Mirko Bubala*Kristínka Juríčková
Danko Adamčiak*Barbora Mydliarová
Igor Vorek*Martinka Hošalová
8-10 roční
Miško Kendera*Katka Kenderová
Lukáš Púček*Martuška Sršnová
Jurko Bubala*Veronika Nemcová
11-14 roční
Mirko Baran*Katka Vevericová
Rišo Kendera*Janka Juríčková
Maťo Malenka*Katka Bubalová
Jánska vatra
Pripomenutím prastarých slovanských zvykov bola jánska vatra nad Michalom na Jančiovie lúke za osemnástkou (cesta č. 18). V sobotu 26. júna ju uviedol starosta Anton Weisz, realizovali michalskí ženáči. Zábavu robili do skorého rána traja členovia kapely Metla na čele s Igorom Vorekom. Na gitarách hrali od ľudoviek cez Beatles po vlastnú tvorbu. Stredne mladí si spomenuli na mladšie časy a deti bolo treba do postele naháňať.
Na bešeňovskom hrisku odohral tím Liptovského Michala stretnutie s Vodnými elektrárňami Vlachy. Odvetný zápas sa hral po roku, v piatok 17. septembra. Za naše mužstvo nastúpili: Patrik Madliak, Janko Hošala, Marian Janči, Michal Janči, Miro a Rasťo Hrompa, Erik Sokol, Peter Veverica, Igor Lenčo, obaja Jarovia Hurtešákovci, Pavol Sarčák, Peter Baran, Tibor Malenka, Vojto Jánoš ml., Ivan Jacko, Paľo Sálus.
Michalský tým mal stálu prevahu hry, čo vidieť aj na videozázname Igora Voreka. V prvom polčase bola lopta v sieti hostí po peknej akcii po pravej strane. Erik Sokol centroval od rohu do šestnástky. Tu usmernil prihrávku Rasťo Hrompa. Rozhodca D. Vrzgula z Bešeňovej ale odpískal diskutabilný ofsajd. Na začiatku druhého polčasu sme inkasovali gól. Pred koncom zápasu sme mohli vyrovnať po ruke hostí v šestnástke. Došlo ku kurióznej situácii. Dovtedajší divák Július Lenčo sa prihlásil kopať jedenástku. Že šlo viac o dobrú pohodu, ako víťazstvo, svedčí fakt, že si postavil loptu na biely bod. Kopol však nie tak, ako si predstavoval, slabo a priamo do brankára. Keď sa vracal za autovú čiaru, dal si rečnícku otázku: "Bolo mi tam treba ísť" ? Pohotovo mu odpovedala dcéra: "iba čo si si hanby narobil".
Potom začala druhá časť, menej náročná na fyzickú kondíciu, sponzorovaná V. Jánošom st. a ml., I. Vorekom, VE a Antonom Weiszom, ktorý pre chorobu odsledoval len prvý polčas. Guláš, navarený zostavou Peter Veverica, Drahuš Mikušiak, Igor Lenčo a Dušan Benda (VE) všetkým chutil. Hráči i diváci - likvidovali čapované i fľaškové pivo, pálenku a hodne šampanského do neskorej noci.
Pravdepodobnou príčinou prehry boli dve okolnosti. Michalania absolvovali v stredu tvrdý tréning pod vedením Mariana Jančiho a v piatok ich ešte (väčšinu) boleli nohy, takže aj pri vyložených šanciach nemali silu trafiť súperovu bránku. Súperi mali od riaditeľa sľúbenú tisícku za víťazstvo a druhú od majstra, a teda väčšiu motiváciu. Zlé jazyky po zápase tvrdili, že majster Zvara zahral rukou zámerne, aby si tento výdavok ušetril.
V sobotu 23. októbra sa zasa zišli naši dôchodcovia v kultúrnom dome, aby si vypočuli slová vďaky od starostu Antona Weisza a kultúrny program detí. Helena Tuková pripravila s deťmi scénku o zrnkách z pšeničného klasu a pásmo básničiek a piesní. Zožali veľký potlesk od svojich starých otcov a mám. Tradičný bol príspevok Obecného úradu i pohostenie (200 Sk, dobrý guláš s knedľami varila pani Štureková a Eva Bubalová, čaj s rumom). Príspevok i občerstvenie podávali poslanci. Na záver poďakoval Miroslav Adamčiak v mene dôchodcov starostovi, poslancom, režisérke i deťom. Jozef Šatan vyjadril osobné poďakovanie Antonovi Weiszovi slovami: "To nikde na dedinách nemajú".
Balíčky pre deti roznášal po dedine 5. decembra Mikuláš – Elena Tuková s anjelom – Eva Malenková. Pomáhal im Tibor Malenka.
Nielen toto odvetvie v obci utrpelo ťažkú stratu odchodom Jozefa Záborského z tohto sveta. Dedina prišla o posledného gazdu s koňom.
Preto tu spomeniem súpis zvierat chovaných v obci z 30. 9. 1998, kde ešte figuruje aj záborského kôň.
Sliepky - 208, kozy, capy - 4, ovce, barany - 5, kone - 1, ošípané - 13, kravy - 3, býky - 6, králiky, zajace - 56, psi - 34.
Pri tejto evidencii sú aj ovocné stromy: jablone - 223, hrušky - 40, marhule - 1, slivky - 93, čerešne - 20, višne - 29, ringloty - 19, egreše - 35, ríbezle - 262.
Obec v lete zavalila vlna turistiky. Zrejme aj vďaka peknému letu. Miestni občania si už uvedomili, aké možnosti im ponúka. Rodinné domy sa v lete menia na ubytovacie kapacity. Nie je zvláštnosťou vidieť tri osobné autá v jednom dvore. Niektorí prenajímajú izby v dome, iní prebudovali bývalé hospodárske budovy na samostatné bungalovy. Tak prerobil zadné stavy na mieste vyhorenej zápalkárne Marian Janči. Aj tí, čo už nebývajú v obci a majú tu dom, prenajímajú ho. Obvyklá cena 150.- Sk za osobu a noc dáva pri štyroch hosťoch na 6 nocí 3600.- Sk. Pritom potrebujete len tú izbu a vymeniť posteľnú bielizeň. Je to veľké lákadlo a cez zimu vzniknú ďalšie tabule "Privat" na bránach.
V sezóne sa menia i zabehané zvyky. V kostole si nesadneš do "svojej" lavice, na ulici stretáš aj neznámych, deti hrajú na ceste futbal, volejbal, bedminton. Večermi počuť hlasnejší hovor pri ohníčkoch, diskotéky z dvorov i spev. Krčma je plno obsadená.
Aj zlé skúsenosti môžu postretnúť hostiteľa. Turisti odídu o deň skôr a nezaplatia, ba ešte si aj zoberú “výbavu” so sebou.
V miestnosti miestnej knižnice otvorila 16. júla 1999 regionálne centrum turistického ruchu Darina Vavrová. Spolupracovať začalo 16 rodín, ale po dvoch týždňoch ostalo ich len 6. Zúčastnení súhlasili s 5 % príspevkom pre centrum. Za dva mesiace, od 15. júla do 15. septembra zabezpečilo turistické informačné centrum ubytovanie pre 235 ľudí, vypracovalo 36 veľkých turistických programov, 15 informačných programov, z toho 12 v nemeckom jazyku. Kostol si prehliadlo 20 návštevníkov. Ich príspevok 200.- SK bol odovzdaný pánu farárovi. Percentuálne vyjadrenie turistov v našej obci: 70 % Poliaci, 30 % Česi, Slováci, Litovci, Angličania, Nemci.
V lete prerábal svoj dom Vojtech Jánoš. Pri stavbe prístavby cez prázdniny zamestnával ako pomocných robotníkov chlapcov z dediny, ktorí takto mali možnosť si zarobiť.
Na posedení s dôchodcami vyhrávala muzika cez nové ozvučenie. Nie celkom nové, lebo zosilovač je z kostola. Obecný úrad prispel na nové ozvučenie kostola sumou 5000.- Sk. Reproduktory sú zabudované na stenách a rozvod umožňuje pripojenie mikrofónu na javisku i v sále.
Na hrisku pod obchodom sa v lete opäť hralo. Partia ženáčov spod Klinca upravila plochu, navozila antuku, poliala i povalcovala. Hrali tu ponajviac nohejbal a futbal. Nohejbal aj proti súperom z Lúčok. 30. októbra osadili dosky a elektrické osvetlenie, aby sa tu mohlo v zime korčuľovať. Majú to na svedomí hlavne Igor Vorek, Peter Veverica, Miro a Rasťo Hrompa, Ján Hošala, Igor Lenčo, Ivan Jacko, Paľo Sálus. Autorom názvu i nápisu "Michalskí anjeli" je kronikár.
V zime 1999 bolo všetko úsilie urobiť tu klzisko neúspešné. Voda naliata z hydrantu vsiakla do zeme, alebo zbehla k fare. Ráno bol ľad polámaný.
Zima bola ako sa patrí leto slnečné a horúce. Len v utorok 10. augusta poobedňajšia búrka s víchricou narobila v Liptove škody. V Mikuláši víchor vyvrátil a polámal desiatky stromov. V Michale zlomilo hrušku u Baranov na elektrické drôty.
Výnimočný nebeský úkaz sme všetci mohli sledovať 11. augusta. Čiastočné zatmenie slnka pozorovateľné na území Slovenska bolo dlho dopredu ohlasovanou udalosťou. Podmienky na pozorovanie na začiatku tohto javu o 11,30 neboli dobré. Na celej oblohe bola vrstva oblačnosti, v ktorej len kde tu bola diera. V priebehu prekrývania slnka mesiacom sa obloha pekne vyčistila a maximálne prekrytie bolo možno veľmi pekne pozorovať. Odborníci odporúčali špeciálne okuliare a hrozili až možnou stratou zraku. Slovenskí ľudia pozorovali mesiačik slnka cez médium počítačovej diskety (floppy disk), cez médium compact disku. Kronikár si spomenul zo školy na začadené sklíčko a cez toto ukazoval zakryté slniečko aj svojim dcéram. Pás úplného tieňa sa v Európe tiahol cez Nemecko, Rakúsko, Rumunsko a Maďarsko, tu priamo cez Balaton. U nás zakryl mesiac 95 % slnka a v televízii sme v priamom prenose mohli vidieť 98,7 percentné zakrytie slnečného kotúča z Bratislavy. Tu mohol sledovať úkaz starosta Anton Weisz. Bol na rokovaní s riaditeľkou Štátneho fondu životného prostredia SR spolu s Vojtechom Jánošom o financovaní neuhradených faktúr firme Jánoš za kanalizáciu. (Pánovi Jánošovi sa cesta autom predražila o 2000 Sk, ktoré na dvakrát zaplatil za prekročenie rýchlosti. Namerali mu 116 km/h na úseku s 60 km/h.)
HumoristaŠtefan Skrúcaný využil zatmenie na nadľahčenie národnostného napätia medzi politikmi, keď do úst predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu vložil otázku: “Ešte aj na tmu musíme ísť do Maďarska. Slováci, toto ste chceli?”
Nuž a Slováci budú mať možnosť pozorovať čiastočné zatmenie slnka v roku 2048 (50%) a úplné v roku 2135.
Vianoce boli pekne zasnežené a nechýbal poriadny mráz. Podvečer štedrého dňa spríjemnil starosta príhovorom v miestnom rozhlase a vianočným vinšom.
Tento hraničný dátum bol dôvodom k obavám a čakal sa s napätím. Rôzni ľudia tvrdili, že vstúpime do nového milénia. Výrobcovia označovali svoje výrobky slovom milénium alebo 2000. Aj Národná banka Slovenska vytlačila na bankovky rok 2000. Spor sa viedol o tom, či je rok 2000 rokom druhého, alebo tretieho tisícročia. Skončil sa konštatovaním, že dvadsiatka patrí do druhej dvadsiatky, a teda tretie tisícročie privítame až v roku 2001.
Obavy spôsoboval rok 2000 v počítačových kruhoch. Programátori prvých počítačov šetrili pamäť a dátum zapisovali v tvare 10. 12. 95. Tým sa automaticky myslelo 1995. Dátum 01. 01. 00 ale interpretovali programy a operačné systémy ako 1. január roku 1990, alebo roku 2000, alebo roku 1980, alebo aj inak. Väčšina počítačov vyrobených pred rokom 1995 považovali odborníci za neschopné spoľahlivo zvládnuť prechod do roku 2000. Reálne nebezpečenstvo predstavovali obranné systémy krajín zväčša riadené computermi, hlavne krajín bývalého Sovietskeho zväzu a ich atómových rakiet. Predpovede nevylučovali zlyhanie dodávok energie, spojenia, riadiacich systémov leteckých letov, bankových systémov. Skeptici radili: Vyberte si peniaze z banky, nakúpte si potraviny a neleťte cez polnoc v lietadle. Našťastie všetko prešlo hladko. Ako perlička sa spomínal prípad väzňov, ktorým počítač pripočítal k ich trestu ešte sto rokov.
V Liptovskom Michale požiadali o organizovanie silvestrovskej zábavy miestna organizácia SOP a mladí okolo Tomáša Košúta. Povolenie dostala SOP, ale zábavu nerobili. Spoločnosť mladých rodín, Vorekovci, Hošalovci, Hrompovci..., privítala Nový rok v zasadačke obecného úradu, kde sa, ako aj na minulý Silvester, dobre zabávali. Vítanie nového roku 2000 teda nebolo o nič zvláštnejšie, než po iné roky.
Na pôjde našiel kronikár fotky brata Antona Mydliara. Bolo tam aj niekoľko desiatok fotiek zo sedemdesiatych rokov. Príloha kroniky sa tak rozšírila o snímky jedného z posledných divadiel, slávnosti výročia Slovenského národného povstania, zväzu mládeže za predsedovania Aleny Jančiovej. Kronikár pridal zábery mladých SZM-ákov zo začiatku osemdesiatych rokov.
Videotéku som rozšíril o zábery:
Medzinárodný deň detí 1999
Požiarna súťaž v Sliačoch 1999
Robíme hrisko pod obchodom 1999
Futbal Lipt. Michal - VE Vlachy 1999
narodené deti:
16. 1. 1999 Klaudia Mikušová rodičia: Peter a Ľubomíra
27. 3. 1999 Dávid Košút rodičia: Silvia Košútová
6. 5. 1999 Kristián Hockicko rodičia: Peter a Margaréta
17. 8. 1999 Mária Lacková rodičia: Miroslav a Zdenka
15. 12. 1999 Rebeka Jančiová rodičia: Beáta a Ivan
zomrelí:
9. 2. 1999 Antónia Hošalová
8. 5. 1999 Ján Mikušák
19. 6. 1999 Margita Húsková
25. 8. 1999 Jozef Záborský
výročia:
75 rokov 31. 5. 1999 František Kendera
70 rokov 13. 8. 1999 Etela Šlauková
70 rokov 21. 10. 1999 bratia Ondrej a Mikuláš Húska
