Zmeny v štátnej správe dali toho roku do poriadku i nadpis na tejto kronike. Liptovský Michal sa dostal do znovuutvoreného okresu Ružomberok. Susedná Partizánska Ľupča ostala v okrese Liptovský Mikuláš. Stredoslovenský kraj sa tiež rozdelil, a tak sme dnes v žilinskom okrese. Na slávnosti vzniku okresu Ružomberok 6. septembra odovzdal michalský starosta spolu s púčkovie speváčkami zdravicu, ktorú graficky vytvoril kronikár.
Obecný úrad sa podieľal na úprave a vyrovnaní cesty k Adamčiakovcom, vymaľovaní kultúrneho domu i kostola. Toto i zveľadenie hrobu Š. N. Hýroša možno zazlievať hlavne obecnému zamestnancovi Jozefovi Záborskému. Že sa bude niečo diať aj s kanalizáciou obce svedčí nákup materiálu v hodnote 500 000.- Sk, ktorý je zložený vo firme Jánoš. Ako prvá by sa mala robiť ulica pod Klincom, kde je havarijná situácia.
Na konci júla spestrili život na dedine deti, ktoré tu boli na prázdninách. Deti z Prosieka bývali na fare a skauti z Námestova mali svoj letný tábor v kultúrnom dome. Naše deti z eRka boli na začiatku júla na týždňovom výlete v Prosieku. Na Vianoce zahrali nábožnú hru o pastierovi, ktorý po dlhom putovaní nájde narodeného Ježiška a uverí v neho. Okrem pekného prednesu a kostýmov aj pekne zaspievali koledy. Diváci, prítomní v kultúrnom dome potom darovali peniaze pre deti na Madagaskare. Minuloročné koledovanie si pripomenuli aj koncom augusta v Ružomberku, kde prišla autorka myšlienky Dobrá novina sestra Mary Killeen.
Drevenica Štefana Šatana stála v roku 1995 na pôvodnom mieste - kresba
Oslavy 760. výročia založenia obce a 70. výročia Dobrovoľného požiarneho zboru v Liptovskom Michale.
Obecné zastupiteľstvo spolu s mnohými ďalšími pripravovali túto, v roku 1996 najvýznamnejšiu akciu dlho pred jej zahájením. V predstihu bolo potrebné zabezpečiť historické podklady pre brožúrku, pre návrh obecného erbu a zástavy. Okrem tohto pracovali historici na referátoch o významných michalských občanoch a rodákoch. Svoj čas zabralo aj hľadanie prostriedkov, sponzorov, účinkujúcich. Schôdzky ľudí podieľajúcich sa na prípravách sa datovali na mesiace dopredu. Keď heraldická komisia pri ministerstve vnútra prejednala 12.9.1996 návrh symbolov obce a odporučila ho obecnému zastupiteľstvu schváliť, bolo o jednu starosť menej a prípravy prešli do finálnej časti. Očividné zmeny v obci urobili organizátori až v piatok 27. septembra. Priestor pred obchodom, určený na uvítanie účastníkov, opatrili transparentom, erbom, zástavami i kvetmi p. Ž. Jánošová, J. Ilkanič, F. Senko, E. Húska. Do noci pracovali dobrovoľní vodári F. Kendera, L. Šlauka, J. Lenčo, J. Jánoš, J. Bubala, J. Šturek pri oprave odpadu kultúrneho domu. Starí páni Juríček a Adamčiak natreli dvere kultúry. Starosta a Juraj Bubala všetko dopredu i v priebehu osláv organizovali a usmerňovali. Vojaci z Ružomberka pomáhali v poľnej kuchyni a všade, kde bolo treba. Požiarnici inštalovali do požiarnej zbrojnice výstavku ocenení a fotografií svojej činnosti. Mnoho iných občanov pomáhalo pri výzdobe a ostatní si urobili poriadok pred domom. V sobotu 28. septembra 1996 po deviatej hodine vítal starosta a uniformovaní požiarnici príchodzích hostí. Spomeňme niektorých: primátor okresného mesta Ružomberok Dr.Čech, prednosta Okresného úradu v Ružomberku Ing. Ján Bella, viceprezident Požiarnej ochrany Slovenskej republiky J. Roth, náčelník oboru požiarnej ochrany okresu Ružomberok Ing. Hreha, veliteľ mestského zboru PO Ružomberok p. Biroš, náčelník odboru PO okresného úradu Liptovský Mikuláš J. Krajči, starosta Partizánskej Ľupče p. Smitek, Dr. J. Pavlík z MsÚ Ružomberok, pplk. Bajdich z VÚ Ružomberok, predstavitelia a vdp. farári všetkých okolitých obcí. Pán Weisz o pol desiatej slávnostnou rečou privítal hostí, ktorí sa kryli pod strechu obchodu a svoje dáždniky, lebo práve slabo pršalo. Našťastie dážď poznačil iba toto zahájenie.O desiatej hodine začala slávnostná svätá omša celebrovaná najdôstojnejším otcom biskupom Andrejom Imrichom spolu s michalským správcom fary vdp. L. Némešom a vdp. V. Dorníkom z Liskovej. Na obrade bol prítomný aj konsenior evanjelickej cirkvi z Part. Ľupče. Omšu sprevádzali piesne spevokolu mladých "Misionár" a zmiešaný zbor z Černovej. O poriadateľských kvalitách svedčí aj vyhradenie predných lavíc kostola pozvaným hosťom. Po svätej omši prešiel otec biskup na cintorín, kde bol položený veniec k obnovenému hrobu Štefana Nikolaja Hýroša, miestneho kňaza a významného dejateľa slovenského národa. Nasledovalo posvätenie obecného erbu a zástavy. Tieto posvätené znaky obce boli vzápätí slávnostným sprievodom prenesené cez celú dedinu do kultúrneho domu. Pozvaní hostia odchádzajú autobusom so starostom na slávnostný obed do Lúčok. Pred kultúrou navádza príjemnú pohodu dychovka z Liptovskej Lúžnej. Tí, ktorí už vyhladli, si môžu dať guláš, pivo a množstvo iných vecí potešujúcich žalúdok. Sú tu dva stánky, kde predávajú Ivan Janči, Anna Kráľová a Biba Sokolová. Najväčšiu radosť majú asi deti, ktoré dostávajú od svojich otcov, dedov a starých mám sladkosti a balóny. Svorne im najlepšie chutí na starej ručnej striekačke, kde je stále veľmi tesno. Striekačka patrí k malej, ale veľmi peknej výstavke starých hasičských pomôcok, ktorú inštaloval pán Vrzgula z Ružomberka. Helmy, čiapky, trúbka, opasky idú z jedných malých rúk do druhých. Občas sa to nezaobíde bez plaču. Slávnostné zasadanie obecného zastupiteľstva uvádza štátna hymna a pieseň "Aká si mi krásna" v podaní černovského spevokolu. Zasadanie otvára pán starosta, víta a predstavuje prítomných hostí. Všetkým sa páči vystúpenie žiakov základnej školy v Liptovskej Teplej aj pesničky v podaní Milky Púčkovej s dcérou. Nasleduje schvaľovanie symbolov obce. Poslanci jednohlasne schvaľujú zástavu a obecný erb, ktorý vypracoval akademický maliar Ján Kudlička z Ružomberka. Pán Weisz hovorí: "Dnes, keď prijímame nové obecné symboly, sme náchylnejší, prístupnejší o čosi citlivejšie a hlbšie vnímať svedectvá a stopy našej vlastnej minulosti. Aj keď sme malá obec, naše michalské dejiny nie sú len tou zdanlivo malou históriou. Stačí sa len poohliadnuť po niekoľkých príkladoch: na našich poliach sa našli pamiatky, ktoré nám tu zanechal prehistorický roľník a remeselník. Hradisko Svätý Ďur nám pripomenie nielen časté spory so susednou sesterskou Ľupčou, ale aj život starých Slovanov. Jedným z najstarších centier viery, ducha a kultúry na Liptove bol i náš kostol svätého Michala archanjela. Práve u nás sa začali rodiť tradície liptovského papiernictva. Na michalskom papieri sa tlačili vedecké práce a univerzitné učebnice až v ďalekej Trnave. Bol ťažký život, hrdlačenie, vojny, požiare, povodne a ľudské sváry, mozole predkov na poliach, pílach, v horách a na pltnici, ale nám zostáva i pokorná hrdosť na predkov, ktorí všetko toto dokázali prestáť a vždy znovu začínať žiť na michalskej pôde. Z významných postáv národnej histórie spomeniem aspoň Štefana Nikolaja Hýroša, nášho duchovného pastiera, otca Matice slovenskej, významného matičného historika a umenovedca, Ladislava Moyša, nášho rodáka, kňaza a buditeľa, o ktorého pamiatku sa bratsky delíme najmä s neďalekými Lúčkami, muža, ktorý zastával významné verejné, politické a kultúrne posty, a potom ďalších ľudí viery a pera, Ďateľa, Bešeňovského, etnografa a historika Dr. Húsku, ľudového mysliteľa Matejku. Aspoň toľko o minulosti v deň, keď môžeme hľadieť na naše symboly - erb a vlajku, ktoré nám túto našu minulosť, našu identitu zosobňujú." Historici, pani Považanová a Dr. Dzuriak pripomenuli vo svojich prednáškach život Š. N. Hýroša, Jána Ďateľa a Štefana Moyša. Ďalšia časť bola venovaná oceneniu práce miestnych požiarnikov. Viceprezident Požiarnej ochrany Slovenskej republiky pán Roth odovzdal najskôr ďakovné listy obecnej organizácii dobrovoľného požiarneho zboru i starostovi obce, potom odmenil medailami "Za zásluhy" a "Za vernosť" týchto michalských občanov: František Kendera, Ľudovít Šlauka, Jozef Vrtich, Miroslav Adamčiak, Július Lenčo, Pavol Sarčák, Ladislav Púček, Anton Hošala, Ján Juríček, Juraj Vrtich, Božena Vozníková, Ján Šturek, Marta Bubalová, Božena Sarčáková, Anna Štureková, Zdenka Juríčková, Alena Kubáňová, Marta Vrtichová, Anna Jančiová, Miroslav Baran, Anton Weisz, Ignác Košút, František Senko, Ján Lúčan, Jozef Lúčan, Koloman Baran, Jozef Hrompa, Milan Kráľ, Zdeno Húska, Marián Janči, Oto Húska, Milan Hurtešák, Jozef Janči, Jozef Šatan. O histórii požiarnej ochrany na Liptove a v Liptovskom Michale informoval vo svojom príspevku pán Vrzgula. Zdravice k výročiu odovzdali primátor Ružomberka J.Čech, starosta Part. Ľupče D. Smitek a starosta Malatínov Ing. P. Pethö michalskému starostovi Antonovi Weiszovi. Trojhodinový kultúrny program v podaní ľudových súborov Liptov z Ružomberka, Sliačanček zo Sliača a Lúčan z Lúčok pobavil všetkých prítomných. Zasadanie ukončil pán starosta úprimným poďakovaním všetkým hosťom, zúčastneným, vystupujúcim, sponzorom i organizátorom. Za kultúrou ukázali požiarnici SCP Ružomberok zásah na horiacom aute s vyprostením. Pred kultúrou vyhrávali husličky ľudovej hudby Lúčan a každý kto chcel mohol spievať, či tancovať. Temer až do rána trvala zábava. Na pódiu sa striedal diskjockey s dychovkou Lúžňanka. Ohlasy Ružomberský hlas č.20, ročník 7., 11. 10. 1996, Ivan Pišek Vydarené oslavy Liptovský Michal si 28. septembra pripomenul 760. výročie vzniku obce a ku tomu ešte aj 70. výročie založenia Dobrovoľného požiarneho zboru v obci. Liptovský Michal patrí k najstarším osídleniam v dolnom Liptove. Známy je najmä kostolom sv. Michala, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1294, no je nespochybiteľné, že stál už dávno pred týmto rokom. Možno ho zaradiť ku skupine najstarších liptovských kostolov. Vývoj obce načrtol starosta Anton Weisz, fundované boli vystúpenia Dr. V. Považanovej a Dr. K. Dzuriaka. Osláv sa zúčastnil prednosta Okresného úradu v Ružomberku Ing Ján Bella a primátor Ružomberka JUDr. Juraj Čech. K úspešného priebehu celodenných osláv prispeli viaceré súbory. Už v úvode sa predstavil zmiešaný spevácky zbor Máj z Černovej, dychová hudba z Liptovskej Lúžnej a deti zo Základnej školy v Liptovskej Teplej. Brilantným spôsobom sa zaskvel folklórny súbor Liptov z Ružomberka, ktorý svojím tanečno-hudobným prejavom nadchol a strhol prítomných k nadšenému potlesku. Nemenšie ocenenie sa dostalo aj detskému folklórnemu súboru Sliačanček zo Sliačov. Bodku za kultúrnou časťou dala folklórna skupina Lúčan z Lúčok. Na margo obecných osláv v Liptovskom Michale aspoň niekoľko názorov. Manželia Krakovskí z Ivachnovej: "Nádherne vydarené kultúrno-spoločenské podujatie. Klobúk dole pred starostom a všetkými, ktorí mu pomáhali." Vladimír Čestický, starosta Bešeňovej: "Celá akcia bola perfektná, som rád, že som sa na nej zúčastnil." Podobne sa vyjadrili aj starostovia Liptovskej Štiavnice, Kalamien, Potoka a Liptovskej Teplej.
Posedenie michalských dôchodcov s obecným zastupiteľstvom bolo 23.11.1996 v kultúrnom dome. Tradične poďakoval starosta všetkým dôchodcom a obecný úrad poskytol každému 200.- Sk ako "aspoň príspevok na vianočnú kolekciu". Kultúrny program, ktorý zorganizoval Ivan Janči s deťmi, sa starým otcom a mamám veľmi páčil. Na deťoch bolo vidieť, že sa už neboja vystupovať a chcú urobiť divákom radosť. Toho roku zaspievali Katka Bubalová, Maťko Malenka
, Mirko Baran, Miško Kendera, Veronika Nemcová a zarecitovali Janka Juríčková, Veronika Jančiová, Marienka Baranová, Marta Sršňová, Ferko Borsík, Peťko a Danko Adamčiakovci, Ľudka Borsíková. Naozaj dlhú básničku Výplata zarecitovala Martinka Hošalová spolu so starým otcom Tónkom Hošalom. Celý program uvádzala Milka Púčková, ktorá spolu s dcérou Dankou spevom ho aj ukončila. Zúčastnili sa obvodového kola súťaže požiarnych družstiev 2.júla v Ružomberku. Muži obsadili 12. miesto z 22 účastníkov. Ženy postúpili zo 4. miesta do okresného kola. Toto sa odohrávalo 23. júla v Okoličnom. Prvý útok mali dievčatá problémy s vodou, ako temer každé družstvo. V druhom pokuse išla voda tiež neskôr, než by dievčatá chceli. Čas 71 sekúnd stačil na pekné štvrté miesto v okrese. Brigády pri úprave požiarnej zbrojnice a techniky, preventívne prehliadky obytných budov a pri úprave vodného toku Ľupčianky spolu s veľkou pomocou pri organizovaní septembrových osláv spomenul predseda Juraj Vrtich aj na výročnej členskej schôdzi. V požiarnych súťažiach sme sa dostali v ružomberskom okrese do okrsku Lisková, L. Teplá, Lúčky, Potok, Kalameny, Ivachnová, Bešeňová. Obecný úrad predal starú požiarnu Tatru 805. Hrozila jej technická prehliadka a peňazí nebolo na zvyš. Kúpil ju Jozef Mikušiak za 20 000.-Sk. Za tieto peniaze boli kúpené nové hadice. Malá krčmička, či bar v kultúrnom dome už v decembri nebýval otvorený. Obecné zastupiteľstvo odhlasovalo zvýšenie nájmu a podnikateľ Milan Hurtešák zariadenie zatvoril. Príroda Tohto roku bola kvalitná liptovská zima s množstvom snehu. Trvala plné tri mesiace. Na začiatku marca sa oteplilo a všetok sneh veľmi rýchlo zmizol. Počas zamrznutých dní mohli sme pod bešeňovským mostom obdivovať párik tu prvýkrát zimujúcich labutí.Výhľad do budúceho roku vyjadruje nasledujúci článok. Žilinský večerník, č.5, ročník 7, 28. 1. 1997, -min- Pre kvalitnejší a lepší život Z obecného rozpočtu, ktorý predstavuje sumu 485 tisíc Sk, pre obec Liptovský Michal si naozaj nemožno dovoliť všetko, ale len to najnevyhnutnejšie. V tomto období budú pokračovať na kanalizácii, prvé práce budú začaté v prvom polroku 1997, veľkú úlohu tu zohrá dostatočný príjem financií. Na tieto účely bol už zakúpený tovar v hodnote 500 tisíc Sk od Štátneho fondu životného prostredia. Z obecného rozpočtu sa budú v obci vykonávať práce ako sú úprava a údržba tunajšieho cintorína, údržba miestneho rozhlasu ako aj verejného osvetlenia, údržba verejných budov v obci a vedenie obce na tento rok plánuje i rekonštrukciu penziónu. Tieto práce hlboko zasiahnu do obecného rozpočtu, takže sa naozaj dá povedať, že peniaze si s nami točia ako sa im zachce. V tejto obci, ktorá nepatri k tým veľkým, je asi 1/3 dôchodcov, pomerne značná časť nezamestnaných, časť tvoria deti a študenti, takže tých pracujúcich tu nie je až tak veľa. Ale výdavky na tento rok pre obec sú značne vysoké. Ich dôkladné rozdelenie na jednotlivé akcie bude nevyhnutné a určite ťažké i vzhľadom na nízky rozpočet obce. O súčastnom dianí v obci nás informoval jej ochotný starosta Anton Weisz.
Narodené deti:
31.1.1996 - Patrik Mikušiak
rodičia Drahuš a Jaroslava9.11. - Oľga Borsíková
Pavol a Emília17.12. - Žaneta Guothová
Slavomír a ZuzanaZomrelí
3.2.1996 - Valéria Debnárová 1921
28.1. - Emília Hošalová 1911
1.5. - Ondrej Baran 1919
6.5. - Karolína Mačniaková
191217.11. - František Tuka 1925
K 31.12.1996 bolo v Liptovskom Michale 119 mužov a 131 žien.
Text tejto časti kroniky - rok 1996 - schválilo obecné zastupiteľstvo na svojom zasadaní dňa 20. 3. 1997.
Stará fara v roku 1996 - kresba