Tohto roku rozhodovali občania o poslancoch do Národnej rady Slovenskej republiky 25. - 26. 9. 1998. Volebná miestnosť - zasadačka obecného úradu bola otvorená od 14,00 do 22,00 v piatok a od 7,00 do 14,00 v sobotu. V obci bolo 191 registrovaných voličov. Volebná komisia s predsedom Ing. Ottom Húskom vydala 183 obálok, odovzdaných bolo 182 obálok a 180 bolo platných. 95 voličov využilo právo prednostného hlasu pre najviac štyroch kandidátov z volebného lístka. Výsledky volieb: Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) 47 hlasov (26 %), Slovenská demokratická koalícia (SDK) 47 (26 %), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) 25 (13,9 %), Slovenská národná strana 22 (12,2 %), Strana občianskeho porozumenia 21 (12,1 %), Komunistická strana Slovenska (KSS) 5, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 4, Slovenská ľudová strana (SĽS) 4, Naše Slovensko 3, Nezávislá iniciatíva Slovenskej republiky 2.

Predvolebný čas spestrilo stretnutie poslanca Národnej rady za HZDS pána Slobodníka s občanmi obce, prejazd auta SDK s tlampačom a plagáty. SDK bolo vlastne spojenie piatich strán, kde bolo i Kresťansko demokratické hnutie (KDH). V obci sa aktivizovala skupina okolo Mariana Jančiho a utvorila miestnu organizáciu SOP. SOP šla do volieb ako nová strana.

Celoštátne získalo dovtedy vládnuce HZDS o jedno kreslo v parlamente viac než SDK. Strany bývalej opozície SDK, SDĽ, SOP a SMK (Strana maďarskej koalície) sa dohodli na koalícii a vytvorili vládu.

Otázka znela: Ste za to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov: 1. Západoslovenské energetické závody, š.p. Bratislava, Stredoslovenské energetické závody, š.p. Žilina, Východoslovenské energetické závody, š.p. Košice, Slovenský plynárenský priemysel, š.p. Bratislava, Slovenské elektrárne, a.s. Bratislava, Transpetrol, a.s. Bratislava?

Zo 191 oprávnených voličov prišlo 144 a odovzdalo 134 platných hlasov. Počet hlasov ÁNO - 102, NIE - 32. Predseda komisie Peter Senko. Celoštátne neprišlo voliť potrebných 50 %, a tak bolo referendum neplatné.

Viac záujmu bolo o voľby do obecného zastupiteľstva a starostu obce. Tieto sa mali uskutočniť 13. a 14. novembra, ale v novej zákonnej úprave boli nezrovnalosti, ktoré sa dovtedy nepodarilo vyriešiť. Preto bolo toto hlasovanie presunuté na 18. a 19. decembra. Prvýkrát boli navrhnutí na post starostu dvaja kandidáti - Anton Weisz a Elena Tuková. Vďaka tomu sme mohli v kultúrnom dome vidieť a počuť celoštátne známu skupinu muzikantov Ploštín Punk, ktorá 25. októbra predviedla svoje umenie na predstavení kandidátov SOP a KDH. Na pódiu sa predstavili D. Kenderová, J. Hurtešák, P. Baran, O. Vozníková, J. Bubala za SOP, F. Senko, L. Púček za KDH. Elena Tuková pri prezentácii spoločného volebného programu zdôraznila snahu zapojiť mladých do diania v obci a odhodlanie pomáhať občanom. Svoje rozhodnutie kandidovať na starostu odôvodnila nesúhlasom s politikou HZDS (vtedy vládnucej strany, ktorej členom bol A. Weisz). Slovenský fenomén rozpadávania politických zoskupení sa po odklade volieb prejavil aj v malom. Zo spoločnej kandidátky SOP a KDH sa stali samostatné. SOP už bez M. Jančiho stavia tretieho kandidáta na starostu J. Bubalu. Ten nakoniec tri dni pred voľbami svoju kandidátku stiahol.

Výsledky volieb v obci 510742 v okrese 508: zo 195 voličov zapísaných v zozname bolo voliť 170. Platných hlasov bolo 163 pre voľby do zastupiteľstva a 161 platných pre voľby starostu. Bolo zvolených 9 poslancov: František Senko (KDH) 130 hlasov, Martin Adamčiak (SOP) 90, Eva Malenková (HZDS) 89, Ján Šturek (HZDS) 89, Ján Lúčan (HZDS) 87, Ján Ilkanič (HZDS) 86, Juraj Bubala (SOP) 83, Bibiána Sokolová (HZDS) 66, Elena Tuková (KDH) 65. V zátvorkách je názov politického zoskupenia, ktoré kandidáta navrhlo, ten nemusí byť jeho členom. Ostatní: Ondrej Mužila 62, Ivan Janči 56, Milan Hurtešák 55, Peter Baran 54, Darina Kenderová 45, Jaroslav Hurtešák 41, Ignác Košút 40, Ladislav Púček 40, Martina Kráľová 39, Oľga Vozníková 36, Mikuláš Sýkora 36, Jozef Záborský 18.

Na prvom zasadaní 8. 1. 1998 schválilo obecné zastupiteľstvo rozpočet na rok 1998 a Všeobecné záväzné nariadenie o miestnych poplatkoch. Toto určuje výšku dane z nehnuteľností a miestne poplatky. Dane na rok 1998:

Posledné štyri položky môžu byť v jednotlivých prípadoch po odsúhlasení zastupiteľstvom až o 100 % vyššie.

Tu je úľava 50 % na bývanie pre sociálne odkázaných občanov, zdravotne postihnutých a dôchodcov nad 70 rokov.

Ak užívateľ tieto neodstráni do 96 hodín, je povinný podať priznanie na OÚ do troch dní.

Včas nezaplatené poplatky sa zvyšujú o 50 %.

Na tomto sedení sa Ján Lúčan vzdal funkcie riaditeľa miestneho osvetového strediska a prijatý za člena (do ukončenia volebného obdobia) bol Juraj Bubala.

12. 3. navrhlo zastupiteľstvo napísať petíciu proti zrušeniu autobusových spojov do Ružomberka. Autobus Ružomberok - Part. Ľupča totiž prestal robiť aj posledný spoj, ktorým chodili domov pracujúci z druhej smeny. Tento krok bol úspešný, lebo nočný spoj SAD (Slovenská automobilová doprava) obnovili.

Oľga Vozníková požiadala 30. júna obecný úrad o prenájom priestorov miestnej knižnice na šitie spodného prádla. Obecné zastupiteľstvo túto poslednú kultúrnu inštitúciu v obci podporilo a požiadavku pani Vozníkovej zamietlo. V tento deň rozhodlo dať výpoveď z nájomnej zmluvy M. Hurtešákovi na suterén kultúrneho domu a uzavrieť zmluvu s V. Jurgošom.

Na verejnom hovore 9. júla sa hovorilo o kanalizácii a stavebnom obvode pod farou. Naplánované je 16 domov. Pán Orság z Okresného úradu Ružomberok oboznámil záujemcov o možnosti štátnej pôžičky až do 500 000.- Sk na dom, z čoho 15 % je nenávratná pôžička.

Na posedení dôchodcov starosta A. Weisz hovoril o práci zastupiteľstva. Hlavnou úlohou posledného obdobia bola kanalizácia. Namontovaním technológie a skúšobnou prevádzkou skončí 1. etapa z troch. Jej hodnota je 4 800 000,- Sk. Z dlhu na faru 510 000,- Sk sa podarilo splatiť 360 000,-, takže ostalo 150 000,- dlhu pánu Harinovi. Za nájom starej fary ide ročne 60 000,- Sk do pokladne obce. Je to možné vďaka rýchlemu vráteniu majetku cirkvi. Biskupský úrad za novú faru odovzdal obci starú faru a cirkevnú školu. Súhlasil aj s predajom pozemkov na individuálnu výstavbu v Záhradách. Na túto je vypracovaná urbanistická štúdia (18 000,- Sk).

Požiadavky na elektrické vykurovanie viedlo k vypracovaniu projektu na vybudovanie novej trafostanice pred Kenderovcami. Počíta aj s napojením novej ulice. Je rozbehnuté predkolo jednania o plynofikácii obce. Spolu s Potokom, Bešeňovou, Teplou, Turíkom sa budeme podieľať na separovaní odpadu. Odpad ale budeme musieť voziť do Ružomberka, čo nebude stáť 16,- Sk za popolnicu, ako doteraz.

Prvého apríla odišiel do dôchodku Jozef Záborský, ktorý posledné roky kosil verejné priestranstvá, robil zimnú údržbu ciest a iné práce pre obec.

V júli natieral Vladimír Javorka z Nitrianskych Sučian vežu a strechu kostola. Na prístupnejších miestach morili šindeľ Juraj Bubala s deťmi a Ondrej Húska.

Po rekonštrukcii miestností otvoril podnikateľ Vladimír Jurgoš z Liskovej 23. októbra michalskú krčmičku. Do konca roka tam podával i čapované pivo Dušan Čestický z Bešeňovej, potom Monika Baranová.

Toho roku sa vytiahli požiarnici, ktorí v sobotu 21. februára oblečení do masiek zachovali vari najstaršiu michalskú tradíciu. Cigánočkám Marte a Katke Bubalovej, Janke Juríčkovej ml. nebolo zima, lebo teplý deň ešte zohrievalo slniečko. Janka Juríčková robila murára, Martinka a Peter Senkovie manželský pár. V medvedej koži sa potil Jozef Lúčan, vodil ho Patrik Madliak. Tomáš Košút a Juraj Bubala polievali, Jozef Šatan zbieral slaninu. Pri muzike Jozefa Grenčíka a jeho harmoniky sa vyskákali aj ostatné masky Silvia Košútová, Marta Vrtichová, Danka a Milka Púčkovie.

Novým prvkom bol ples detí o štvrtej poobede. Deti dostali lízatká, balóny i praženičky z nazbieraných vajec. Najkrajšou maskou bola Žanetka Guothová v sliačanskom kroji. Od 19. hodiny sa zabávali dospelí. So šenkárkami Hankou Kráľovou a Evkou Bubalovou vydržali mnohí až do druhej.

Poriadateľ tejto kultúrnej súťaže RNDr. Ladislav Jasenák ma písomne oslovil. Poslal som mu opis kroniky rok 1996, ako to vyžadovali pravidlá. Pozvanie na vyhlásenie do Martina

vzbudzovalo vo mne nádej, ale ukázalo sa, že len ťažko možno konkurovať kronikám väčších obcí. Súťaž i stretnutie kronikárov z celého Slovenska v starej budove Matice umožnila spolupráca Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Matica slovenská, Muzeálna slovenská spoločnosť a časopisu Národná obroda. Zo 74 prác odmenili len prvé tri. Nakoniec som nebol vôbec sklamaný, lebo som videl pár veľmi pekných kroník a podiskutoval si so staršími kronikármi.

V peknom počasí v nedeľu 31. mája sa už tradične vyhrali deti v súťažiach, medzi ktoré pribudla streľba zo vzduchovky. Víťazi podľa kategórií:

3-4 Nikolka Baranová 4-5 Peťko Vorek

5-6 Kristínka Juríčková 6-7 Viktor Jánoš

10-13 Katka Vevericová 11-13 Maťko Malenka

Po dlhom čase sa udialo niečo aj v športe. Ďakovať možno Peterovi Vevericovi a Vojtovi Jánošovi ml. Títo prišli a aj uskutočnili nápad porovnať futbalové schopnosti zamestnancov Vodných elektrární Lipt. Mara a michalských občanov. Peter, ako pracovník VE, obstaral súpera a spolu zverbovali michalský tím a sponzorov. Hrať chcel každý a udalosť podporili VE, Vojtech Jánoš, Anton Weisz, Igor Vorek. Milan Hurtešák vyhlásil odmenu za víťazstvo.

V piatok poobede 28. augusta sa futbalisti natlačili do Jánošovho Tranzita (dodávka Ford) a Janko Hošala ich v zatáčkach do Vlašiek trochu poukladal. Pri šatniach ihriska vo Vlachoch už horel ohník a nad ním kotlík, o ktorý sa staral Drahomír Mikušiak. Už v šatni sa ako hrajúci tréner prejavil Marian Janči a určoval taktiku hry proti súperovi, ktorý mal, okrem dvoch, samých mladých hráčov. Naši začínali zostavou: brankár Patrik Madliak, obrana Tibor Malenka, Marian Janči, Michal Janči, Peter Veverica, stred Ján Hošala, Igor Lenčo, Rasťo Hrompa, útok Peter Baran, Vojto Jánoš, Ivan Jacko, striedali Juraj Bubala. Zápas bol vyrovnaný len prvý polčas, v druhom napodiv naše rôznorodé družstvo ovládlo hru a po nadšenom výkone vyhralo 6:1. Góly strieľali Ivan Jacko 1:0,

V kultúrnom dome sa 24. októbra zišlo 39 z 54 michalských dôchodcov. Najskôr 17 detí vystúpilo s básničkami a pesničkami. Starosta Anton Weisz začal svoju reč minútou ticha za tetu Guothovú a Jančiovú, ktoré nás opustili. Odovzdal kytice Júlii Jánošovej (84 rokov) a Jozefovi Vrtichovi (80 rokov). Stručne zhodnotil prácu obecného zastupiteľstva a spomenul nové možnosti pre obec. Pán farár Ľuboš Némeš poďakoval za spoluprácu obecného úradu s farským. Ukončil prianím aby dedina išla nielen k prosperite, ale aj dopredu v medziľudských vzťahoch. Na záver rozdali poslanci tradičnú peňažnú pozornosť a Evka, Katka Bubalová, Žofia Jánošová a Anna Meleková guláš, čaj s rumom a koláčik.

Na 28. novembra som kreslil plagát: Starosta obce a obecné zastupiteľstvo Vás pozýva na katarínsku zábavu so skupinou Lojzo z Part. Ľupče. Na začiatku vyhodnotil starosta Anton Weisz uplynulé volebné obdobie. Vstup i guláš bol zdarma. Počul som, že bolo dobre.

Piateho decembra chodil Mikuláš (Juraj Bubala), čert (Ivan Janči) pre potešenie všetkých michalských detí po dedine a rozdával darčeky, ktoré na sánkach ťahal František Senko.

Členovia PO odrobili pri čistení potoka, úprave verejných priestranstiev a údržbe požiarnej techniky 136 hodín. Pomáhali aj na deň detí. Družstvo mužov sa 14. júna zúčastnilo na požiarnickej nedeli v Čutkovskej doline, 28. júna obvodového kola požiarnych družstiev v Štiavničke boli 20., 5. júla obsadili 3. miesto na požiarnickej nedeli v Part. Ľupči. Najlepšie sa im darilo 23. augusta v Lipt. Teplej, kde obsadili 2. miesto. Na putovnom pohári v Likavke 30. augusta boli 7.

Vo štvrtok 6. augusta využil kronikár výpožičný čas (17-19 hod.) a porozprával sa s dnešnou knihovníčkou Zdenkou Sršňovou. Robí túto prácu od marca 1997. V miestnosti, kde bol kedysi klub mládeže, je písací stôl, 4 kreslá, stolík, zakladač na spisy, akumulačná pec a šesť políc kníh. Uvoľnila sa jedna polica, kde ležali klasici Marx-leninizmu (131 ks) a spoločensko-politické diela (401 ks). Klasici sú dnes len štyria a v druhej skupine je dnes 5 knižiek. Celkom knižnicou prešlo 2944 kníh a dnes ich je 1727 v hodnote 43 421,- Sk. Najviac - 622 je krásnej literatúry pre dospelých. Nový čitateľ platí členské 20.- Sk na rok, 10.- Sk deti a výpožičky sú zdarma. Za pol roka 1998 to bolo 190 výpožičiek. Každý rok pribúda diel za 2000.- Sk. V hodnotení činnosti verejných knižníc okresu Ružomberok za rok 1997 boli pri našej tieto údaje: obyvateľov 235, kníh 1736, kníh/obyvateľ 7,3, kníh/čitateľ 82,6, výpožičky 276, výpožičky/obyvateľ 1,1, výpožičky/čitateľ 13,1, čitateľov 21, % obyvateľov 8,9.

Významnou zmenou roku 1998 bol zvýšený záujem o ubytovanie v našej obci. Prispieva k tomu asi blízkosť bešeňovského kúpaliska. Autá s čiernymi značkami (Poľsko) stávali v lete za tunelom, pod Mužilovie chatkou, u Pavla Dulačku i inde.

Poloha: Ubytovňa je vzdialená 1 km od termálneho kúpaliska Bešeňová, ktorá sa nachádza v strede Liptovskej kotliny, neďaleko vodnej nádrže Liptovská Mara.

Popis: Turistická ubytovňa pozostáva z dvoch trojlôžkových, dvoch štvorlôžkových a jednej šesťlôžkovej izby. Má spoločné sociálne zariadenia, ktoré sú na vysokej úrovni. Je tu možnosť varenia v kuchyni, ktorá je vkusne a prakticky vybavená. V spoločenskej miestnosti sa nachádza farebný televízor. Izby sú vybavené rádiom a vkusným nábytkom. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza posedenie

pri krbe s možnosťou zábavy do neskorých hodín bez toho, aby boli rušení ubytovaní hostia. Je možné si zapožičať gril na drevené uhlie, bicykle, loptu, sieť. Možnosť kultúrneho vyžitia je v neďalekých mestách Ružomberok, Dolný Kubín a Liptovský Mikuláš.

Šport: Športové vyžitie v areáli termálneho kúpaliska Bešeňová. Možnosť surfovania a člnkovania na blízkej vodnej nádrži Liptovská Mara. Možnosť turistiky a lyžovania poskytujú nespočetné vrchy Vysokých a Nízkych Tatier, resp. Malej a Veľkej Fatry, v ktorých je množstvo lyžiarskych stredísk, na čele s lyžiarskym strediskom Jasná na konci Demänovskej doliny v Nízkych Tatrách.

Letáčik bol posledným z množstva práce, ktorú bolo treba urobiť. Od januára 1997 prestavoval Igor starú faru. Aby sa dopracoval k cieľu, musel stavať priečky, kúpeľňu, sociálne zariadenia, sprchy, doviesť zemou elektrickú prípojku, žumpu, nové odkvapy (ríne), zvnútra i zvonku omaľovať. V druhej etape zariadil izby a von postavil ohnisko a parkovisko. V noci pred kolaudáciou 16. -17. júna neznámi , ale veci znalí páchatelia, vykradli ubytovňu. Vylomili dvere, zablatili nové koberce, vzali tri nové rádiá, príklepovú vŕtačku, vysávač a dva konvertory (elektrické vykurovacie telesá). O staršie rádiá nemali záujem.

Prvý cenník v chodbičke ubytovne hovoril o 150.- Sk za lôžko a noc pre našich a 170.- Sk pre cudzincov. Dva letné mesiace bolo dosť turistov, v septembri a októbri boli tu ubytovaní robotníci firmy Izol, ktorí robili na Supre (Severoslovenské celulózky a papierne Ružomberok), ale ďalší ubytovaní sa zapísali až na Silvestra. Spolu to bolo asi 200 ubytovaných. Väčšinou Poliaci, Česi - rybári. Nemcom sa tu páčilo. Predlžovali si pobyt po týždni až na tri týždne.

Rozhovor z Hankou Kráľovou v obchode ma podnietil zaznamenať ceny niekoľkých tovarov. Sú to ceny v miestnom obchode 30. 1. 1999. V zátvorke sú ceny z roku 1989 (v Kčs), ako si ich pamätala obchodníčka.

Začiatkom roka začal Fond národného majetku preplácať štátne dlhopisy z druhej privatizačnej vlny občanom starším ako 70 rokov. Priživili sa na tom rôzni sprostredkovatelia, ktorí ponúkali vybaviť celú záležitosť za občana. Tí, ktorí sa sami obrátili na Stredisko cenných papierov a trpezlivo čakali, dostali začiatkom leta vyše 11 000 Sk (Slovenských korún).

Chránené vydry ohrozujú autá i zlodeji pletiva.

Vydra riečna patrí k živočíchom, ktoré len tak ľahko a hocikde neuvidíme. Patrí síce k chráneným druhom, no na bezbranné zviera číha množstvo nebezpečenstiev, ktoré jeho stavy dosť drasticky znižujú. Jedným z nich je automobilová doprava, ktorá za sebou necháva desiatky mŕtvych vydier. Keď prechádzame Liptovom po diaľnici, upúta nás na jej okrajoch zaujímavá dopravná značka. Sú na nej v červenom trojuholníku vyobrazené vydry. Pod vyobrazením sú nápisy v slovenčine a angličtine, ktoré vodičov upozorňujú, že na úseku 2 km by mali dávať pozor na živočíchy, ktoré diaľnicou občas prechádzajú. Zdá sa, že pre mnohých vodičov sú tieto značky iba spestrením trochu monotónnej jazdy.

Ako Nový Čas informoval Ing. P. Majko, pracovník Slovenskej agentúry životného prostredia v L. Mikuláši, bolo na diaľnici v úseku pri vtoku riečky Ľupčianky do vyrovnávacej nádrže Bešeňová, za posledné dva roky nájdených šesť mŕtvych vydier. V tom istom období však na diaľnici prechádzajúcej Liptovom zahynulo trinásť týchto vzácnych a ohrozených živočíchov! Pritom regióny Liptova a Oravy patria k najvýznamnejším jadrovým územiam výskytu vydry na Slovensku. Už v roku 1996 sa z podnetu Slovenskej agentúry životného prostredia stretli zástupcovia odborných organizácií ochrany prírody, Okresného úradu - odboru životného prostredia a Liptovského múzea v Ružomberku, aby po obhliadke všetkých kritických miest navrhli riešenie. Pre prvú etapu boli navrhnuté spomínané neštandartné dopravné značky. Pre každý z mostov, resp. priepustov, boli navrhnuté špecifické riešenia spriechodnenia pre vydru. Bolo požadované, aby pri posudzovaní projektovej dokumentácie nových úsekov komunikácií boli do projektov zakomponované požiadavky na riešenie konštrukcie mostov, umožňujúce bezpečný prechod vydry a iných druhov fauny pod komunikáciami. Vydry však hynú ďalej a bolo by smutné, ak by sa ich výskyt vo voľnej prírode stal minulosťou. "Je naozaj najvyšší čas problém vyriešiť," povedal Ing. Majko. Podľa jeho vyjadrenia je pripravený projekt na oplotenie kritického úseku diaľnice pri L. Michale, ktorý zároveň rieši aj vybudovanie suchého tunela. Diaľnica bola zatiaľ oplotená v úsekoch okolo Jamníčka a Iľanovky, na oplotenie ďalších chýbajú peniaze. Aj tam, kde oplotenie je, sa však prejavuje hyenizmus niektorých ľudí, ktorí z týchto úsekov kradnú pletivo. Ohrozené tým nie sú len vydry, ale aj ďalšie živočíchy. Raz vodičmi rútiacimi sa diaľnicou bez toho, aby si čo len všimli novú dopravnú značku. Druhýkrát zlodejmi pletiva. Na najnevyhnutnejšie úpravy úseku popri Ľupčianke by stačilo niekoľko desiatok tisíc korún. Nájdu sa? (Pavol Hudák, denník Nový Čas 8. 1. 1999)

Zima bola teplá bez snehu. Až 14. marca napadlo, akoby mali prísť Vianoce. Ďalších desať dní aj

teploty zodpovedali zime. 6. mája sa objavili prvé lastovičky. Lastovičkou možno nazvať koňa Jozefa Záborského, ktorého si tento posledný michalský gazda po pár rokoch zaobstaral, lebo je jediný v dedine. Od polovice júla bolo horúce prázdninové leto až do konca augusta.

Narodené deti:

30. 5. 1998 Margita Jančiová (5. 1. 1930)

Obsah