DENNÍK výber Jozef Mydliar

Piaty diel

3.12.2011-15,30-sobota, LM

Včera som chcel ísť na hokej a na Mikulášske trhy – skupinu Vidiek. Ale. V stredu 30.11. som ráno vyložil a večer o 21,00 nakladal do Brna a Viedne. V Brne zastal o 02,00. Vo štvrtok 1.12. Viedeň a 120 km/h do Poysdorfu. Stihol som to LTT. V Kútoch ma Lubo Zaťko obracia: „Choď, prosím ťa, cez BA. Zoberieš Miša domov.“ „Ok.“ V Žiline beriem o 20,10 aj B, ktorá sa rozhodla uliať z piatkovej matiky. V Michale, 21,30, ešte ukazuje Mišovi moju zbierku modelov aut. V piatok ma hneď posielajú do Brna. Keďže sa vraciam o 21,00, stihnem akurát poslednú pesničku „Ó vidiečan.“ Stretávam sa na 20 min. s M a B a MH a fáram do LM spať.

9.12.2011 – 15,00 – piatok, Hemel Hempstead / GB

Búrka na La Manche

Anglicko. Teraz na C-aute Renault Midlum LM450BG. V Calais som zastal včera o 13,20. Ani nebol rad, aj keď premáva len P&O, lebo lode Seafrance stoja už mesiac – skrachovali. Na lístku bol odchod 15,40, tak som zdriemol. Ale o 15,40 žiadna loď, len poriadny vietor. Až o 16,40 som zaparkoval na 5. decku lode Pride of Kent. Západný vietor nakláňal loď na pravobok. Šli sme veľmi pomaly. Normálne je to 45 min., včera sme boli na mori 2 hod. Občas náraz vlny otriasol celou loďou, železo stonalo. Ľudia sa chytali pri chôdzi zábradlia, lebo náklon a bočné i zvislé výkyvy boli značné. Kde tu čosi spadlo. V jedálni, v obchode. V doverskom prístave sme boli o 18,40. Vpredu na pravoboku nás lanom pridržiaval remorkér. Cúvanie do doku trvalo 40 minút. Rampa na breh sa tiež povážlivo hýbala – vlastne loď. Ale OK. O 19,30 som bol na ostrove.

11.12.2011 – 13,30 – nedeľa – Calais - F

Nákup v Calais

Včera som sa poprechádzal po citadele, ktorá chránila prístav i po móle, na ktoré sa vždy pozerám z lode. Užil som si aj predvianočnú výzdobu. Pred Carefourom sane, soby i kreslo pre Santu. Najveselší bol môj nákup.

Dofajčil som cigaretu a zahasil na smetnom koši na boulvare... Prešiel som ešte 10 krokov a – vrátil sa. V tom koši bola pekná papierová taštička. Bude v nej odpad, či niečo zaujímavé? Zodvihol som taštičku. Ľahká. Nápis Caroll. Oproti predajňa dámskych odevov Caroll. Žeby to niekto šmaril do koša od jedu? Môžbyť. Celých 5 km do auta som bol zvedavý, čo ja hodím neskôr do iného koša. Veď ľudia hádžu do koša odpadky. V aute som to vybral. Ľahučká čierno-pásiková dámska vesta. Dám ju Barborke pod stromček. Aj si ju zaslúži, lebo včera piekla s Martinom v Michale oblátky a Maťke už mám kúpeného Pratcheta.

(20.4.2012 - Padla jej skvelo. Na stránkach Caroll Paris boli podobné vecičky od 400 € nahor.)

Cesty2011-8

15.12.2011 – 14,00 – štvrtok, L. Michal

Šach

V sobotu 3,12 som bol u Václava Vrticha v Bzinách. Prvá šachová partia asi ostane pamätnou. Václav – čierny – ma od začiatku drvil. Na 2. stĺpci mal ohromnú silu: B8 – veža, B3 – dáma a pred ňou na B2 pešiak. Ten mal krok a zmení sa na 2. kráľovnú. A môj kráľ stál na D2. Ja som dávno vedel, že prehrám, iba ak by sa mi podaril nečakaný mat v opačnom rohu šachovnice. Na to som mal iba vežu a dámu. Keď si Václav postavil 2. kráľovnú, bol jeden ťah od víťazstva. Vtedy som ťahal dámou z G3 na G7 a istený z C7 vežou, som mohol zahlásiť: „Šach a mat.“ To Václava tak rozhodilo, že prehral ešte 3 partie.

V utorok 6.12 som kúpil banány v čokoláde a u Hoška dal každému, koho som stretol. Aj v Anglicku som podaroval skladníkom i miss Carol po Tatranke so slovami: „On 6-th of december was St. Nicolaus. And St. Nicolaus givs gifts.“

Cestou za jedným kamiónom ma napadla takáto scénka:

Potkají se dva kamarádi.

„Víš, odkdy jezdím kamionem, skoro vůbec nesportuju, jenom sedím za volantem, nebo spím a tloustnu. Jak to, že ty netloustneš?“

„Já, jak jezdím, dělám v jednom kuse sport.“

„Jaký?“

„No, má takový neobvyklý jméno – tran.“

„To neznám.“

„Ale znáš. Transport.“

22.12.2011 – 19,30 – štvrtok – L. Michal

Najkrajší darček na Vianoce mi dala B. 19.12., v pondelok urobila prvú skúšku na VŠ v predtermíne – matematiku. Super. A dnes má už aj druhú – dopravné systémy.

Ja som bol dnes v Ajke /H/. 6 hodín jazdy na 350 km. Celé Slovensko snežilo a v Maďarsku bola poľadovica. Šiel som nocou po neznámych a 4-triednych cestách. 60 km/h bolo už trúfalstvo. Spestril to nádherný jeleň v Bielom Potoku a 4 srny, pekne po jednej v H. Jedna si vykračovala krížom cez cestu, akoby bola na módnej prehliadke. Ani sa nešmykla. Zato ja som musel veľmi jemne brzdiť, a aj tak ma šmýkalo. Zvládol som to v pohode.

Veď som sa aj pripravoval. Na dvore firmy som si šmýkanie na snehu vyskúšal so Slimákom, a potom hádam zo 15 min. aj s Octáviou. So Škodou 130 to bola oveľa väčšia zábava.

Dnes, keď som prišiel, som umyl Slimáka a p. Hoško ma ponúkol kapustnicou – výbornou. P. Monika mi urobila kávu a ja som jej pomohol urobiť akési blahoželania na PC.

30.1.2012-18,00-pondelok-ºC.Madrid-E

Madrid

Vyložil som o 11,30 a poobede som sa bol opýtať na vrátnici, či tu môžem ostať na noc. Po španielsky neviem, ale cestou som pozhľadúval aspoň niečo:

„Uno noches“, potom som ukázal „spať“ a povedal: „vehiculo“.

„Si.“

31.1.2012 -11,00-utorok-Madrid-E

Do Slimáka /LM752BT/ som si za nova nalepil najväčšiu nálepku Matador na zadné, nepotrebné sklo. Na ňu si zapisujem miesta nakládok, vykládok, či tie, kde som dlhšie stál a niečo aj videl *. Za 1 a pol roka je tam takýto zoznam:

A-Rakúsko:

*Wien, Linz, *Frankenburg, Wels, *Poysdorf, Rutzenmoos, Frankenmarkt, Schwechat-flughaven, Grund, Gratz, Kematen

CH-Švajčiarsko: Fehlartorf

E-Španielsko: Abadino, Elgoibar, Irun, Madrid

F-Francúzko:

*Calais, Marly la Ville, Paris, Goussanville, Bonevil les Aux, Thouars, *Tarbes, Charleville-Meziers, *Sartroville, Mazeres, Maisons Villeneuve, *Vitry le Francais, Reims, *Abbaye de Royaumont, Terrason, La Souterain, *Montreal la Cluse, Beauchamp, *Lourdes

D-Nemecko:

*Wilhelmshaven, *Hamburg, Bielefeld, Waldbrol, Erkelenz, Meerbusch, Kerpen, Ohrdruf, H. Munden, Blankenhain, Westerstede, Stutgart, Brake, *Stuhr, Jena, Visbeck, Overath, Dietzenbach, Schweibendingen, *Gescher, Hamm, Kaarst, Delbruck, Kassel, Weissenfelds, Molbergen, Dauphetal, Weilheim, Tubingen, *Schwaig – Munchen airport, Voerde, Neutraubing, Hildesheim, Warstein, Dusseldorf

GB-Veľká Británia:

*Hemel hempstead, Northampton, Kingswindford, Gravesend, Leighton Buzzard, Waltham Cross, Basildon, *Leicester, *Whitchurch, Newbury, Eyefield, Durham, *London, Erith, Wales: Cardiff, Abercynon, Scotland: Glasgow

PL-Polsko: *Suwalki, Dzierzonow, Swinoujscie

LT-Litva: Salocin, Klaipeda

LV-Lotyšsko: Riga

EST-Estónsko: *Talin, Ikla, Paldiski

FIN-Fínsko: *Helsinki, Vantaa, Ikkala, *Laihia, *Jyväskylä, *Laukaa, *Hassi, *Leustu, Loppi

S-Švédsko: *Karlstad, Mariestad, Ystad, Trelleborg, *Boras

N-Nórsko: *Drammen, Oslo, Vigrestad, *Frederiksund

DK-Dánsko: Gedser, Aalborg, *Ishoy, Sonderso, Herning, Hinnerup, Aarut, Randers

B-Belgicko:

Mechelen, Kontich, Grimbergen, Sint Katelijne, Montigny, Ciney, Rumbeke, *Jabbeke, *Bruxeles, Opgalbek, Herentals, Wilrijk, Bocholt, Welkwnraedt, Wandre, Andrimont, Zeebruge

NL-Holansko:

*Oss, *Venlo, Wijchen, Rotterdam, Oosterhoud, Assen, Tilburg, Venendaal, Klaziehaven, Genemuiden, Hasselt, *Heesch, Bergen op Zoom

CZ-Česko:

Praha, *Brno, Zlín, Olomouc, Ostrava, Suchdol nad Ohří, Kralupy nad Vltavou, Ústí nad Labem, Zruč nad Sázavou, Kopřivnice, Brandýs nad Labem, Staré Město, Středokluky, Sobotín, Třeboň, Chomutov, Březolupy, Kladno

7.2.2012-utorok-LM

Spal som tam aj druhú noc. V stredu ráno bol ale v službe ten istý securiťák, čo v pondelok a hneď ma z firmy vyhodil.

Nakládka o 22,00 v Martas. 350 km pod Madridom. Vykládka Chrzanow /PL/ v piatok o 21,00. Rovných 3000 km. Cestou späť v Španielsku snežilo. Našťastie len tam. V Polsku museli ohrievať rampu, lebo nechcela v tom mraze fungovať -20ºC.

V Michale vraj bolo vo štvrtok ráno -31ºC. Na firme ma v sobotu privítal Ivan Pacher dvoma otázkami:

„Chceš natankovať?

„Áno.“

„Zamrzla nafta.“

Druhá sa tiež týkala počasia.

„Oktávia ti naštartuje?“

„Dúfam.“

Naštartovala.

Cesty 2012 - 1

Hokej

Arktickú zimu vymákli michalskí hasiči. Konkrétne Pavol Sarčák, Patrik Madliak a Jožo Sárený. Urobili za kultúrou klzisko. Pomáhali aj chlapci: Paľko Sarčák, Patrik Madliak, Roman Hošala, Patrik a ..... Šturek, Michal Bartánus. Dve pouličné lampy poskytol a zapojil Janko Šturek.

V nedeľu som si vyskúšal ľad aj ja. Včera som hral hokej 3 hodiny. Najskôr s malými, potom s Dominikom Jančim, Vorekovcami... Večer ma bolel pravý bok a ľavé koleno od zásahov hokejkou a členky od rán pukom. Samozrejme aj celé telo, nezvyknuté na takúto športovú záťaž. Ale dnes som si zahral proti 4 malým /10:4/ a cítim sa fajn.

13.3.2012-utorok-08,20-Tarbes-F

Na ceste z Newton Abbot v Anglicku som sa zastavil v Stonehenge. Zaplatil som 7,5 Libry a dostal na krk sprievodcu – čosi ako mobil. Strávil som tam hodinu. Bola zima, poriadne fúkalo. Ale ľudí kopec. Čakal som akýsi pocit tajomnosti, ale. Kamene sú ďaleko. Okolo džavocú, fotia turisti. Tak len fotím, počúvam, fotím. Len, čo zaleziem do auta, prší.

Cesty 2012 - 2

2.4.2012-pondelok-23,00-Dover-GB

Doverský hrad je zavretý, tak idem na prechádzku okolo. Nachádzam miesto, kde 1909. roku pristál, či skôr havaroval Louis Berliot, keď ako prvý preletel La Manche.

Cesty 2012 - 3

9.4.2012-utorok-18,00-Eupen-B

Časomerač

Cez uja Gondu a pána Babinského z Rbk sa Imo stal technickým komisárom pre motoršport. Babinský bol technický s medzinárodnou licenciou. Vďaka nemu sme s Imom mali vstupky do depa závodných strojov Grand Prix Brno – ME cestovných vozov. To bol vtedy jediný „západný“ okruhový pretek v socialistických krajinách.

Imo ma odporúčal hlavnému slovenskému časomeračovi p. Marschalkovi. Tak som bol v 1985. roku na pár podnikoch ako žiadateľ a v 1986. som urobil 3. triedu. Vždy na jar bolo 2-dňové školenie. Raz sme tam oslavovali Jozefa – Ja, a Marschalko otec a syn. Na jar 1988 som zložil skúšky na 2. triedu, spolu s Imom a Jožom Marschalkom. Na to bolo treba aj 10 odpískaných podnikov.

Bola to veľmi zaujímavá práca. Zväčša sme sa stretli pred podnikom v piatok večer. Po porade sa rozprávalo, pilo. Aj po skončení, v nedeľu, niekde urobili pohostenie. Stretli sme sa tam s jazdcami a inými osobnosťami motoršportu.

Ako dvojkár som mohol byť aj hlavným časomeračom. Hneď na prvom podniku – MSSR v motokrose v Ladcoch som sa ním stal. Neprišla nominovaná. Rozdeliť úlohy, kontrolovať, počítať. Dopadlo to dobre.

Celý čas som sa tešil, že raz budem štartovať rally autá do rýchlostnej skúšky. To sa mi nepodarilo, ale štartoval som v Brezne endurá do špeciálky bielou vlajkou. Posledným podnikom, na ktorom som rozhodoval, bolo Rally Brezno 1991.

Byť motoristickým komisárom malo aj výhodu. S preukazom sme mohli byť ako diváci zadarmo na každom podniku v ČSSR, aj dostať sa do zón, kam diváci nemohli.

1.5.2012-utorok-20,00-Pfungstadt-D

Prvý máj svätia aj Nemci. Urobil som si turistický výlet na hrad Frankenstein. Prešiel som asi 22-24 km. Páčilo sa mi vstupné 1 €.

Švanda bola oňahdy, keď B šoférovala Octaviu do Michala. Pred výjazdom z diaľnice jej hovorím „vyraď“. Vyradila, ale hneď chcela čosi zaradiť. Chytil som jej ruku a držal. Vleteli sme do zátačky hádam 80-kou. „Ideš rýchlo!“ ja. B: „Ako mám brzdiť, keď mi držíš ruku?“

Cesty 2012 - 4

20.5.2012-nedeľa-22,15-Jyvaskylä-FIN

Vo finále hokeja v Helsinkách sme prehrali s Rusmi 6-2. Zápas som sledoval v Old Brick s Inn. Hokej sme sledovali dvaja. Ja a Jeff z USA. Je z Floridy, chodí na San Jose Sharks a držal palce Slovákom. V 2. tretine sa ho barman spýtal, či nechce zvuk na TV. „No, I dont understand a word.“ Pridal som sa „I too“. A barman nám nahodil zvuk. V 2. prestávke sme sa s Jeffom pobavili o hokeji a on ma pozval na „Finish white wine“. „But, Fins have not a wine“, odpovedal som. Vykľula sa z toho vodka Koskenkorva.

Cesty 2012 - 5

12.6.2012-utorok-17,30-Munzenberg-D

Na hrade Munzenberg som strávil asi 1,5 hod. a 1 hod. v mestečku. Domy z roku 1555-1780. Dal som 3,5 € vstupné. Bol som tam temer sám a užil si dýchajúci stredovek. Dlho som si nevedel zapamätať meno hradu. Až som na nádvorí našiel mincu. Napodiv 1 zlotý. Potom to už bolo ľahké. Mincenberg.

Cesty 2012 - 7

13.6.2012-streda-11,30-Weissenburg - D

Vojna

Vojenská prezenčná služba – tú musel absolvovať za socializmu každý zdravý mladík. 2 roky. Začalo to v 18. roku odvodom. Z Michala sme boli štyria. Ja, Václav Vrtich, Fero Kendera a Alino Janči. Alino dostal „modrú knižku“, nemusel ísť na vojnu, lebo nemal palec na pravej ruke (stolár).

Vysokoškoláci boli na vojne len 1 rok, ale v 3. a 4. ročníku chodili jeden deň v týždni na vojenskú katedru. My vo štvrtok. Neuznávali sme vojakov a brali s rezervou ich reči, vždy veľmi vlastenecké a politické. Keď nás ale naučili pochodovať tak, že čata (30 ľudí v trojrade) robila za pochodu vľavo bok, vpravo bok, čelom vzad, vpravo bok, čelom vzad, čelom vzad... bez zaváhania, boli sme aj my na seba hrdí. Kybernetov a letcov školili v Žiline na letovodov.

Letovod na zemi vlastne riadi pilota. Na to sme museli poznať technické parametre lietadiel, či rakiet. Našich MIG-ov i západných F-iek a veľa iných vecí. Napríklad meteorológiu, či utajenie: Letová hladina – výška bola „balkón“, okamžité pristátie všetkých lietadiel vo vzduchu – „Pohořelice“. Samozrejme sme museli zvládnuť rozloženie a zloženie (zborka, rozborka – z ruštiny) samopalu za istý čas (30-40 sek), zakopať sa, fungovať v protichemickom obleku a maske... strieľať.

Samopal čs. výroby – vzor 58 bola spoľahlivá a presná zbraň. Vždy som bol medzi prvými troma v čate. Ale pri strelbách z pištole (ako budúci dôstojníci) mi to vôbec nešlo. Ledva som trafil terč. Keď som nastúpil na palebnú čiaru druhýkrát, zdvihol som ruku: „Súdruh plukovník, žiadam o povolenie držať zbraň dvoma rukami.“ Nebolo to podľa vojenských inštrukcií o streľbe z pištole, ale plk. Šurák súhlasil: „Povoluje sa.“ Takto sa mi podarilo dať 24 bodov z 30.

Ako absolvent vojenskej katedry som dostal hodnosť slobodník a 2.10.1982 v Českých Budejoviciach k tej jednej frčke dve kolajničky na výložke. Preto nás volali „špagáti“. Po mesiaci školení s miestnymi letovodmi nás porozdeľovali na útvary. Štyria sme sa dostali do Žatca na OSŘL (Oblastné stanoviště řízení letů). Ubytovaní sme boli nad „Farou“ v Žatci. Až do januára sme nezavadili o lietanie, lebo si nás preverovali. Mali na to 3 roky, ale asi to robili veľmi dôkladne.

Chodili sme do služieb za dozorcov autoparku. Podporučík Fiala nám chcel ukázať, čo je to vojna a vymyslel testy. Pred službou hodina prípravy a test z predpisu o autoparkoch. Po vyhodnotení som mal 3 zlé odpovede. Požiadal som o vysvetlenie. Vysvitlo, že 2 otázky spĺňali predpis aj v mojej odpovedi a tú tretiu mal zle ppor. Fiala. Druhýkrát som už test nerobil.

Pred Vianocami zorganizoval Fiala celú rotu na diváky. Pozrieť sa na nehodu v autoparku. Smola, že som bol dozorčím. Odovzdával som službu. Šli sme s kolegom okolo autoparku. Za rohom jednej budovy vidíme V3S-ku (vetrieska – nákladné auto) nabúranú do steny. Jasné, že to musím hlásiť. Fiala rozbehne vypočúvanie. Potom zavelí: „Napíšte všetko, čo o tom viete.“ Samozrejme, každý samostatne.

Nuž, nič. Dozorca mal dvoch poddozorcov. To boli ucháni, čo práve robili vojenský šoférsky kurz (vodičský už mali). Ten môj poddozorca si prisadol do auta kamaráta, čo šlo von. Vraj v aute zaznelo čosi o Formuli 1. Vodič šiel prirýchlo a nedokázal zrovnať auto po zatáčke do priameho smeru. Vinný: vodič, poddozorca, dozorca.

Po pár dňoch som sa ocitol pred politrukom útvaru. Teda náčelníkom pre veci politické. Mal veľkú moc a súdil aj akési mravné dôsledky. Spýtal sa ma, ako by mal potrestať mňa a môjho podriadeného. Veď idú Vianoce. Chudák chlapec. Bude tu 2 roky. Zatiaľ videl len autopark. Navrhol som, že ak nás chce potrestať tým, že nás nepustí domov, nech tak urobí len mne, nie jemu. Asi sa mu odpoveď páčila, lebo som dostal opušťák na Silvestra. (opušťák – tri dni mimo posádky).

V januári 1983 sme sa konečne dostali na OSŘL. To bolo asi 12 km západne v podzemnom bunkri. Vedľa sedelo vedenie protivzdušnej obrany Čiech. My sme dohliadali na všetky lety idúce mimo zóny letiska. Lety v zóne si riadili posádkoví letovodi. 6 ľudí vzadu na telefónoch prijímalo žiadosti a dávalo dopredu. Vpredu 6 furťákov -vojakov z povolania, väčšinou podplukovníkov. Dva planžety. Plexisklo s mapou Čiech, letiskami a letovými cestami civilov. Za sklom planžetista. Vojačik, čo mal na ušiach slúchadlá a kreslil polohy lietadiel. Musel vedieť písať zrkadlovo.

Tí vpredu rozhodovali a dávali povolenia späť dozadu. Vzadu boli dievčatá a jeden špagát (ja). Dve mali na starosti civilov (Ruzyň). Tri obhospodarovali české letiská a jedna ruské. V Miloviciach pri Ml. Boleslavi boli totiž Rusi. Aj ja som občas počúval: „Skaží mne, pažálsta, zajavóčku 4001.“ (Povedz mi, prosím, let 4001).

Niekedy som sedel vpredu pri „vidovom“ planžete a radare. Počúval a potvrdzoval som všetky hlásenia kapitánov lietadiel. Tí sa hlásili aj takto: „Bufet, bufet. Zdes zajavóčka xxxx na OKI. Prašú, skažíte balkon v četyrysta.“

Bufet bola naša prezývka. Kapitán, čo letel odkiaľsi zo Sovietskeho zväzu cez Poľsko po civilnej letovej ceste k hraničnému bodu OKI, nás žiadal o určenie letovej výšky mimo túto cestu do Milovic. Vpredu ale nakoniec sedával Láďa Vala, lebo bol letec a vedel po anglicky.

Zdroj MixMydliar

Bývali sme stále v Žatci. Láďa nás jednoducho vymazal z papiera dozorčieho roty. Vďaka tomu sme po práci nechodili ani na nástupy roty. Vstávali sme o 06,00, šli na raňajky, cigaretku. 07,30 šiel vojenský autobus do Větrušic. 08,00 nástup novej smeny pred zástavou, hymna, denný rozkaz: „... brániť...“ 08,30 sme už mali prevzatú službu od kolegov a fungovali. Keď bolo dobré počasie, nezastavili sme sa do 22,00. Polovička osádky šla spať a druhá spracovávala požiadavky na nasledujúci deň. O 02,00 sa vymenili. Takže za 24 hodín som spal slabé 4 hodinky. Asi o 09,00 sme dojachali do Žatca a dospávali do obeda. Poobedie v knižnici, čítanie, kreslenie, futbal, beh. My, špagáti sme takto fungovali obdeň, furťáci (čo boli aj dievčatá) každý štvrtý deň.

Najlepšie boli asi 3 týždne v lete. Láďa si priviezol bicykel a mne požičala kolegyňa. Vybrali sme bicykle z jej pivnice a šli na priehradu Nechranice – ráno, priamo z autobusu. V plavkách a sandáloch = v civile. Asi 15 km. Celý deň voda, kúpanie, slnko, Angličtina. Cestou späť 1 pivko.

Raz za týždeň kino, vyprážaný syr, hranolky, pivo v reštaurácii. Dostával som, ako desiatnik, 150 Kčs žold a stačilo to.

Medzi lampasákmi (furťákmi) bol jediný človek, ktorý nás mal za ľudí – kapitán Jožan Hořejší. Možno, že bol Moravák. Dokonca sme boli jednu noc u neho doma. Čosi oslavoval.

Úsmevná bola príhoda Láďu Valu. Chodil po smene hrať tenis. Po prvom poplachu sme zistili, že keď nie sme v službe, nikomu nechýbame. Tak jeden deň pobehovali po rote v Žatci aj plukovníci v maskáčoch, lebo bol poplach. Láďa, vo vychádzkovej uniforme, z igelitky mu trčala tenisová raketa, vyšiel za bránu roty. Tam sa zrazil s velitelom roty kpt. Wernerom:

„To se mi snad jenom zdá! Je poplach! Desátníku, kampak?!“

„Soudruhu kapitáne, já mám při poplachu speciální úkol,“ a šiel v pohode hrať tenis s ktorýmsi letovodom.

Cesty 2012 - 6

3.7.2012-utorok- Hemel Hempstead-GB

Biologická teória relativity

Na žilinskej VŠ nám profesor Ďurček vysvetľoval špeciálnu teóriu relativity na veľmi zaujímavom príklade. Na klasickom westernovom súboji dvoch pištoľníkov. Ja som si urobil o nej takýto obraz: Vo vesmírnom svete obrovských vzdialeností, či v časticovom svete obrovských rýchlostí, je podstatné, odkiaľ danú udalosť sledujem.

Jedným z dôsledkov tohto je rozdielny tok času napr. v dvoch sústavách, ak sa jedna pohybuje blízko rýchlosti svetla. Tento rozdiel hneď využili autori sci-fi.

Asi v roku 2006 ma napadla akási obdoba tohto dôsledku v biologickej oblasti. Isto viem, že som na jar 2007 túto myšlienku predstavil Václavovi Vrtichovi.

Jedna sústava je jasná. Zem, ľudia, spoločnosť, rodina... . Druhou sústavou je individuálne ľudské vedomie. Obe sústavy pracujú v tom istom toku času až po bod, keď náš biologický mozog zistí, že už nebude fyzicky existovať. Či bude časový interval od tohto bodu k fyzickému zániku mozgu v prvej sústave 5 minút, alebo 1 stotina sekundy, bude v druhej sústave individuálneho vedomia celkom jedno.

Tu sa totiž odohrá dilatácia času. V tejto sústave sa tento interval zmení na večnosť. Predpokladám, že vedomie si zosumarizuje činy, skúsenosti a posúdi ich podľa svojho životného presvedčenia, či podľa svedomia a nastolí stav večnosti. Ak bude vedomie spokojné so svojím životom, mohlo by byť večne v siedmom nebi, či uvidieť Ježiša Krista, či bývať s huristkami. Ak spokojné nebude, bude tento pocit nespokojnosti večný.

A možno v tom večnom intervale prebehnú aj iné pochody. Napr. spojenie s vyšším vedomím, ktoré by mohlo posúdiť naše činy v širšom merítku.

Je veľmi pravdepodobné, že táto teória je chybná. Neopiera sa o žiadny vedecký dôkaz. A predsa mám pocit, že nie je celkom na zahodenie.

Richard Burns Rally

Na Vianoce 2005 som kúpil túto PC hru svojmu krstňaťu Romanovi Hošalovi. On už mal volant, takže som si ju mohol vyskúšať. A kúpil som si volant aj ja. Pri hraní klávesami sa mi totiž nedarilo ostať na ceste. Volant musel byť „lepší“. S možnosťou súčasného pridávania plynu a brzdenia. Bez toho sa nedala urobiť ani Rally škola. V nej asi 20 lekcií učí hráča ako akcelerovať, brzdiť, zatáčať... na rôznych povrchoch so Subaru Impreza WRC. Záver školy je krátka RS (rýchlostná skúška), ktorú treba zajazdiť pod istý čas. Jazdil som ju asi 3 dni, kým ten čas padol.

V hre je 6 áut a 6 rally po 6 RS. V každej rally je jedna RS, kde jazdí Richard Burns ako tieňové auto. Prekonať ho, bola tretia výzva hry a mne to trvalo niekoľko mesiacov.

Hra má naozaj blízko k simulátoru. Možností nastavenia podvozku, bŕzd, prevodovky, diferenciálov, pneu... je nespočetne. To si vyžaduje testovať a testovať, teda čas a čas. Tu som sa nijak ďaleko nedostal. Dám dlhú, alebo krátku prevodovku a na asfalt skrátim pružiny.

Zato v čačkaní auta áno. Pomaľovať si svoje auto sa v hre nedá. Ale cez utilitky do bmp a späť. V Coreli som si pomaľoval a obnálepkoval karosériu. Neskôr „ušil“ kombinézy a helmy vo farbách týmu. Nakoniec som vymenil aj tváre: za Richarda Burnsa mňa, za Davida Rieda Barboru. Pravda je, že som si veľa vecí nakreslil v Teleme v práci. Na výzor Octávie WRC, Fábie WRC, Peugeota 206 S2000 som aj teraz hrdý.

Myslím, že zlé nie sú ani logá SP (Slovenský pohár) a AFofR (Association Friends of Rally – môj team RBR). Keď hovorím o logách. Jedno som navrhol Václavovi Vrtichovi, keď sprivatizovali Kovohuty Dolný Kubín. Firma ho používa dodnes.

Na jar 2006 som zistil, že existuje český server, kde je možné jazdiť súťaže po Internete, aj ich skladať z rôznych RS. Hneď som si to vyskúšal. Česi tam mali majstrovstvá republiky, Slováci nič. Rozhodol som sa usporiadať Slovenský pohár. Od jesene do konca roka 2006 prebehlo 12 rally. Na jar 2007 som prispel na nový server 700 Sk (23 €). Na ňom môže jazdiť ktokoľvek, ale poriadať rally môžu len darci.

Už v 1. ročníku boli hlavnými cenami moje obrázky áut. Maľoval som Subaru Impreza WRC Marošovi Kudlovi z Košíc, Mitsubishi Lancer N4 Alešovi Nesvadbovi a Peugeot 206 S1600 Tomášovi Holbovi. V 2007. roku som poprosil mailom o pár nálepiek Matador Púchov – propagačné oddelenie. Došla mi krabica vyše 3 kg. Spolu vyše 1000 nálepiek. Kompletná výbava na ozajstné pretekárske auto. Po druhom ročníku SP som posielal 3 obrazy, 9 diplomov a hodne nálepiek Matador najlepším v SP 2007.

Sezónu 2008 mi uľahčil p. Kopecký st., majiteľ CRT – Czech Rally Team Kopecký. Za volantom Fabie WRC jazdil svetové súťaže jeho syn Jan. Poslal mi 12 sád ceruziek, kľúčeniek a fotiek s podpismi posádky. A ja som ich zasa poslal s diplomami a obrazmi.

Aj tak si chalani najviac cenia obrazy. Namaľujem im totiž ich auto z fotiek, čo mi posielajú po každej rally. Karel Hrdina sa mi takto poďakoval po SP2010: „Dneska dorazil obraz. Je parádní. Poprvé jsem za výhru dostal něco, co má pro mně hodnotu.“

Ako jazdec som nevynikol. Ale sadnúť si za šachový stolík pred televízor, namontovať volant a zahrať si rally Slovenského pohára, na to sa vždy teším.

Hra má nadšencov v celom svete. Tí vytvárajú modely áut a ich fyziku. Ďalší dokázali vytvoriť nové trate. Dnes si môžem vybrať z asi 100 rally áut a okolo 70 RS.

Ako jazdec obľubujem extrémy, kde sa hodne šmýka, a tak rozhoduje viac cit a rozum, než nastavenie auta a rýchlosť reakcie. Lebo chlapci netrénujú asfalt na zimných gumách, či šotolinových pneu. Nuž a takúto pikantnú RS skoro vždy do rally zaradím. A po troch suchých RS mi v RS4 poriadne zaprší. Prezuť sa nedá. Treba to „prežiť“ a udržať sa na trati. Sú jazdci, čo mi to vykričia v komentároch a zasa iní, ktorým sa to páči.

Ako poriadateľ fungujem od Vianoc do konca mája. 8 rally. Musím si vymyslieť skladbu RS. Hodiť to na server a otestovať, či kombinácie počasia a iných, nespôsobia nejakú chybu. Potom založím rally SP. Túto môžu jazdiť chalani celý týždeň. Po ukončení mám na serveri poradia po každej RS, po triedach, časy, komentáre jazdcov... Z toho pridelím najskôr body, potom urobím fotogalériu z fotiek, čo dostanem. Nakoniec napíšem 5 odstavcov o priebehu rally s komentármi najlepších. To všetko na mojej stránke www.afofr.ic.cz

Fotogaléria AFofR

Hodne mi pomáha B i M, keď vybavujú žiadosti jazdcov, ak som ja v práci. Naozaj ma teší, že toho roku (2012) to bol už 7. ročník SP. Mám už druhý volant a virtuálnu rally si naozaj užívam.

Cesty 2012 - 8

4.7.2012-streda-Hemel Hempstead-GB

Telem

V júli 1991 ma po príchode domov prekvapil neznámy muž v našej kuchyni. Bol to Stanko. Chcel odísť z tlačiarne a potreboval za seba náhradu. Mňa mu odporúčal Vladko Poruben z Tesly. Pristal som a týždeň sa chodil zaúčať (cez dovolenku v Tesle). Doma som drvil databázu FoxPro. Po tom týždni som o nej vedel viac, než Stanko.

Sedel som vo fotosadzbe. Tam sa pripravovali texty a tabuľky a ich rozloženie na strane. Výstup bol A3 laserovka Warityper z USA. Materiály na papieri šli do fotokomory, kde sa fotili, pridávali fotky...v jednotlivých farbách CMYK. Filmy sa v montáži nalepili na fólie tak, aby to boli celé hárky. To sa presvietilo na tlačovú platňu. Táto sa dávala na valec tlačového stroja.

Vo fotosadzbe boli dva PC 286 a dva PC 386. Na 286-kách prepisovali dievčatá texty z rukopisov do PC, vtedy do programu T602. Na 386-kách robil Peťo Filipiak a Juro Jančo. Zalamovali strany. Teda dávali formu textom, umiestňovali na strane aj tabuľky a pérovky (čierno-biele grafiky). Šéf, Duško Laučík, volal dievčatá klepice.

Práce bolo dosť. Bolo treba udržiavať, testovať, čistiť. Najviac roboty bolo s údržbou americkej tlačiarne.

V miestnosti 4 x 2,5 m sme sedeli piati. Bolo to fajn. Dozvedel som sa všeličo o zalamovaní i tlačovej kultúre.

Keď dostavali novú budovu (1992), pomáhal som zavádzať počítačovú sieť Novell. 6 PC, server 286. Zálohovanie – pásky. Do 2008 bola sieť trikrát rapídne vynovená.

Zaujímavé to začalo byť po kúpe „môjho“ PC s programom Corel Draw 3.0. Okrem bežnej práce okolo siete, databáz, záloh, zaúčania a pomoci kolegom, robil som v Coreli pérovky pre fotosadzbu a aj keksy. Keksík, to bola práca mimo zákaziek, napr. pre kamaráta, kolegu. Väčšinou vizitky.

V oblasti desingu som, po prepustení Peťa (1999), sám v Coreli zalamoval Mikulášsky spravodaj. Vytváral aj grafiku reklám. Spravodaj mal 32 strán A6 a vychádzal vyše roka.

Do roku 2000 vládol v tlačiarňach výborný, priateľský duch. Chodili sme hrávať hokej na štadión, oslavovali každé meniny. Na Jána gulášpartia, pred koncom roka kapustnica. Dušou týchto akcií boli Ruženka Križková a Zdenka Papšová.

Pamätám na akúsi oslavu, kde každý dostal veterník, ale málokto ho chcel. Ja som ich zjedol, myslím, 10. A pamätám na inú, keď som sa o 18,00 lúčil: „lebo musím ísť kúpať deti“.

V novej budove som sedel „za výkladom“. Bolo ma vidno z chodby. Nalepil som na sklo dva hárky 70 x 100 cm proti slnku. Keď sa narodila Martinka, napísali mi kolegyne cez celý hárok: „MARTINKA, 1.2.1993, čas, výška, váha“.

Príjemné boli obedy v jedálni. Prihrieval som si vždy obed v mikrovlnke a zvykol pri tom cvičiť. Renátka Beňová prišla každý deň s novou úsmevnou príhodou svojej mladšej dcéry. Niektoré som si aj zapísal.

Ruženke Križkovej a Vierke Repčíkovej som istý čas pomáhal nahadzovať mzdy do programu Wega. Napísal som im program pre pokladňu. Pracoval asi dva roky.

Zdenka Papšová hádam 10 rokov evidovala poštu v mojom programe.

Od začiatku som mal na starosti dochádzkový systém od Inomy. Asi po roku fungovania a mojich pripomienok, mi Zdenko Bábel (kolega z Tesly) doniesol kompletné zdrojáky.

„Vieš čo, Jozef, upravuj si to sám!“

A ja som dokázal ten systém udržať pri živote 19 rokov.

Pre vedúceho výroby Janka Hollého som vytvoril program sledovania zákazky a on ho využíval ešte po mojom prepustení(2008).

Sledovanie hodnôt nedokončenej a dokončenej výroby so všetkými vstupmi a výstupmi bola každý mesiac moja práca.

Každoročne som mal na starosti inventúru majetku firmy a porovnanie s účtovníctvom. Len dostať sa na správny stav, po nahodení všetkých papierových kariet, to bolo roboty.

V Exceli som spravil programy pre objednávanie materiálu a evidenciu časopisov pre technológiu.

Operatívny sklad papiera som mal tiež v XLS. Celú obsluhu skladu, výstupy, vstupy, mesačné zostavy, inventúru... som robil asi od 1999 roku sám. V oficiálnom, účtovnom, sklade Marsoft vznikal sklz tak 2 týždne, kým prišli a zaúčtovali sa faktúry. V mojom operatívnom sklade som vedel temer presne, koľko daného materiálu, v tej chvíli, máme. To veľmi potrebovala technológia.

V Expedícii používala Ľudka Debnárová môj program na evidenciu zákaziek a tlač dodacích listov asi 10 rokov.

10, či 12 rokov využívali vrátnici môj program na evidenciu áut a kľúčov.

Dva roky som robil interného auditora ISO 9001. V Teleme sa mi zdalo, že je to celkom zbytočná práca, len aby sa čosi vykázalo auditorskej firme.

Bavilo ma aj učenie ľudí. Každý nový sa musel naučiť pracovať s nejakým modulom v PC, s textovým editorom, neskôr s Internetom. Tieto veci som vedel vysvetliť a aj primäť „žiakov“, aby si postupy zapamätali, či naučili sa vykonávať.

9.7.2012-pondelok-10,00-L. Mikuláš-servis

Hymna

Zaujímavá bola cesta domov. V Doveri som telefonoval s M.

„Oco, mohol by si nám zložiť táborovú hymnu. Aspoň hudbu.“

Vylodil som sa o polnoci v Calais a začal si pospevovať. V Bruxeles som si za jazdy zapisoval slová, lebo ich už bolo dosť. Ráno som si hovoril: „Super, Nemecko v sobotu prebehnem.“ Zo 650 km som 250 km šiel 0,1,2,3,4,2,0,1,2,1... v nemeckých vlnách (zápchach). Plná diaľnica. Holanďania s prívesmi, Nemci s člnmi, Angličania, Francúzi. Prestál som to a o polnoci bol doma.

A tá táborová hymna je:

C G C G C

r. Kto chce byť smelý – ten sa nesmie báť.

r. Alebo svoj strach – musí prekonať.

C G C G C G C G

Ja sa snažím a mám cieľ – meter dvadsať vyrastiem.

r. Kto chce víťazstvo – musí bojovať.

On sa snaží nadarmo – chcel by vyrásť zadarmo.

r. Kto chce byť veľký – musí rovno stáť.

r. Kto chce byť dobrý – nech s nami spieva.

Všetko zmôže – kto ho má.

On prekoná - všetky zlá.

r. Prečo je to tak? – Lebo ťa má rád.

video pesnička - Táborová

13.7.2012-piatok-19,00- pri Reims – F

Paríž

S C-čkovým Midlumom LM 119 BJ do Marly la Wille a Paríža – Nanterre. V Nanterre som bol len asi 1 km od moderného centra Paríža. Užil som si uličiek, lebo na adrese mi povedali: „Musíte ísť na opačnú stranu komplexu k veľkému modrému kontejneru na odpadky.“

Podarilo sa. Videl som veľkú miestnosť Internetovej komunikácie firmy Level3.

Bolo to v pohode aj preto, lebo sme sa bavili anglicky. Pri skladaní som si všimol, že aj oni, technici, sa medzi sebou dorozumievajú anglicky. Spýtal som sa na to. „Ja som Španiel a tento je Angličan.“

V Marly som dostal nakládku do LH. Bol piatok, 13.-ho. Daher-áci končili o 13,00. Zajtra Francúzi oslavujú dobytie Bastily.

30.7.2012-pondelok-18,00-Westerstede-D

Brno

Minulý pondelok som mal plánovanú dovolenku a do konca týždňa neplánovanú. V pondelok 23.7.2012 sa bola Maťka zapísať na Filozofickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne. Obor – Baltistika.

Už pred 08,00 sme boli na Komenského náměstí 2, kde sa fotilo na ISC (ajsik). Cestou k škole si MH všimla veľký plagát v kníhkupectve na novú knihu Terryho Prachetta – Šňupec. Samozrejme som ju M kúpil. A za dva dni aj prečítal. Výborná.

Na zápise ma zaujal predstaviteľ akejsi študentskej organizácie: „Máme zistené, že priemerný študent za 5 rokov vypije 3571 pív, 5428 káv a 2815 litrov vína...“

Škoda Fabia WRC

V stredu som sa pustil maľovať na bielu stenu, čo ostala po našej maštálke na susedovie humne. Škodu Fabiu WRC, AFofR. Na dosť hrbolatý povrch som zvládol namaľovať 200 x 200 cm od 11,00 do 19,00. Hlavne preto, lebo auto som nechal biele.

Najprv som si vymeral a poznačil žlté body mriežky 20 x 20 cm, potom žltou načrtol celé auto. Dosť lajdácky som urobil pozadie a cestu. Problémom bol samozrejme spolujazdec, ktorého vidno cez predné sklo. Nasledovalo vnútro auta a sklá. Kolesá sa mi, napodiv, podarili. Svetlá a chladiče. Trochu tieňov, slovenská vlajka, znak a nápis AFofR.

Tlačiarenskými farbami, špeciálne riedenými použitým motorovým olejom.

Večer sme si boli s JH zahrať volejbal. Vyhrali sme asi 6:3.

V sobotu som pomohol JH kálať drevo a večer sme sa spotení vrhli do Bešeňovskej nádrže pri Adamčiakovcoch. Dovolenka, ako má byť.

Cesty 2012 - 9

3.8.2012-piatok-12,00-L. Michal

Noc pri Berlíne mi pokazil nemecký komár. Dve hodiny, do polnoci, som ho naháňal, kým som nezaspal.

Sŕňatá

V stredu som zastal o 20,00 vo vrchoch pred Starým Hrozenkovom. Šiel som sa hneď prejsť do lesa. Húb nebolo. Vyšplhal som horou asi 3 km na Mikulčin vrch. Naspäť som kráčal asfaltkou, lebo v lese už bola tma.

V prostred veľkej lúky pod cestou srna a dve sŕňatá. Šero. Zbadali ma, ale ostali na mieste. Po ceste šplhalo do kopca auto. Pozoroval som srny a bol chrbtom k autu. Zrazu sa srna rozbehla, ale rovno k ceste. Sŕňatá za ňou. Stále ich sledujúc pohľadom, som ľavou rukou dával šoférovi znamenie, aby spomalil. Naozaj dal nohu z plynu. Asi 20 m pred autom, jediným skokom, preletela v kuželi svetla cez cestu matka srna. O pol sekundy prebehli jej deti. Druhé – tesne pred autom. Chválabohu!

Bol to príjemný teplý letný večer, jasno, spln. Podo mnou svetlá Bánova a Bystřice pod Lopeníkem, ďalej Uherský Brod. Nádhera.

Už ma nesprevádza Karolína, ale o čosi mladšia Kamila (Garmin 2455).

31.8.2012-Liptovský Michal

Rally Deutschland 2012

Vyrazili sme v stredu večer 23.8. Tradičné obsadenie i technika. Ford Mondeo – Peter Klein, ja, Barbora, Martina. Škoda Octavia – Hošalovci. Za volantom sme sa striedali.

Peťovo auto musí byť pred cestou, i po, čisté aj zvnútra. Ja som ho vylepšil už po pár kilometroch. Popýtal som o vodu na sedadle spolujazdca. M mi dala otvorenú fľašu Ondrášovky. Napil sa Peťo, ja. Posunul som fľašu dozadu a - pustil. Padla na zem a voda ofŕkala mňa a aj celú moju stranu palubnej dosky a čelného skla.

Zastali sme nad Wurzburgom o 04,30 a snažili sa zdriemnuť v aute. Roman vzadu poležiačky na otcovi. V campe Georgshof vo Wintrichu sme sa hlásili o 11.00.

Pani Zuzana nás milo privítala a vysvetlila pár vecí. Odkiaľ kam je náš plac, kde nesmieme biť kolíky do zeme, ako fungujú špeciálne kľúče do sprchy.

Postavili sme 3 stany, uvarili polievku a šli do Trieru. Servis park. Vstupné 5 €. Janko kupoval lístok sebe a Romanovi. Pani sa ho pýta, koľko má R rokov. J: „Zwolf.“ (12). Pani ukazuje na kontrolórov pri bráne a hovorí: „Elf“. A Janko zasa: „Zwolf“. Pani opätovne „Elf“. A predáva mu iba jeden lístok, lebo deti do 12 rokov to majú zadarmo.

Ja kupujem tričko sebe, B i M. A dve autíčka, prvé modely WRC 2011. V stane Toyoty poprajem všetko dobré spolujazdkyni na Toyote Yaris R1. Auto tu má svetovú premiéru a ide ako predjazdec 00.

S B prechádzame box súťažiacich nemeckého majstráku a dostávame sa k parkovisku historických áut. Na tieto nádherné autá zlanárime aj ostatok našej spoločnosti. Akurát si do Audi Quattro S2 sadá Stig Blomquist. Okolo fotografi. Odchádza. Po pár metroch zastane a je sám. Vydolujem ceruzu a lístok do depa: „Mr. Blomquist, please.“ Podávam mu to. Pozerá na mňa. Asi registruje moju šiltovku z Rally Finland a podpisuje. To sa už okolo tlačia ďalší.

V Trieri som chcel vidieť Porta Nigra. Najväčšiu rímsku stavbu za Alpami. Je to brána do rímskeho mesta, vybudovaná asi 200 rokov pred Kristom. Pod ňou akurát dokončovali štartovnú rampu rally. Všetci, okrem Janka, sme si šli vychutnať čaro 2000 ročnej mohutnej stavby z tmavého kameňa. Cestou k autám sme ochutnali „nemeckú“ zmrzlinu.

Maťka sa ešte pred cestou preslávila. B+P+M dorazili z LM a prvé slová B boli: „M ukradla 20 rožkov!“ Kupovali posledné veci na cestu a M pri pokladni zabudla tie rožky dať na pult. Ako tak sedíme v otvorenej cukrárni, zastavia na ceste nemeckí policajti na BMW. Ja: „Maťka, už ťa majú“. M pozrela a hneď odvrátila zrak. B zabila nahlas: „Áno, tu je, ukradla 20 rožkov.“ Nemci okolo sa asi čudovali, akému vtipu sa smejeme.

M si kúpila 2 zubné kefky. Asi na horné a spodné zuby.

Celý deň krásne svietilo slniečko. Ba svetla bolo ešte aj navyše. Na jednej 70-kovej križovatke sa poriadne blyslo z odstaveného auta. Na ďalšej sme už stáli pri Polizei. B a M sa ten policajt páčil, Peťovi už menej. „Šli ste 96, to je o 26 km/h nad povolenú rýchlosť. 70 €.“

Za nami zastal Janko. V kempe vysvetľoval: „Idem za Peťom a Otka vraví: Je tu zima, 18 stupňov.“ Kukám na klímu: „Veď je teplo, 36 stupňov.“ Periférnym zrakom zaregistrujem záblesk. Zdvihnem hlavu a už to blýska zasa. Mňa.“

Nálada po príchode do kempu nie je najveselšia, tak otvárame Fernet, aby sa zlepšila. Kemp je plne obsadený. Oproti sú poriadatelia z ADACu. Hneď ich otravujem a pýtam sa na dobré divácke miesta na RS. Po chvíli jeden z nich zavíta k našim stanom a všetkým podaruje šiltovku ELE Rally.

Na volejbal v kempe nie je miesto. Nachádzame plac za kempom, z dvoch strán ohraničený vysokou žíhľavou. Pri nej hrám ja a Janko a obaja si jej užijeme pri vyťahovaní lopty. Hrá celá spoločnosť, aj Roman. Toho, po väčšine zásahov, bolí ruka, alebo prsty. Ale učí sa rýchlo.

V piatok vstávam po 06,00 a idem si obhliadnuť trať nad dedinou. Prejdem tak 2 km. Potáram sa okolo „môjho“ diváckeho miesta. Cestou späť hľadám trasu pomedzi vinice, na ktorej by sme nemuseli platiť vstupné.

O 10,30 sa vydávame na pochod medzi vinicami. Stretávame traťových komisárov. Nerobia žiadne problémy. Je skoro. RS3 Grafschaft začína o 12,30. Ja chcem byť na mieste pred uzávierkou RS o 11,30. Darí sa. Má to ešte druhý dôvod. 11,30 štartuje Sebastián Loeb do RS2 Moseland. Tá je oproti cez rieku vo svahoch s viničom. Vidíme hádam 6 km RS2 a 5 pekných zatáčiek. Ideálny by bol ďalekohľad. Hodinku máme vozy na RS2 ako predjedlo.

U nás, na RS3, je odbočka vpravo. Ale v horizonte a v pravotočivej zatáčke. V strede dvoch ciest začína betónový oporný múr. Ako vždy, sa po trati najskôr vozia všelijakí činovníci. Policajné Subaru STi chytá ľavým kolesom ten betón, ukazuje nám svoj podvozok a pomaly odchádza. „Moja“ Toyota 00 zvláda toto miesto v pohode. Loeb tu ide celkom po pravom okraji cesty.

Vidíme aj tiahlu zatáčku predtým, povedľa betónovej steny. Tu zožne aplauz Martin Prokop, lebo ju zvláda šmykom. Len z fotiek neskôr zisťujeme príčinu. Má defekt pravej zadnej pneumatiky. Do cieľa RS má asi 2 km, tak riskuje.

Ako 12. k nám prichádza Brazilec Oliveira na Forde Fiesta WRC. Vynáša ho vľavo. Poskok na betóne mu láme zavesenie ľavého predného kolesa. Na trati sa objavuje doktorské vozidlo. Asi o 10 minút sa z bočnej cestičky rútia húkajúci hasiči. Musia zastať, lebo autá poriadateľov sú zaparkované vedľa seba. Keď im konečne uvolnia cestu, trhajú pásku, demolujú smerovú tabuľu a frčia dolu.

V RS3 už nevidíme jediné súťažné vozidlo. Asi pol kilometra od nás totiž začal Prokopovi horieť jeho Ford. Asi pre ten defekt. Zhorel do tla. Hasiči vraj prišli po 18. minútach.

Prestávka. Ja a Janko driememe v tieni. Decká a Peter hrajú karty.

Staré ale krásne Audi, Lancie, Mercedesy počuť parádne z RS2 oproti. Už nejazdia najväčšie hviezdy Blomquist na Audi, Waldegaard na Mercedese, Jacky Ickx na Porsche, Khale na Skode 130 RS. Prvý ide Trabant, ale sú tu aj Lancie Stratos. Lancie Integrale i Audi...

Druhý prejazd, teda RS6, o 18,00 zvládnu súťažiaci dobre. Len ďalšie modré policajné Subaru pred štartovným polom si nadskočí na našom betóne. Slovenskú vlajku máme vyvesenú vysoko nad traťou. Slovenský jazdec vo Fabii S2000 – Melichárek – práve dobieha jazdca pred ním. Subaru je vľavo, Fabia vpravo. Do uzučkej cestičky sa ale nevmestia. Pár sekúnd obaja stoja, akoby pózovali fotografom. Žeby Melichárka tak prekvapila naša zástava?

Pár jazdcov nemeckého majstrovstva si slabo napísalo itinerár a ničia pneu flekovaním pred páskou. Zabudli odbočiť.

Cestou do kempu si prvýkrát neberiem z rally pásku. Je mi totiž nanič. „Doma“ zaliezam do stanu. Otka ma lieči Panadolom, B čajom. Ďakujem!

Decká s Peťom kartujú, pijú, rehocú sa, kým navykríkne (01,00 hod.) akási suseda: „Ruhe!“ Trochu tichšie vydržia až do bieleho rána. (07,00).

Sobotu doobeda dospávame, varíme, hráme volejbal. Občas prší, je zima. Podvečer si obzeráme dedinku Wintrich. Na prechádzke nachádzame bradlá, hojdačky. Janko robí výmyk, Otka stojku do mostíka. Aj mne sa podaril výmyk. Romanovi sa najviac páčilo vzdúvadlo a lode.

Grilujeme. Už mi chutí jesť. Dobre. Za súmraku vyrážame na Somerfest. Hrá tam dychovka. Dievčatá si aj zaspievajú akýsi americký hit. Ja dám s B pár taktov polky. Všetci tam pijú víno (3 € 2 dcl), alebo pivo a sedia slušne za stolmi, či stoja pri bare. Odchádzame ešte pred ohňostrojom.

Foto 1

4.9.2012-utorok-20,00-Kodaň-DK

V nedeľu ideme na 2 prejazdy RS Dhrontal. Podarí sa mi doviesť partiu po poľných cestách až asi 100 m ku RS. Prší. Platíme vstupné 10 € na osobu. Usádzame sa pod stromy. Komentátor tu vyvoláva štáty a diváci kričia, trúbia. Vlajok habadej. Sme totiž v „Dhrontaler Galerie“ – úžasnom mieste, kde vidno 3-4 vracačky. Po čase sa to isté auto vráti a nižšie môžeme sledovať tiež 3 serpentíny.

Je mokro a jazdci to vedia. Pekne na ručnej, ale žiadne extrémy. Nik to neotočil. Maximálne bol dlhší na brzdy (Mikelsen). Druhý prejazd si vychutnávame zvrchu, z obrovskej prírodnej tribúny uprostred vinohradov. Dážď a vietor sú čoraz nepríjemnejšie. Ešte Melichárek a hajdy do auta. Čakáme na Otku a Janka. Otka mala asi 5 vrstiev šatstva. Vyzerala ako kozmonaut.

V kempe teplá polievka a bez dažďa. Na 18,00 ideme do miestneho hotela na večeru. Pozval Peter. Spočiatku je problém s jedálnym lístkom. Je len nemecky a my len obriadok tušíme, čo to je. Potom prichádza Mariate. Pomáha nám anglicky. Po objednaní chceme ešte niečo sladké. „Sladkoje?“, vykĺzne jej. Je totiž z Litvy. Prechádzame na ruštinu i slovenčinu. Ďalšia servírka je z Kazachstanu. Zasa mal každý čosi iné. Chutilo nám. K tomu dobrý miestny Risling a zmrzlinový pohár na záver.

V pondelok sme si urobili výlet do Metz (F). Trochu zmätku pri hľadaní parkoviska sme zvládli. Na parkovisku nás traja podivní mládenci navigujú na miesto. A otŕčajú ruku. Anglicky nerozumejú. Som z toho vedľa. Zrazu vedľa mňa zastáva auto a pani sa pýta: „Do you speak English?“ „Yes.“ Vysvetľuje, že do 14,00 tu môžeme parkovať zadarmo a títo tu sú vagabundi. Naozaj. Len, čo sa objaví policajné auto, zmiznú. Idem za policajtmi a dostávam zhodné informácie. Parkujeme 50 m od katedrály sv. Štefana. Je to nádherná stavba. Ešte malá prechádzka mestom a pred 14,00 odchádzame do Luxemburgu. Tu najskôr tankujeme lacnú naftu. Potom sa ženy 3 hodiny tešia z obchodného centra.

V kempe večera a o 20,00 ochutnávka vína. Mladý brat p. Zuzany – Jorg Felten – nám 2,5 hodiny rozpráva o viniči, viniciach, víne i o sebe. Pritom ochutnávame 9 druhov jeho vína. Na ráno sme si objednali 42 fliaš. Pri lúčení som vyrobil žart: „Jorg, This was the best evening of this day.“ A pre mňa bol. Nie pre víno. Ale pre informácie, ktoré sme 3 dni chceli v tých viniciach vedieť, a teraz sme ich dostali. Jorg hovoril anglicky a Maťka občas tlmočila.

Foto2

V utorok sme zaplatili, naložili tú batériu vína a vydali sa o 10,30 na cestu domov. Na malom parkovisku v D, objavil Janko kolóniu myší. Všetci sme ich boli pozrieť. Roman, sediac na lavičke, zmagorený mojimi dcérami, oslovil otca „ujo Jano“. Janko zareagoval: „Noo, to sa musíš opýtať „tety Otky“. Otka iba poznamenala: „Matka je vždy istá.“ Nato sa Roman spýtal: „Aká mačka?“

>V Chebe sme zastali pri bývalej Jankovej rote. Pozreli sme si fotbalové ihrisko s atletickou dráhou, ktoré už ale neexistovalo, priehradu Skalka, miestne opevnenie s Čiernou vežou, starobylé námestie a kostol s lebkou sv. Vincenta. Na tom ihrisku – neihrisku sa zabávala miestna mladá pani s mačaťom. Maťka ho samozrejme musela pohladkať. Pribehla za mnou, aby sme si to mača vzali domov. Pani jej ho ponúkla. Ešte kdesi v Plzni mi vyčítala, že som nesúhlasil a vymyslela preň meno: Tlakoblak.

Na večeru sme sa zastavili na Shellke v Rokycanoch. Vysvetlil som čašníkovi, že mám len 900 Kč a objednali sme si. Nakoniec vysvitlo, že môžeme doplatiť eurami, tak si dal každý, čo chcel. Ja – knedlo, vepřo, zelo, viacerí syr a šoféri kávu. V Michale sme zakotvili o 03.00 v stredu 29.8.2012.

3.11.2012-sobota-15,30-Senlis-F

Práve som sa vrátil z 2-hodinovej prechádzky po meste. Centrom je chrám Notre Dame. Asi v ňom bola aj Johanka z Arcu. Sú tu pozostatky hradieb z rímskej doby a polozrúcaný Chateau Royale – kráľovský palác prvého francúzskeho kráľa Hugo Capeta, ktorý tu bol korunovaný v roku 987.

Cesty 2012 - 10

14.12.2012-sobota-16,00-L. Michal

Dnes sme s Kailou a starkou urobili reorganizáciu. V dolnej izbičke zo skladu vznikla obývateľná izba. Pritom som objavil dvere z manzardy, kde boli vypísané všetky motoristické podniky, čo som absolvoval:

Fotogaléria archív

Cena Slovenska 1976 – Piešťany

Medzinárodný okruh na letisku

Rallye Tatry 1976 – Poprad

Pohár mieru a priateľstva

RS Veľká

Grand Prix Brno 1977

ME cestovných automobilov

Rallye Tatry 1977 – Poprad

Medzinárodný podnik

RS Spišská Teplica

Grand Prix Brno 1978

ME cestovných automobilov

depo

Cena Slovenska 1978 – Piešťany

Medzinárodný okruh na letisku

depo

Rallye Tatry 1978 – Poprad

Medzinárodný podnik

RS Važec

Grand Prix Brno 1979

ME cestovných automobilov

depo

Rajd Polski 1979 - Wroclaw

ME koef. 4

RS Jodlownik

Barum Rally 1979 – Gottwaldov

ME koef. 2

RS Bohuslavice, Hošťálková

Rallye Tatry 1979 – Poprad

ME koef. 1

RS Važec

Rally Teplice 1980

M ČSSR

Škoda Rally 1980 – M. Boleslav

ME koef. 2

RS Valovice

Rajd Polski 1980 - Wroclaw

ME koef. 4

RS Jodlownik

Barum Rally 1980 – Gottwaldov

ME koef. 2

RS Bohuslavice, Uherský Brod

Rallye Tatry 1980 – Poprad

Medzinárodný podnik

RS Poprad, Važec

Rally Sigma Olomouc 1980

M ČSSR

RS Štemberk

Autokros Brno 1980

ME

Valašská zima 1981 – Otrokovice

RS Kudlov, Pohořelice

Rally Šumava 1981 – Klatovy

M ČSSR

Rally Teplice 1981

M ČSSR

Grand Prix Brno 1981

ME cestovných automobilov

depo

Barum Rally 1981 – Gottwaldov

ME koef. 2

RS Bohuslavice, Vizovice

Rallye Tatry 1981 – Poprad

Pohár mieru a priateľstva

RS Šuňava

Rally Tribeč 1981 – Topolčany

M ČSSR

Valašská zima 1982Otrokovice

RS Kudlov

Grand Prix Brno 1982

ME cestovných automobilov

depo

Barum Rally 1982 – Gottwaldov

ME koef. 2

RS Bohuslavice

Rallye Tatry 1982 – Poprad

ME koef. 2

RS Lipt. Teplička

Rally Teplice 1983

M ČSSR

Intersérie Most 1983

Medzinárodný okruh, M ČSSR

Rallye Tatry 1983 – Poprad

Pohár mieru a priateľstva

RS Važec

Tour d Europe – Most

Vytrvalostná rally

Valašská zima 1984 – Otrokovice

RS Slušovice

Ecce Homo 1984 - Šternberk

ME do vrchu

Barum Rally 1984 – Gottwaldov

ME koef. 2

RS Bohuslavice, Držková

Intersérie Most 1984

Medzinárodný okruh

Rally Tribeč 1984 – Topolčany

M ČSSR

Rallye Tatry 1983 – Poprad

Pohár mieru a priateľstva

RS Spišské Bystré

Valašská zima 1985 – Otrokovice

RS Slušovice

Grand Prix Brno 1985

ME cestovných automobilov

depo

Ecce Homo 1985 - Šternberk

ME do vrchu

Barum Rally 1985 – Gottwaldov

ME koef. 2

RS Hrobice, Kašava

Valašská zima 1986 – Otrokovice

RS Slušovice

Grand Prix Brno 1986

ME cestovných automobilov

depo

Ecce Homo 1986 - Šternberk

ME do vrchu

Intersérie Most 1986

Medzinárodný okruh

Barum Tribeč Rally 1986

ME koef. 2

RS Kašava, Inovecká

Rally Bohemia 1986

ME koef. 2

RS Jemníky, Bukovina

Rallye Tatry 1986 – Poprad

ME koef. 1

RS Úsvit, Východná

Ecce Homo 1987 - Šternberk

ME do vrchu

Barum Tribeč Rally 1987

ME koef. 2

RS Velké Stankovice, Lípa

F1 Hungaroring 1987

Budapest

MS

Rally Bohemia 1987

ME koef. 2

RS Jemníky, Plazy

Valašská zima 1988 – Otrokovice

RS Slušovice

Ecce Homo 1988 - Šternberk

ME do vrchu

Barum Tribeč Rally 1988

ME koef. 2

RS Lípa, Hvozdná

Rally Bohemia 1988

ME koef. 2

RS Dolní Bousov

ME Trucks 1988 – Hungaroring

Trial Topolčany 1989

ME šlapačky

Valašská zima 1990 – Otrokovice

RS Slušovice

ME Trucks 1990 – Hungaroring

Autokros Môlča 1990

ME

Barum Rally 1991 – Zlín

ME koef. 4

RS Pindula, Maják

Barum Rally 1992 – Zlín

ME koef. 4

RS Raková, Lhota

Rally Senica 1997

M SSR

RS Bukovec – Bašnári

Ako časomerač čakateľ:

Motokros Stráňavy 1985

Pohár mieru a priateľstva

Príslop 1985

M SSR, preteky do vrchu

Rally Tribeč 1985

M ČSSR

Časomerač 3. trieda:

Enduro Považská Teplá

1986 M SSR

Motokáry Dolný Kubín

1986 M SSR

Motokros Oravská Lesná

1986 M kraja

Rally Mostáreň Brezno

1986 M SSR

Motokros Lipt. Mikuláš

1986

Enduro Pov. Teplá 1987

M SSR

Motokros Nižná 1987

M SSR

Enduro Brezno 1987

M SSR

Rally Tatry 1987

ME historikov

Časomerač 2. trieda:

Rally Brezno – 5.-6. 2.1988

M SSR

Motokros Vavrišovo 1988

M SSR

Enduro Brezno 1988

M SSR

Enduro Žilina 1988

M SSR

Rally Tatry 1988

ME

Motokros Spiš. Štiavnička 1989

M SSR

Rally Veľký Krtíš 1989

M SSR

Motokros Oravská Lesná 1989

M kraja – hlavný časomerač

Trial Kys. Nové Mesto 1989

M SSR - hlavný časomerač

Motokros Ladce 1989

M SSR - hlavný časomerač

Rally VSŽ Košice 1989

M ČSSR

Rally Brezno 1990

M SSR

Enduro Považská Bystrica

14.-15.7.1990 - MS

Enduro Brezno 1990

M SSR

Rally Brezno 1991

M SSR

Opäť na rally:

Barum Rally 2002 - Zlín

ME, ja + Imo

RS Zádvěřice

Barum Rally 2003 - Zlín

ME, ja+Imo+Peťo+JH

RS Velký Ořechov

Barum Rally 2004 - Zlín

ME, ja+B+M+JH+MH

RS Biskupice, Slušovice

Barum Rally 2005 - Zlín

ME

RS Slušovice

Barum Rally 2006 - Zlín

ME

RS Slušovice

Barum Rally 2007 - Zlín

IRC, my+Peťo+Hoš+Imo+Adam

RS Slušovice, Zádvěřice

Barum Rally 2008 - Zlín

IRC, my+Peťo+Hoš+Imo+Adam

RS Zádvěřice, Komárov

Barum Rally 2009 - Zlín

IRC, my+Peťo+Hoš+I+A+

RS Troják, Halenkovice

Barum Rally 2010 - Zlín

IRC, my+Peťo+Hoš

RS Biskupice, V. Ořechov

Neste Oil Rally Finland 2011

MS – Jyväskylä, my+ Hoš+Peťo

RS Laukaa, Hassi, Leustu,

ADAC Rally Deutchland 2012

MS – Trier, my+ Hoš+Peťo

RS Grafschaft, Dhrontal

8.1.2013-utorok-13,00-LM

Dnes som už neuveriteľných 17 dní v kuse doma. Okrem školenia 27.12.2012.

Na Vianoce boli v Michale Kleini, Krížovci (Zuza...) i Brtkovci (Mili...), B a M. Obe dievčatá dokázali rozobrať svoje hlavolamy. Max dostal garáž – kufrík s autíčkami a viac nepotreboval. Fotokniha Rally Deutchland zožala úspech. Mňa veľmi prekvapili Hošalovci. Našiel som si pod ich stromčekom sadu špachtlí a krásne akrylové farby v drevenom kufríku. Veľmi som si zalabúžil pri čítaní knihy od M – Asfalt. Aj balíček na cesty od B – údená slanina a 3 horké čokolády potešili. Zjedol som to doma.

B sa učí doma. 10. má skúšku z vodnej dopravy. M som 1. odviezol do Turč. Štiavnice k spolužiačke Janke. 3. zvládla kolokvium zo slovanskej lingvistiky u neobľúbeného profesora, z ktorej mala najväčší strach. Hodnotenie: Je vidět, že jste se pilně připravovala. V úvaze se objevili nejaké znalostní mezery.

Ja som si bol 3 x zahrať hokej na jazierkach. Po poslednom hokeji (štvrtok 3.1.) ma slušne bolelo ľavé rameno. V piatok som šiel na volejbal. Podania vľavo som zväčša pokazil, ale inak som si zahral výborne a rameno sa umúdrilo.

Starká nechodí do kostola, ale hostiu jej donesie domov p. farár alebo Malenka.

29.1.2013-utorok-12,00-Verden-D

Minulú cestu som obišiel celé historické mesto Weissenburg dookola pešo. Vyše 50% zachovaných hradieb tohto „slobodného cisárskeho mesta“ bolo so snehom ozaj „bielym hradom“.

Cesty 2013 - 1

17.2.2013-Nedeľa-15,00-Sausheim-F

V deň mojich narodenín som sa rozhodol pre prechádzku do Mulhouse – 5 km. V centre mali od včera Carnaval de Mulhouse. Ľudia sú vyobliekaní v zaujímavých úboroch, pomaľované tváre.

Cesty 2013 - 2

8.3.2013-piatok-12,00-LM

Vo Viedni nemám rád adresu Feller. Je v samom centre, vedľa Wiener Rathaus. Svieti slniečko a mám šťastie, zaparkujem. Dovolím si 10-min. prechádzku. Parčík premenený na klzisko je plný detí. Obďaleč dóm sv. Štefana a opera.

Cesty 2013-3

19.4.2013-piatok-15,00-Vemars-F

Autocros Oslany

V nedeľu 14.4. doobeda som zavolal do Oslian p. Beckertovej. Dohodol som sa na 15,00. Barboru som vyzdvihol o 13,00 z ERko domu v Osade. O 15,00 sme boli v areáli, ale Peťo s Mili blúdili pred Novákmi a Hošalovci boli za Martinom. Posunuli sme jazdu na 16,00. Presne načas prišli obe autá.

Pani B nám urobila rozpravu, kde bolo zaujímavé: ja

„Čo sa stane, keď to otočím na strechu?“

„ Zaplatíte 300 € pokutu. To je maximálna suma.“

Prvá jazda. Peťo vo Felícii, ja v Hyunday Accent. Rúška, Prilba, rukavice, sedadlo (od blata), 4-bodové pásy. P. B mi ich solídne dotiahla. Z dráhy vyprala trénujúcich miestnych (Felície). A šlo sa. Prvé kolo pomaly. Viedol nás asi 8-ročný Beckert na Twingu. Po druhom kole ma zastavila p. B: „Nepreraďujte toľko!“ OK, nebudem. Používal som 2. a 3. Potom som radil 2. len vo vracáku.

Peťo sa tou mojou zastávkou v depe dostal dopredu. Sťažoval si, že nepočul motor. Ja som počul. Bol som spokojný aj s výkonom. Hľadal som správnu stopu. Najťažšie sa bolo trafiť po ľavotočivej zaťahujúcej zátačke 3. do zhupu 1. tak, aby auto nevynieslo do blata.

Zvonka jazda vyzerala ako pomalá. Videl som to na trénujúcich. Ale v aute som mal kopec roboty. Z ľavého vracáku vytočiť dvojku na maximum, pred 1. ľavou preradiť. V nej bolo vo vnútri vysoké blato. Dotknúť sa ho ľavým kolesom, ale nevojsť doň. Dlhá rovinka. Pred 2. ľavou trochu pribrzdiť z asi 80 km/h, trafiť sa do niektorej z koľají. Tretia zátačka má opačný sklon, zaťahuje, je do kopčeka a končí zhupom. Tu treba aj srdce. Aj brzdiť aj držať motor v otáčkach. Na zhupe zakontrovať. Plný plyn v pravotočivej štvorke držať aj pravej päťke až na zhup dva. Na vrchole prudko brzdiť, aby malo auto prítlak na predné kolesá a bolo ovládateľné aj v klesaní. Vracák šesť tesne popri zvodidlách. Nerovnosti, hrudy blata, suchý (tvrdý) a vlhký (mäkký) povch ma nútia neustále reagovať volantom. Len na dlhej rovinke si možno vydýchnuť.

Bol som prekvapený ľahkosťou ovládania riedenia Accentu. Dobehol som Peťa a on mi džentlmensky uvolnil dráhu. P. B máva. Mám za sebou 10 kôl = 10 km autocrosovej jazdy. Som veľmi spokojný.

Dohadujem zvezenie pre Romana v aute s automatickou prevodovkou. Musí ísť ktosi s ním. „Najlepšie vy, lebo poznáte trať.“ Šiel som. Bez prilby. Odsedel som na sedadle spolujazdca 5 kôl. Pevne som sa držal rukoväte nad hlavou a väčšinu času som sa bál. Nepoznal som hranice uzučkého autíčka. Po vystúpeni: „Ja s ním už ďalších 5 kôl nejdem! Ja som sa bál.“

Posledných 10 kôl som odkrútil na dráhe sám a náramne sa mi to páčilo. Nakoniec som bol rád, že tam nemali silnejšie auto (4x4), lebo to by som asi otočil na strechu. Aj na p. B bolo vidieť uspokojenie, že som dojazdil a autu sa nič nestalo.

Romanovi, Peťovi a mne odovzdala p. B poháre „Najväčšiemu autocrosovému bláznovi“. Teda ten narodeninový darček bol v túto peknú jarnú nedeľu úplne perfektný.

Autocros Oslany 2013

19.4.2013-piatok-17,50-Vemars-F

Zlodeji

Len prozreteľnosť Božia a anjel strážny ma pred piatimi minútami uchránili okradnutiu. Krájal som grapefruit na koši pri aute. Prišiel za mnou mladík, že je Talian a hľadá cestu do Lyonu. Mal mapu. Prezeral som ju, prevracal. Našiel cestu, ale nie číslo autoroute. Tak som sa obrátil po navigáciu, otvoril. Dvere z druhej strany otvorené. V nich druhý mladík. Na sedačke moja bedrová taštička otvorená a vedľa peňaženka. Zhrabol som oboje. Pozrel do peňaženky. Peniaze fuč. Obaja mladíci s úsmevom: „Kafé.“

Ukazujem, nech mi navalí, čo ukradol. Druhý mladík siaha do vrecka bundy a podáva mi mojich 50 € v bankovkách. „Go out!“, je moja reakcia. Zamykám sa v aute a kontrolujem navigácie, telefóny, doklady, karty. Vyzerá, že som ho vyrušil včas.

21.4.2013-nedeľa-13,30-Vemars-F

Po omši som sa bol prejsť po francúzskych jarných poliach a zašiel som aj do lesa. Natrafil som tam na pascu. Asi na líšku. Návnadou bol živý, vystrašený holub. Chudáčik, bol tam už dlho. Skúmal som, ako je zavretý. Aj som odišiel a zasa sa vrátil. Nakoniec som objavil dvierka a vyduril ho von. Nejakému Francúzovi som pokazil poľovačku, ale ten holub mi bol očividne vďačný.

Cesty 2013 - 4

22.4.2013-pondelok-17,30-Vemars-F

Práve som si bol zmyť hlavu a teraz vrčím, kúrim a suším si vlasy. Mám ich totiž dlhé. Vyzerám trochu ako Kristus. Už pár rokov sa dám ostrihať okolo 1. mája na kratučko – 5 mm a rok mi potom vlasy rastú.

Na ceste som od stredy obeda. Dnes vylihujem a čakám na telefón od Somoru. Napadlo ma preskúmať jeho meno.

Somora

Pôvod mena sa traduje na začiatok 18. Storočia. Gróf Illesházy sa vracal s pár kumpánmi z úspešnej vojny.

„Páni, onedlho uzriete môj kaštieľ.“

Šli cez les. Na ceste kára s konármi. Tlačia ju traja sedliaci.

„Kto ste, že zavadziate grófovi?“

Sedliaci skláňajú hlavy a mlčia. Nahnevaný gróf zoskočí z koňa a oborí sa na najbližšieho.

„Kto si?“

Ten si dodá odvahy a počujúc z grófových úst ľúbozvučnú maďarskú slovenčinu odpovedá:

„Som Slovák.“ (naozaj mal také priezvisko)

Bác. Rana železnou rukavicou priamo do nosa.

„Kto si?“, pýta sa gróf druhého.

Porozmýšľal sedliak a napadla ho diplomatická odpoveď.

„Som človek.“

Bác. Ďalší rozbitý nos. Ostal posledný.

„Kto si?“, zrúkne gróf.

Vystrašený sedliak rozmýšľa. Priezvisko sa mu nevidí, ani človekom preň nie som.

„Som moriak.“

Pánova päsť sa zastavila, ako sa začal smiať.

„A čí si, moriak?“

„Som poddaný moriak grófa Illesházy.“

„To je lepšia odpoveď.“

Gróf nasadá na koňa.

„Páni, tak takýchto ja mám poddaných. Nacionalistov, filozofov a šašov. Hrôza.“

Príhoda sa v dedine rozkríkla a tretieho sedliaka začali volať Sommoriak. Časom ľudia skrátili meno na Somora.

Iný, menej dôveryhodný, zdroj hovorí, že meno vzniklo asi o 4000 rokov skôr. Ten zdroj je zo stredoveku a vtedy všetci chceli pochádzať od Abraháma, alebo aspoň od Mojžiša, či Šalamúna. Táto verzia datuje vznik mena do obdobia po Lótovi.

Všetci poznáme biblický príbeh o Lótovi a jeho žene. Tá žena bola jednoducho priečna. Ak mala čosi urobiť, musela to spraviť po svojom. No a zákazy neznášala. Vždy ich dokázala nejako obísť. Nakoniec na tento rys povahy doplatila.

„Neobzerajte sa!“, prikázal anjel Lótovi a počula to i jeho žena.

To si predsa nemôže nechať ujsť. Čo bude rozprávať sesternici Ráchel?

„Za nami to hučalo, trieskalo, ale ja neviem, čo to bolo.“ To teda nie! A keď to za nimi začalo hučať a trieskať, zaostala za rodinou a pozrela jedným očkom. V tú ranu sa premenila v soľný stĺp.

Z rozprávania tohto soľného stĺpa vieme, že obe skazené mestá – Sodomu a Gomoru – zničil ohnivý dážď z neba.

Skaza bola hrôzostrašná. V širokom okolí sa ešte veľmi dlho spájali mená miest s veľkou prírodnou katastrofou.

Asi 100 rokov neskôr žil v neďalekej osade zvláštny mládenec. Keď ho poslali na pašu s desiatimi ovcami, doviedol späť deväť. Jednu mu zožral lev. Keď ťahal vodu zo studne, rozsypalo sa vedro. Kde on pooral zem, tam nič nevyrástlo. Povrávalo sa, že túto vlastnosť získal, keď doňho za jasného dňa udrel blesk.

Starejší dali hlavy dokopy a predali smolu prinášajúceho mladíka horde Amalekitov, čo sa zastavila pri dedine. Bol to výzvedný predvoj veľkej armády, čo mala uvrhnúť Izrael do zabudnutia.

Amalekiti zaradili mládenca do svojej armády ako znalca miestnej krajiny. Ten ich v dobrej vôli zaviedol najskôr na púšť, a potom, vysilených od smädu, priamo pred kopije svojich súkmeňovcov. To ho preslávilo.

Vrátil sa do dediny bohatý. Ale meno, ktoré si získal predtým, mu ostalo. Len ktorýsi lenivý pisár mu ho neskôr skrátil. Namiesto SodomaGomora napísal Somora.

Cesty 2013 - 5

23.4.2013-utorok-11,00-Vémars-F

Stará mama

Tak sme (u Mydliarov) volali otcovu mamu v Liptovskom Michale. Narodila sa 25.11.1902 v Liptovskej Lúžnej ako Katarína Chovancová. Bývali na hornom konci. Tam sa rozprávalo poľsky. Vraj to bolo vďaka „soľnej ceste“, ktorá viedla z poľských baní vo Wieličke cez ľupčiansku dolinu a Lúžnu.

Katarína sa vydala za Mateja Mydliara. Mali dvoch synov. Starší bol môj oco Jozef, mladší Jano. Tento vraj, ako maličký, spadol zo šopy a bol čiastočne hluchonemý. Starý otec matej bol na zárobkoch kdesi na Nižnej zemi (Maďarsko?) v bani. Utrpel tam vážny úraz hlavy. Vrátil sa domov, či skôr ho došikovali. Zomrel v ústave.

Vdova odišla s deťmi do Nemeckej Ľupče a vydala sa za Ondreja Mrázika. Bol to vdovec so 4-mi deťmi. Najmladšia Pavla bola celkom maličká. Keď zomrel Ondrej Mrázik, prisťahovala sa stará mama k našim do Michala –asi 1952.

Stará mama mala vraj ostrý jazyk, aj keď ja som ju takú nepoznal. Svedčí o tom príhoda z 1958. roku. Keď prišla mama domov z pôrodnice, so mnou, zhodnotila Katarína môj zjav takto: „Ten sa nedožije rána.“ Zahriakla ju pôrodná babica: „Čo to hovoríte! Ešte aj vojakom bude.“

Prázdniny u starej mamy boli nezabudnuteľné. Zišli sa tu deti z Bratislavy (Dana a Luba Bartíkové), my (Katarína, Anton, Jozef) a niektorí zo 4 detí strýma ana z Novej Dubnice (Hana, Jano, Milan, Palo). Veliká, chladná izba bola bývalá Kickovej krčma. Dalo sa tam aj naháňať. Presklená veranda na juh bola ideálna večer na karty. Cez deň sme tam skúšali tkať koberec na krosnách, čo stáli pri dverách. Kuchyňa mala klenutú povalu, ako na starom zámku. Šparhert (sporák na varenie), starejmamina posteľ. Nad ňou pondusové hodiny. Pod oknom stolík a 3 stoličky. Za dverami zrkadlo, lavica s kýblom plným vody a umývadlo s lavórom. Dvere v každej stene. Na sever, za šparhretom do chodby a von, na ulicu. Tie sa moc nepoužívali. Na východ, do izby. Na juh, do verandy. Na západ, do studeného veľkého špajzu.

V zime chodila párať perie a aj u nás sa páralo. Spolu s Karolínou Mačniakovou boli najinformovanejšie osoby v dedine, čo sa týkalo miestnych chýrov a zaručených právd. Večer zohriala stará mama tehlu na peci, zabalila do uteráka a dala do postele k nohám.

Z jej rozprávania viem, že chodila na zárobky do Maďarska aj do Čiech. Pochválila sa aj tým, že u Mrázikov zaviedla nedeľu ako sa patrí – ako deň odpočinku. Dovtedy tam robili aj v tento deň. Za môjho detstva robila na družstve v Ľupči. Raz som bol s ňou zberať ľan.

Chovala prasiatko, zajace a kury. Naťahať vody zo studne, bola naša robota. Pri plote od cesty rástli vŕby. Bol to typ vŕby s kmeňom, hlavou a z nej vyrastajúcimi konármi, čoby vlasmi. Tieto sa obrok osekali, porúbali a bolo čím podkurovať.

Z jej jedál si pamätám na ryžu s mliekom a zemiakovú babu. Tú vedela upiecť na ťapši výbornú – chrumkavú.

Po obecné chýry nemusela ísť ďaleko. Vedľa bola krčma Pištu Bubalu a obchod (dnes (2015) Dulačka). Po mlieko sa chodilo s kandličkou a bolo treba počkať, kým ho dovezú. Schody do obchodu boli informačnou centrálou.

Keď naši postavili dom a starý sanovali, bývala stará mama dolu, v izbičke. Potom si ju na 5 rokov zobrala do Bratislavy teta Pavla (Bartíková) a dožila zasa v Michale, v mojej izbe.

O jej mladom duchu svedčí príhoda z Mikuláša. Bola u nás na návšteve. Ja som sa pribral nakresliť ju ceruzkou. Trvalo to dlho, ale podarilo sa mi vystihnúť ju. Keď som jej kresbu ukázal, okomentovala: „Toto že som ja? Taká stará?“

Spomínal kronikár Jozef Mydliar 23.4.2013 vo Vémars pri Paríži.

21.5.2013-20,00-utorok-Eupen-B

Šiniem si to po GB nad Liverpool. Tel. B: „Mám matiku za B.“

„Gratulujem! Keď sa vrátim, oslávime.“

Je čo oslavovať. Myslím, že teraz už B v pohode dokončí školu.

2.6.2013-Nedeľa-19,00-Carnforth-GB

Znova som v Anglicku, teraz na C-aute LM 849 CA. Zastal som v piatok v servisies. Kuchára som sa spýtal na zaujímavosti.

„Choď do Carnforth. Je tam zo 6 kostolov. Japonci tam fotia všetko.“

Šiel som hneď v piatok. Poobzeral miestnu krčmu, stanicu (múzeum už zavreté). Idem ďalej ponad trať. Za ňou obrovské depo. Dve pary. Jednu akurát rozkurujú. Skvelá mašinka. Má aerodynamické krivky. Skvost. Tam sa chcem dostať. Vraciam sa na stanicu, prechádzam na 2. perón, cez koľaje k plotu. Tadiaľto sa nedá. Aspoň fotím. Za moment je pri mne železničiar, že tu nemám čo robiť. Ukazujem na depo a pýtam sa, ako sa tam dostať.

„Tam sa nedostanete. Je to privátne.“

Obchádzam depo až po pastvinách na opačnej strane. Vchod jeden, nepoužívaný. Všade len nápisy 100 Ł pokuta za vstup. Vzdávam to a všimnem si cyklistický chodník. Aj s mapkou. Tu by malo byť more, kdesi na západ. Idem a aj prichádzam k piesčinám, je odliv. Každému autu sa vystupujem a každý šofér(ka) mi zamáva.

V diaľke vidím prístav (Morecambe). Vraciam sa do auta. Tá zelená lokomotíva si stále dymí. Je jasné, že zajtra tu už nebude. Je naložená uhlím do vrchu tendra.

V sobotu vstávam neskoro. Beriem si rožok a pomaranč. Vyrážam na túru. Recepčnej sa pýtam na cestu na vrch, čo vidím z autoparku.

„Je to veľmi ďaleko.“ Radí, ale nič moc. Idem do dedinky Warton, ktorá je pod tým vrchom. Naďabím na smerovku „Foot path“. Popod železnicu, cestou medzi dvoma živými plotmi k farme. A som vo Warton-e. Stretám dvoch turistov. Pýtam sa na cestu na „Hill“.

„To the left. By pub George Washington to the right. Throw the small car parking and then up.“

Za pubom je pekný kostol a otvorený. Má tu byť aj Old Rectory. Je. Polozrúcaná škola z 15. Storočia. Veľmi pekne udržiavaná. Fajčím, sedím, slniečko hreje. V tej škole asi sedával aj predok Winstona Churchila. V kostole je vystavený rodokmeň rodiny Preston, ktorá pochádza z tejto dedinky. A iný rodokmeň dokazuje, že tu býval aj predok prvého amerického prezidenta Georga Washingtona.

Stúpam na vrch, ktorý je osobitý, lebo má vysokú skalnú stenu a niekoľko skalných terás. Z tabule sa dozvedám, že vrchol je vo výške 163 mnm. Kráčam po okraji priepasti. Pod vrcholom je pár skál. Výhľad na Morecambe Bay a Írske more, na Morecambe a Lancaster – juh, na severozápad Lake district. Toto sa dozvedám od dievčiny, čo sem dobehlo. Dávam sa do reči. Hovorím o sebe. Pýtam sa, či študuje (ako moje dcéry).

„No, I am the teacher.“ Učí dolu v Carnforth-e na highschool matematiku. Hneď sa priznávam, že „math“ mám rád. Bavíme sa hádam 20 minút, až je nám zima. Fúka studený vietor zo severozápadu. Kvitnú tu prvosienky. Dievčina sa lúči a ja neviem, čo jej zaželať.

„A, I know. I wish you good pupils!“

Pri hľadaní cesty dolu zastávam nad asi 10 metrovou rímsou. Dole hlasy. Ale kadiaľ? Tu sa mi pri nohách zjaví do pol pása vyzlečený mladík – trochu horolezec.

„I think, this is not way down for me,“ hovorím po pozdrave. Mladík ma zavedie inou cestou pod rímsu. Pritom ma upozorňuje na nebezpečné skaly.

„We have in Slovakia 2000 m high mountains, so, no problem for me,“ nedám sa zahambiť.

Schádzam po druhej strane priepasti. Za moment som dole. Tam parkovisko. Niekoľko super ďalekohľadov na statívoch. Tu nefúka, slniečko hreje. Angličania pozorujú vtáky na bralách. Prisadám si na lavičku k staršiemu páru. Pýtam sa na lokomotívy.

„Nie sme odtiaľto. Prišli sme pozorovať sokola.“

Kukám po skalách, samé kavky.

„A videli ste sokola?“

„“Nie. Ale nevadí. Na slnku je príjemne.“ A zasa trochu diskusie o mne.

Za servisies som videl jazero, tak sa tam ešte prejdem. Dalo by sa aj kúpať, ale je zima.

Dnes – nedeľa – idem na omšu. Starý pán farár krásne hovorí. Dosť mu rozumiem. Aj v kázni pochytím pár myšlienok. Po omši sa p. farár vonku lúči. Ja si obzerám nový kostol a vonku ďakujem a vysvetľujem kto som. On sa prizná, že je už na dôchodku a zaskakuje. Ja priznávam slabú angličtinu:

„I am very happy, that I understood some of your ideas in homilia.“

Zasa mierim na stanicu – múzeum. Je rekonštruovaná do roku 1945. Staré kufre, reštaurácia... Zaujal ma zvuk pary. 55 minútové video o konci parného depa v roku 1967 som si pozrel celé. Bolo točené v 2008, keď tam mali deň otvorených dverí. Od starého pána v obchode so suvenírmi som sa dozvedel, že odvtedy depo nebolo otvorené pre verejnosť. Pochválil som múzeum a spomenul, že môj otec bol rušňovodič na pare.

V inej miestnosti fotky a maľby pár a video o ceste parou do Manchestru. Filmované priamo v lokomotíve. Kurič bol firman, rušňovodič driver.

Ďalšia miestnosť venovaná 2. sv. vojne a zasa video.

Stanica je slávna, lebo tu natáčali film „Brief Encounter“. (Film Davida Lane „Krátke stretnutie“ z roku 1945 získal v Cannes v 1946. zlatú palmu.) V minikine ho premietajú dookola.

Slávne sú hodiny na peróne (Joyce - Whitchurch), lebo pod nimi sa odohráva hlavná scéna filmu. To mi prezradil fotograf, čo ma ochotne pod nimi odfotil.

Strávil som tam príjemné dve hodiny obdivovaním zašlej slávy parných lokomotív. V Anglicku sú veľmi populárne. Majú na 60 atrakcií tohto druhu po celej krajine. Aj nápis na depe teraz hlása: „STEAM TOWN, Locomotives shop.“ Tie obrovské betónové veže sú násypníky uhlia. Zdvíhali celý vagón s uhlím zboku a vysýpali hore. Na strednej koľaji nasýpali do tendra lokomotívy. Tá železná vec na nohách je cisterna na vodu. V 50-tych rokoch tu obsluhovali vyše sto mašín East coast railway.

V tom 2008. (30 rokov od skončenia pary) tu spustili na koľaj renovovanú legendu „Flying Scotman“. A mali tam vtedy aj dačo pre vás, dcéry moje: Rockford ´s rocket.

Nikam som sa nechystal ísť, lebo mraky boli ráno sivé. Teraz sú iba biele a na západe modré nebo. Skúsim južný koniec mestečka. Nachádzam Tesco, pumpu a člny. Kanál. Šipka ukazuje 8 míľ do Lancaster-u. Popri kanáli chodník. Vyberám sa a čudujem. Kanál je vysoko nad riekou, čo tečie v obci. Kráčam tak 2 km a sprevádzam dlhý (10 m) obytný „boat“. Raz som za ním, raz pred ním. Fotím. Vľavo domy so záhradami, voda, vpravo svah, 10 m nižšie cesta, dolu železnica. Kanál vedie po vrstevnici kopca. Po ďalšom kilometri sa odvážim prihovoriť „kapitánovi“.

„Can I hich-hike you?“

„No.“

Nuž, až takí pohostinní Angličania nie sú. Už ma pobolievajú nohy. Zájdem tam, odkiaľ uvidím veže Lancasters Castle a vrátim sa. Po asi 10 km ich vidím. Asi ako do Ľupče – 4 km. To nie je ďaleko, ale späť to bude zlé. Uvedomujem si, že mi treba piť, lebo sa vyčasilo a je príjemne teplo. Že som hladný nie čudo. Je 16,15. Jedol som o 09,30 tretinu makovníka.

Rozhodujem sa pre pokračovanie do mesta, pozretie Castle a dómu, nájdenie stanice a cestu späť vlakom. Ak bude čas, dám niekde aj Guiness-a (pivo). Dóm je už zavretý. Len pozerám a cvakám. Hrad zvonku i z nádvoria. Mladých pred Castle sa pýtam na stanicu. Je pod hradom na druhej strane.

Kupujem si lístok na 17,30 (je 17,00). Na 5. nástupišti. Za 3,20 Ł (dosť na 8 míľ). Lístok má aj magnetickú pásku. Vraciam sa k pokladni a pýtam, čo s tým, či to niečo otvára.

„Nie, len to vo vlaku ukážete zriadencovi.“

Pivo tu nevidím. Na 5. peróne vláčik motoráčik. Dva vagóny. Vpredu vláčika tabuľa „Barrow“. Pýtam sa slečny a neskôr mladíka, či to ide do Carnforth. Obaja vravia najskôr nie, potom áno. Skontrolujem navigáciou. Zle, ide opačným smerom. Ale odchod aj perón sedí! Na svetelnej tabuli nástupišťa je smer Barow in Furness. Toto mesto nachádza Kamila (Garmin) v Cumbrii a smer sedí. Počkal som radšej na strojvodcu. Ten mi potvrdil, že sedím v správnom vlaku. Za pár minút sa objavuje známe depo a ja vystupujem. Ešte 1 míľu do servisies a môžem si lognúť Kelta, najesť chleba, salámy a dopriať si aj zákusok – tretinu makovníka. A – písať.

Cesty 2013 - 6

30.6.2013-14,00-nedeľa-Jabbeke-B

V pondelok 17.6. som si prebral nový Renault Master LM205CG – Havo. Po zábehu v Drážďanoch som telefonoval s B. „Sme na pive pod vlekom.“

Prišiel som tam a zavolal aj Maťku. Tak si tam sedíme. B rozmýšľa, čo s prázdninami, lebo Anglicko im padlo.

Telefón B. (Bol štvrtok) „Ak sa dostanete do utorka večera do Waringtonu, tak v stredu je pohovor.“ Jaro Tábory ich odviezol v utorok na letisko do Krakova. Odtiaľ leteli o 19,00 do Liverpoolu. O polnoci som dostal SMS „Sme doma. Zajtra pohovor.“

2.7.2013-16,45-utorok-M6-Warrington-GB

Na návšteve u Barbory v Anglicku

Včera, po vyložení v Rathcoole (Dublin, IRL) ma čakal kolega Dano Lizúch s dodávkou. Doviedol ma do prístavu – sirvices po diaľnici tunelom (3 €). Ja som tam šiel mestom. On tam víkendoval a bol aj v meste. Vybral som sa aj ja.

Našiel som katedrálu St. Mary (RC), zavretú. V centre mesta široká trieda a „Dublinská ihla“ Tak som nazval vysoký štíhly stĺp „Dublin Spire“. Dublinania mu vraj vravia stiletto – dýka, bodec.

„Boli sme aj na pive. Ale stálo 10 €,“ povedal Dano. Videl som starú krčmu Guiness pri katedrále, bokom od hlavnej ulice. Odvážil som sa vojsť. Miestnosť plná fotiek rugby...

„Koľko stojí Guiness?“ „3 dcl 4,30“ Dal som si.

Dnes ráno sme obaja plávali do Holyheadu (GB) loďou Ulysses 3,5 hod. Mali sme kajutu. Spýtal som sa v recepcii, čo znamená to meno. No nerozumel som. Nakoniec sa ma slečna pýta: „Where are you from?“ „Slovakia.“ „Govoríte po ruski?“ „Da.“ „Éto značít odisej.“ Teda putovanie, odiseu.

Zastali sme na parkovisku pri ceste. Dano dostal nakládku, ale navigátor mu nenašiel adresu. Moja Mia ju našla. Neskôr prišiel: „Volal mi Somora, aby si šiel niekam k Liverpoolu a tam prespal.“

Tak som tu. Kúsok od Barbory. Už je 16,00, teda v Hrádku 17,00 – koniec prac. doby. Teraz naštartujem a idem ich kuknúť. Vytriedil som všetko, bez čoho sa obídem – potraviny – a dám im to.

3.7.2013-11,11-streda-Warrington-GB

Naozaj to vyšlo. B s Martinom sem prišli pred týždňom. Vo štvrtok mali pohovor a od piatku do pondelka robili od 6,00 do 18,00 v sklade Marks and Spencer. Do práce chodili pešo asi 4 km, chodníkom popri vode.

Vravia, že je to dobrá robota. Skladajú oblečenie a dávajú do sáčkov. Za 12 hod. majú 3 prestávky 30, 15 a 20 minút. Zistili, že sa oplatí chodiť na raňajky (2 Ł, ja som mal raňajky na lodi za 12,50 Ł).

Bývajú na Moorside, apartmán 20. To je bytík na prízemí. Chodba, kuchyňa, WC s vaňou a 2 izby. V 2. izbe bývajú Adam a Klára Bernátová. Je to rodina Dušanovi Bernátovi – exmanželovi Zuzky Gežíkovej.

Z kuchyne vidia rieku Mersey a Warrington Rowing Club – veslársky klub.

Veľké šťastie bolo, že B a Maťo mali včera voľno. Práve som zastal pred ich domom, keď sa vrátili z mesta. Dostal som večeru – angl. chlieb so soleným maslom a angl. džemom, čaj. O 18,00 som si dal aj pivo – Budweisser made in UK v plechovke. B chcela čosi na piksle prečítať a vyliala časť obsahu na koberec.

Keď som spomenul rožky, B sa rozžiarili oči. So spacákom som zobral aj 10 rožkov z piatku.

Kika: „Vy máte rožky?“

B: „Daj si, tam sú.“

Kika: „Ja sa iba pozriem.“

Vyspal som sa v kuchyni, časť obývačka, na zemi. Pod spacák mi dali perinu a deku. B ráno konštatovala, že bez periny cítila drôty postele.

Ráno o 5,00 šiel Maťo do práce. O 9,00 som volal Somorovi, či môžem ísť s B kúpiť bicykle. S jeho súhlasom sme šli Havom do Long Lane Garden Centrum. Vybrali sme dva najlepšie, opravené bicykle. Ceny 55 a 45 Ł. Predavača som sa spýtal, či nám môže urobiť nižšiu cenu, keď kupujeme dva. Porozmýšľal a povedal 80. Paráda. Hneď som mu podal ruku a spýtal sa na meno – Kevin. B zaplatila, dostala bloček a radu: „Keď sa vám čokoľvek pokazí, príďte, opravím.“

Hodili sme nákup do auta a B šla hneď so susedmi do mesta do agentúry StaffLine a na nákup „novým“ bicyklom.

Včera som zavolal Maťku a dal jej k telefónu B. Maťo namontoval kúpený Internet.

Byt sa mi veľmi páči. Kuchyňa je zariadená. Majú aj práčku.

5.7.2013-13,00-piatok-Jabbeke-B

Keď sa B vrátila z mesta uvarila večeru. Mäso s ryžou. Bolo to výborné. Večer sme šli na bicykloch Martinovi oproti. Najskôr nakúpiť v Coop chlieb, džem, mr. zeleninu a pivo. Vybral som Guiness 4 piksle za 4,50.

Z firmy vychádzajú pracujúci v uniformách StaffLine. Počuť len slovenčinu, polštinu a češtinu. Maťo sa po chvíli chváli: „Začal som v jedálni otvárať konzervu žabikláčom a hneď boli pri mne dvaja, že taký nôž tam nesmiem mať.“

„Doma“ sme si dali pivo, Maťo večeru.

Ráno budíček o 5,00, čaj, chlieb s rybacou pomazánkou. B s Kikou šli do práce a ja do Liverpoolu.

Cesty 2013 - 7

22.7.2013-16,00-pondelok-Vantaa / Helsinki-FIN

V sobotu poobede SMS od Luba: „Milan Bagi si zlomil prst. Treba ísť večer do Fínska.“ Vyrazil som o 19,00 z Michala. O 06,00 som bol v Suwalkách / PL. V Paldiski / EST som zastal o 20,00 ich času. Z lode Translubeca som vystúpil na fínsky breh v Hanko o 08,00.

Doma ma JH primäl k športu. Boli sme si zahrať tenis aj bowling na Lúčkach. Ja som pozval na motokáry. Boli s nami aj Roman a Ivo Jacko. Potešilo ma, že Roman na mňa ešte nemá. Urobil asi o 0,5 sec horšie časy. Prvýkrát som sa vybláznil s predbiehaním. Iva som bral párkrát v 1. jazde. V tej druhej som sa dostal za Janka. A ten sa nechcel dať. Až v pravom vracáku sme sa ťukli tak šťastne, že Janka otočilo. Po dvoch kolách je zasa predo mnou. (Dlho sa odtláčal.) Tentoraz je dlhý na brzdy a ja jeho chybu využívam.

V piatok prišla do Michala Kajla a decká. Chcela, aby som Šimona naučil bicyklovať. V sobotu doobeda sme boli u Hošalov nafúkať kolesá a nastaviť sedlo na nízko. Potom začal tvrdý tréning, lebo Šimon nevedel ani šikovať bicykel vedľa seba.

1. level: sedíš na sedle a oboma nohami sa odrážaš od zeme, ako potrebuješ. Trať – od Dulačkovie domu po križovatku. Tu som učil aj Peťa a myslím, že aj jednu z vás. Ja som si doniesol stolček a Max si zaobstaral ďalší a aj kladivo. Šimon to prešiel asi 5 x a nič nové. Vravím: „Ešte 10 x dolu, a potom test. Musíš prejsť od – do (asi 5 m) bez dotyku nohy s asfaltom.“ Je to tam máličko dolu kopcom. Nahor bicykel šikoval a namietal, že on to už 5 x dolu zišiel. No pomaly sa zlepšoval. V 8., 9. a 10. jazde splnil aj danú podmienku. Musel som ju zmeniť na: „... 3 x za sebou...“, lebo sa ma snažil hneď na začiatku presvedčiť, ústne, že to už predsa prešiel.

2. level: to isté, ale stojac na jednom pedáli. Také kolobežkovanie na bicykli. Párkrát aj spadol a očividne mu to robilo problémy. Dokončili sme len 5 kôl a šli jesť.

3. Max za ten čas podobíjal klince na oboch stolčekoch. A kvalitne.

23.7.2013-20,30-utorok-Vantaa-FIN

Volala Maťu: „Dones mi dačo z Fínska. Kameň, alebo dačo.“ Vybral som sa do Jumbo shopping city. V akomsi výpredaji som zazrel čiapku s vrkočmi. Zlacnená zo 16 eur na 3, ale pokladníčka chce ešte 10 centov. Dal som jej ich a ona mi vrátila 2 €. Takže čiapka stála 1,10 €. To balík „fínskeho chleba“ stál 1,67 €. Kúpil som ich 4. Mate, Hošalom, deckám a mne.

24.7.2013

Dnes som sa vybral pozrieť Pyhän Laurin Kirkko. Vykľul sa z toho luteránsky kostol sv. Laurinca. Centrom je obraz poslednej večere. Maliar mal asi za ideál krásy rovný nos. Všetky postavy ho majú rovný, len jeden tmavý učeník nie. Vyzerá to dosť smiešne. Prešiel som aj múzeom s artefaktmi z 19. storočia. Zaujali ma lyže a korčule. Mnoho vecí som poznal a kedysi aj použil. Cepy , kosu, kosák...

Cesty 2013 - 8

13.8.2013-18,00-utorok-L. Michal

Bol som pozrieť Maťku na Podbrezinách. Mala tam dve kamarátky. Kúpil som im ovocie, dyňu a „niečo žlté“ citróny a chrumky. Privítal ma pekný čierny pes Chris. Zahrali sme jednu hru na choroby. Podarilo sa mi vyexovať Maťku, aj keď bola veľmi zdravá. Len rakovinu podcenila. Napodiv som zomrel posledný. Víťazka prežila.

V sobotu doobeda sa Šimon naučil bicyklovať. V nedeľu sme šli na zmrzlinu do Bešeňovej. Ja, Max a Šimon na bicykli. Za diaľničným mostom sa mu podaril parádny kúsok. Rozhodilo ho smerom k zábradliu a on sa chytil oboma rukami zábradlia. Aj nohy boli zrazu na zábradlí. Bicykel na zemi. Visel tam ako Spiderman. Aj si oškrel ruku.

23.8.2013-10,00-piatok-Eupen-B

Medzi vykládkou v Primstal-e (D) a nakládkou v Herentals (NL) sa mi podarilo včera zastať vo Wintrich-u. Zvítal som sa s pani Zuzanou Graziani. Pamätala si ma. 3 x telefonovala Jorgovi. Nakoniec sa objavil. Ochutnal som dve sorty minuloročného vína. Spätliese 2012 je vynikajúce – sladkasté. „Bude chutiť dcéram“. A! Zavolal som Maťke do Brna a povedal:

„Dám ti niekoho k telefónu. Hovor anglicky!“

Pretelefonovali s Jorgom 7,5 minúty. Ja som si poprezeral program Rally Deutschland 2013. Obe skúšky nad Wintrichom idú dnes. Aspoň som včera zavoňal atmosféru rally v campingu Georgshof a prejazdil asi 1 km po RS Moseland.

5.9.2013-08,00-štvrtok-Ružomberok- na kontrole so starkou na geriatrii

Barum Rally 2013

Na Barum Rally som sa vybral sám, ako za starých čias, len autom. Na mojich prvých dvoch Barumkách som bol vlakom s rupsakom, spacákom, foťákom a jednou celtou.

Teraz som šiel už vo štvrtok 29.8. do Brna. Zaplatil som 80,- Kč na Maťkinom internáte a stal sa „krátkodobým študentom“. V meste sme zakotvili u „Draka“. M si dala cestoviny s kuracím mäsom a ja plátky kačky s bambusom a hubami. Jedli sme paličkami. Nedalo mi, aby som sa nespýtal chlapíka, či je naozaj Číňan. „Vietnamec“, bola odpoveď.

Na ulici konča „svoboďáku“ (nám slobody) hral na gitare a spieval mladík. Piesne Boba Dylana. „Like a Rolling Stone“ sme si vypočuli celú. Odskočili sme krížom cez námestie na najlepšiu zmrzlinu v Brne a zasa postávali oproti „Dylanovi“. Hodil som mu dvacku a spýtal sa, či pozná „He was the friend of mine“. Nepoznal, tak sme zamierili k Zelnému trhu. Do Vinného sklípku – galerie. To je Maťkina brigáda. Robí tam obvykle v sobotu a nedeľu. Dve poschodia pod zem, 3 oddelenia, asi 12 stolíkov. Steny – červená tehla. Na nich súbory obrázkov, čoby grafických vtipov. Veľmi zle osvetlené. Pani Šárka mi postupne doniesla po 1 dcl troch druhov červeného vína. Chutnal som aj víno, do ktorého dávajú dubové štiepky a tvári sa ako slabé brandy. Nechutilo mi. Posedeli sme asi 1,5 hod. Nakladaný Hermelín (syr) bol výborný.

V piatok sme vyrazili po raňajkách o 07,00. Keďže nemám českú diaľničnú známku, trvalo nám to do Hvozdnej skoro 2 hodiny. V dedine kľud, žiadne autá. Na shakedown tu nechodia diváci? Chodia. Za križovatkou k štartu sú autá po oboch krajoch asi 1 km. Zaparkoval som a hurá na rally.

Trať Hvozdná – Slušovice (Březová) poznám naspamäť. Maťu nie. Autá jazdia po minúte. Maďar Bešéniy a Nemec Wiegland to prešli minimálne 4 x. Túlali sme sa pozdĺž trate. Liezli dierou v plote, okolo rybníka s hnusne zelenou vodou až k retardéru pred mostíkom. Zašli sme bokom od trati na „našu“ lúku. Spýtal som sa M:

„Poznáš to tu?“

„Nie.“

„Tu si si skoro zlomila nohu, keď si kopla do fľaše, ktorá bola plná minerálky.“

„Pamätám. Raz sme tu s Maťou Hošalovie hrali samé karty. Vy ste boli na prejazde.“

Vyzerali sme Esapekku Lappi-ho, ale nevideli. Prvýkrát sme na Barumke platili. M -80,- Kč, ja 220,- za visačku „voľný vstup“.

V Zlíne som chcel kúpiť nejaké modely a podarilo sa. Fiat 131 Abarth Antonia Zanini-ho ma naozaj potešil. Na Rajde Polskom 1979 začínali prejazdy výkrikom: „Zanini jadže!“. To sme s Imom boli 2 dni na jednom mieste OS (odčinek specialny), ktorý sa šiel 3 x jedným smerom a 3 x opačným. Aj v noci.

Najesť sme sa boli v „Devítce“ nad uzavretým parkoviskom. To je na rovnakom mieste, ako pred 33 rokmi. M som poslal do areálu Škoda Motorsport na autogramiádu.

5.9.2013-18,00-štvrtok-Ružomberok-na pohotovosti s Klárikou Gulandovie

Maťu získala fotky a podpisy Wieganda a Lappiho. Podpísaný plagát dala mne. Keď som prišiel, končili. Prehovoril som M na fotku s Fínom. Ten v pohode súhlasil. Toto sa mi na rally veľmi páči. V určitých chvíľach sú jazdci obyčajnými ľuďmi, s ktorými sa dá porozprávať, odfotiť.

Staf Motorsportu mal veľmi pekné tričká, tak sme sa vybrali na námestie, ale tam ich nepredávali. Bolo asi 10 min do slávnostného štartu. Chodili sme pomedzi závodné autá, okukovali jazdcov. Ja aj dievčiny týmov. Tie rozdávali fotky. Vidieť zblízka Toshi Arai-a (2 x majster sveta v N4), Romana Krestu (3 x majster ČR, 3 x víťaz Barumky), Vaška Pecha a jeho Mini S2000. Dal som si podpísať Esapekkovi visačku a M mi dala podpísať šiltovku Finland Rally. Fín pohoďácky, bez jediného slova rozdával podpisy. Výnimkou bola Maťu, lebo mu poďakovala: „kítos“, a on jej vo svojej reči odpovedal.

Toto predštartové okukávanie bolo fajn. No bolo treba odísť, aby nám nezatvorili RS1 – mestský okruh. To by som sa od Kauflandu nedostal.

V Brne som presťahoval M na privát. Na intráku som odovzdal kľúč a obliečky „kolejdědovi“. Rozlúčil som sa s M a jachal do Lukova na RS 3 „Troják“.

Chcel som spať na mieste, kde sme už boli. O 22,45 som sa odvážil aj do zákazu na lesácku cestičku RS. Starý plac som nenašiel, alebo bol zarastený. Pomaličky, sledujúc tabuľky „zakázaný prostor“ a pásky, som prešiel cez obec Vlčková. Tam ma na odbočke zahaltovali usporiadatelia o 23,00. Našiel som lúčku pri fotbalovom ihrisku, sklopil sedačku, zapil Maťkin obložený rožok pivom a vsúkal sa do spacáku. Bola slušná zima.

Ráno bola lúčka plná aut. Pásky v dedine dovolili sledovať rally len fotografom s teleobjektívmi. Vybral som sa 2 hodiny pred štartom po trati nad dedinu. Našiel som dobrý flek za rozumne blízkou páskou v lese. Sediac na stoličke, videl som ľavú 6 z kopca a asi 300 m rovimku dolu kopcom. Hrboly na konci rovinky robili dobrzďovanie do pravej 5 značne problematickým. Hlavne N4-ky tam riadne balancovali (Subaru, Mitsubishi).

Prvý prejazd okorenil kandidát na majstra ČR v dvojkolkách Egon Smékal. V pravej 5 pred mojou tribúnou oprel svoju DS3 R3 (Citroen) o strom bokom. Moji spolusediaci ho asi 3 minúty vytláčali na trať. Ja som fotil. Za mnou stojaci sa potom bavili takto:

„Pánové, my jsme udělali chybu. Pepa Peták vypad. Měli jsme Egona nechat v tom příkopu a Pepa by byl mistrem.“

„Jo, to je fakt. Nesmíme Pepovi říct, že jsme Egonovi pomohli na trať.“

Ku koncu prejazdu som sa vybral ďalej po RS. Pol km bola super tribúna s ľavou 6. Veľká lúka – kopec pred aj za ňou. Ostal som chrbtom k slnku a v pohode sa pokochal historickými vozmi. Najdravejšie šiel VAZ 20101 VFTS (voz sovietskej výroby upravený v ČSSR). Ale boli aj Lancia 037 Rally, Integrale, Porsche 911.

Na druhý prejazd som sa presunul na tribúnu 2. Štvrtý voz, továrenská Škoda S2000 skončila v lese v tej pravej s problémovým brzdením. Lappi. Čakal som, že sa vyhrabe sám, lebo motor nezhasol. Po asi 3 minútach pokračoval Esapekka naplno s otvoreným kufrom. Večer ho stopli športoví komisári, lebo mal trochu ohnutý bezpečnostný rám.

Začalo pršať. Cez dvory a záhrady som skončil nad odbočkou v bufete u Minaříku. Starý pán mi ponúkal štamperlu:

„Slivku. Moji vlastní.“

„Som šofér.“

Po chvíli rozhovoru: „Vážně si nedáš? Naleju ti zadarmo.“

Nakoniec som si dal kávu za 20 Kč, sedel za stolom a sledoval posledné súťažné vozy.

Počasie vyzeralo zle. Nemal som chuť spať ďalšiu noc v aute ani stavať stan. Uvedomil som si, že nemám to nadšenie z roku 1980 a že mi chýba partia. Naštartoval som a zamieril domov.

Barum Rally 2013

Rally vyhral Kopecký, 2. Pech, 3. Tarabus. Doma som zistil, že Esapekka Lappi jazdil aj na Finland Rally 2011, ba že máme aj jeho fotky.

Finland retro 2011

B a Maťo prileteli vo štvrtok 5.9.do Krakova. Včera som bol po ňu v LM. Nakúpil som veci na opekačku, požičal gril od Hošalov a večer sme od 19,00 opekali. Maťo prišiel na bicykli. V zložení J+B, Martin, všetci Hošalovci + Aleš Hoško (Maťin frajer z Teplej) sme opekali, pili Feltena 2008 i 2012 a iné vína, kvákali do 22,00.

Dnes sme boli všetci pozrieť Mili v novom dome.

B spomenula káru a ja som ju vybral. Zviezli sme sa všetci traja po jednom – B, J, Martin.

Cez dovolenku som na pravú stranu brány namaľoval akrylovými farbami Škodu Octaviu WRC v továrnych farbách, ibaže striebornú.

15.9.2013-18,00-LM

Trasu L. Hrádok – Wroclaw – Swinoujscie – Ystad – Malmo – Goteborg – Svinesund – Drammern (N) – Oslo – Varnamo (S) – Ystad – L. Hrádok som urobil presne za 4 dni. Nezvyklo rýchlo.

Cesty 2013 - 9

30.9.2013-pondelok-19,00-Hochmoor-D

Za tie dva týždne som bol nezvyklo často doma. S Barborou sme boli pozrieť Mili v nemocnici, lebo sa nudí. Je na pozorovaní s dvojčatami. Aj mňa poslala minulý týždeň a bol som.

Martina zarezáva v Brne. Absolvovala týždňový kurz Tolkiena (Pán Prsteňov) s 13-timi angličtinármi. Bola nadšená. Ja som jej na privát Drobného 42 doviezol perinu, plachty a obliečky od starkej. O 01,30 sme zo 20 minút porozprávali. Včera som tam stál presne minútu. M mi dala potvrdenia o škole a ja koláče z Lapš, jablká z Bardejova, čokoládu od starkej a banán. Maťa Hošalovie už nie je v Brne, ale študuje na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

8.10.2013-21,30-utorok-LM

V sobotu som bol na pohrebe Celiny Gryglak (bratowo) v Lapšoch. Ďalší piatok som doviezol z Lapš Marynu Brawiak a po týždni, v nedeľu som ju bol zaviesť. Previezla sa i starká. Myslím, že sa jej „wyczieczka“ páčila.

Doma 2013

Našiel som tri nádherné modráky nad dedinkou Alland pri Viedni. Priemer 22 cm. Celkom zdravé. Doma sme mali všetci traja praženicu. Nasušil som z nich toľko, čo z jednej tašky suchohríbov. Tých som našiel v hore môjho krstného otca. Jeden štvrtok plnú tašku a 5 dubákov, druhý štvrtok dve tašky.

Cesty 2013 - 10

11.10.2013-piatok-18,00-Dover-GB

Pohodová cesta, až na počasie. Keď som včera večer stál v Calais na line 038 (prvý od vody), kýval vietor autom ako hračkou. Spirit of Britain to zvládla veľmi dobre. Trochu ma prekvapil čas plavby z Calais – 19,55. Lístok som dostal o 20,20. Trajekt hodinu meškal.

17.10.2013-štvrtok-16,00-LM

Telefonovala Maťu, že zabudla melódiu starkinej uspávanky. Starkej už krádkodobá pamäť moc neslúži. Nečudovať sa, má 88 rokov, ale na melódiu si spomenula:

music\Hlas001.amr

22.10.2013-utorok-13,00-Hochmoor-D

V sobotu večer pred Bruxeles som videl zaujímavý jav. Všetkými šiestimi pruhmi diaľnice šli autá len naším smerom. V protismere bola nehoda. 3 pruhy celkom zavreté, kolóna. Tú policajti rozpúšťali smerom nazad asi 4 km k výjazdu. Do toho sa tlačili vozy z oboch strán. Bolo fajn byť na našej strane.

V piatok sme boli (B+J+Maťo) pozerať svadobné sály. B a Maťovi sa veľmi páčilo humno za Mníchm nad Jalovcom. Chyba, že bolo akurát pre 55 ľudí. Teda bez priestoru na tanec. Borová Sihoť bola veľmi priestranná, ale bez opekačky. Nakoniec asi budú v drevenici hotela Bystrina v demänovskej. Je do L a je tam gril. Mne vadil kameň ako tanečný parket. Nešmýka sa.

2.11.2013-sobota-18,30-LM

Na rozvoze po poštách na „Maďaroch“ som cestou do D. Saliby zastal za blikajúcim autom. Pred nami kamión. Náves rovno, ťahač oproti nám v priekope v strome. Vodič prvého auta volá 112. Spolu prichádzame k havarovanému vozu. Z kabíny vylieza chlap.

„Nič vám nie je?“ pýta sa prvý.

„Nič, hľadám telefón.“

„Vodič vyzerá byť pri zmysloch...“ hovorí prvý do telefónu.

„Bol si v aute sám?“ vyzvedám ja.

„Sám, nikto iný tam nie je.“

Chvalabohu.

Na tej ceste som šiel prvýkrát kompou cez Dunaj.

Cesty 2013 - 11

Dnes je tu plný dom. Kleini, B, M. Boli sme na cintoríne v Ľupči a zastavili sa u Tóna i krstnej mame. Tá prišla, keď sme boli na odchode. Všetci v aute, len starká a krstná pred Octáviou. Maťa sa pripravovala na šoférovanie.

Ja: „To som rád, aspoň tie dve (starká a krstná) nebudú plakať.“

To sa im vždy pri lúčení podarilo.

Maťa: „Keď ich teraz zrazím?“

7.12.2013-sobota-14,00-L. Hrádok

Takto to funguje obvykle, keď idem do D. V sobotu o 14,00 naložím v LH. Idem Havom (LM205CG) do Michala a v nedeľu o 09,45 vyrážam. Za 2 až 2,5 hodiny som na českej hranici (Drietoma-St. Hrozenkov), za ďalších 6 hodín som na hranici Nemecka (Rozvadov alebo Petrovice, tankujem, píšem Kontrolbuch). V D ešte 4 hodiny (Mannheim), alebo 7 hodín (Wilhelmshaven).

V A chodíme nakladať aj do Grundu. Starý dedinský domček, drevená brána, niekoľko stodôl. Vždy tam bol problém sa dobiť. Posledné 2 razy bola brána otvorená a ja som si so starým pánom Wernerom Frantesom pokecal. Nemecko-rusky. Jeho mama bola Ruska.

Posledne sa ho pýtam: „To Porsche je vaše?“

„Všetky sú moje.“ Stálo tam 6 áut – Jaguár, Honda...

„Kagdá ne iméješ žénščinu, móžno iméť mašíny.“

Cesty 2013 - 12

2.1.2014-12,30-štvrtok-LM

Týťdeň pred Vianocami mi povedala Barbora Pavlíková:

„Vyložíte v Marly a hneď pôjdete naložiť 3 boxy do Four Seasons Hotel, Rue George V., 31, pre pána Havalca do Mikuláša.“

Nato si prihodil Lubo Zaťko: „Ale ubytovanie si platíš sám. 900 € za noc.“

Pavlíková: „Nie, 990 €.“

Navigátor mi adresu nenašiel, tak som si to pozrel doma cez Google Maps. Nie Rue, ale Avenue. Hotel asi 1 km od Eifelovky. 3 vchody, traja v livrejoch. Všade parkujú autá. Ulička pozdĺž cesty. Bude to zaujímavé.

Aj bolo. Asi 10 km som šiel 1,5 hodiny. Švanda bola pri Víťaznom oblúku. Zbieha sa tam 12 ulíc. Na konci ulice semafor. Zelená. Okolo oblúku obrovský kruháč bez jazdných pruhov. Autá sa presúvali pored mňa doľava i doprava. Triafam sa do piatej odbočky – Champ Elyseés. Niekoľko sto metrov po tejto slávnej triede a doprava na Georga piateho.

Ulička k hotelu je len pre taxíky a pre Hava priúzka. Ostávam na hlavnej, stojím na „blikačkách“. Premávka je tu menšia, hádam to vyjde. Vrátnik ma posiela na recepciu vpravo. Traja recepční na telefónoch. Keď slečna zložila, dal som jej lístok a povedal, čo chcem – anglicky. Ťukala do PC. Po 2 minútach hovorí:

„Ale pán Havalec nie je hosťom hotela.“

Znova vysvetľulem. Opäť ťuká do počítača.

„Príde kolega aj s balíkmi.“

„Ok.“

Vypisujem CMR (doklad o medzinárodnej preprave tovaru) a dostávam pečiatky. Pri podpisovaní si od slečny pýtam hotelové pero a dostávam ho. Kolega vezie škatule v zlatej klietke až k autu. Pomáha naložiť. Pýtam sa ho, či je možné odfotiť sa s Eifelovkou.

„S týmto autom asi nie.“

Tak aspoň, či ma odfotí tu.

„Samozrejme.“

Odchádzam. 30-kou idem popri Seine a obdivujem Eifelovu vežu. Fotím.

Spokojný sa vymotávam z veľkomesta. SMS: „Nakládka dnes do 16,00 Veenendaal, NL“. Je poludnie. Bez šance. Pavlíková posúva nakládku na zajtra 08,00.

Je pekne a nie zima. Parkujem pred obchoďákom v Soissons. Kupujem 2 kartóny Bordeaux a s foťákom sa vydávam do mesta k vysokej dvojveži. To bude kostol. Nie, je to Abbay – kláštor. No chrám je prazvláštny. V oknách svieti modrá obloha. Z majestátneho kostola Abbay de Jean des Vignes ostala stáť len tá dvojveža(80 m). Kanóny revolúcie chrám načali a všetko, okrem veží, postupne rozobrali na stavebný kameň. Ostala iba budova Reflektáru. Pohľad na impozantné veže je z každej strany úchvatný.

Veža miestnej katedrály je nižšia, ale vnútro kostola je obrovské do výšky i plošne. Už tu majú jasličky, len Ježiško chýba.

Max dostal pod stromček vlka a starú mamu. Ihneď strčil jej hlavu do vlčej papule s výťazným: „Ham.“

7.1.2014- utorok-18,30-LM

Bol Michal Malinaj šľachtic?

V TV ma vždy zaujme program historika... . Posledne chodil po kopci nad Spišským Podhradím. Položil si otázku:

„Na vrchu je kríž, teda by to mala byť krížová cesta. Ale kaplnok je len 5, nie 14. Prečo ich je 5, a tak ďaleko od seba?“

Odpoveďou bolo: „Spišská krížová cesta je temer presná kópia miest v Jeruzaleme – od poslednej večere cez Getsemanskú záhradu, Kaifáša, Piláta na Golgotu.“

Predvčerom som bol u brata Tóna v Ľupči. Od 17,00 do 20,00 sme debatili a pili víno. Predstavil som mu svoju teóriu:

Starká (moja mama) má kópie rodných listov všetkých predkov v Lapšoch – Malinajovcov. Mňa napadla otázka:

„Prečo členom rodiny Malinaj tak záležalo na tom, aby ich potomkovia mali písomnosti o svojich predkoch?“

Nič také nie je u Griglakovcov či Mydliarovcov. A zaujímavé to začína byť, keď si položíme ďalšiu otázku:

„Komu v minulosti záležalo na tom, aby mohol písomne doložiť svoj pôvod?“

Určite nie sedliakovi. Ale člen šľachty takéto papiere strážil ako oko v hlave.

Pripomenieme si, čo sa traduje v rodine:

Michal Malinaj prišiel v pvej polovici 19. storočia do Lapš, kúpil veľa polí. Teda bol bohatý. Nik však nevedel, odkiaľ prišiel. Keď už bol na smrteľnej posteli, prosil ho jeho syn:

„Povedzte, odkiaľ ste prišli a prečo?“

Dostalo sa mu odpovede:

„Syn môj, buď rád, že to nevieš.“

Keď dáme všetko dokopy, môžeme dedukovať:

Michal Malinaj nadobudol svoj majetok nečestne a preto ušiel, alebo bol bohatý a urobil niečo proti vrchnosti, prečo musel ujsť. Meno napovedá na cárske Rusko.

A ešte je tu jedna otázka:

„Ak by môj pra-pra-pra-starý otec zbohatol napríklad zbojom, teda zo dňa na deň, učil by svojich potomkov uchovávať doklady o svojich predkoch?“

Asi nie.

12.1.2014-17,00-nedľa-Sausheim-F

Čo sa opýtate?

Keby bol dnes nažive môj oco, opýtal by som sa ho na detstvo, na vojnu, na obsluhu parnej mašiny...

Keby žila stará mama, spýtal by som sa na jej robotu na Dolnej zemi, na jej predkov, na môjho starého otca...

Preto som celkom dosť vecí napísal o starkej – mojej mame. Aby sa to zachovalo.

Čo by ste sa asi vy chceli opýtať mňa?

Aká bola tvoja práca šoféra?

V týchto zápiskoch je o mojej terajšej robote hádam až priveľa.

Prečo si, s tvojím vzdelaním, šoféroval?

Lebo prvoradé pre mňa bolo zabezpečenie rodiny. Nikdy som si nebudoval kariéru. Vždy som sa snažil byť spokojný s tým, čo mám. Šoférovanie ma baví a hlava (pamäť) už slúži čoraz horšie.

Dosiahol, si v živote to, po čom si túžil?

Áno.

Ako mladík som chcel vidieť svetovú rally. Videl som tú najlepšiu – Fínsku.

Ako študenta ma bavila matematika a chcel som sa dostať k počítačom. Vyštudoval som kybernetiku a 25 rokov pracoval v obore.

Ako dospelý som chcel vychovávať svoje deti, aby z nich boli slušní ľudia. To sa mi, myslím, celkom podarilo.

Ako postarší som chcel zachovať čo najviac spomienok. Svojich i iných, ako obraz času, ktorý žili. Niektoré sú v kronikách Lipt. Michal a Trsteného. Tu sa snažím o zachovanie tých svojich.

Viezol si sa v otcovej parnej mašine?

Áno.

Kým oco posunoval v Mikulášskej stanici ako rušňovodič. Kýval som mu z okna bytu. Previezol ma ako chlapca (5-7 rokov) niekoľkokrát.

Prvé, čím mi utkvela v mysli parná lokomotíva, je vôňa oleja. Celá voňala olejom. Aj vonkajšie plechy sa leštili pucvolou s olejom.

Schodíky do mašiny – schody do neba. Vysoko, ďaleko od seba. Keď sa mi podarilo vyštverať hore, objalo ma teplo. Sklo v oknách vpredu a vzadu. Bočné okná i dvere (a la divoký západ) vetrajú, ale dnu je aj tak teplo. A ešte viac olejovej vône. Vpravo pri okne sedačka mašínfíru, vľavo kuriča. Stred je koniec kotla. Okrem budíkov, okrúhlych ventilov a rúr sú tu tri veci, na ktoré si môžem šiahnuť.

Prvým je drôtené oko nad otcovou hlavou. Dvíha ma, aby som dočiahol:

„Zapískaj!“

Tahám oko dolu a píšťala pred kabínou vyvalí ostrý pruh pary a zahvízda:

„Pí – píííííííí.“

Druhou je páka otvárania dverí pece. Tie sú hrubánske, železné. Chytám páku oboma rukami a dvere sa rozdelia na polovičky, idú každá na bok. Akoby sa otvorili ústa – do pekla. Nakúkam. Oheň sa plazí kam dovidím, žiara páli v tvári.

„Ustúp, nech ťa tam nehodím!“,

Zažartuje ujo Peter (Miko z Bobrovca), otcov kurič. Z priepuste tendra (vzadu) naberá čierne uhlie na lopatu a šup do pece.

„Zavri!“

Treťou vecou, ktorou môžem hýbať, je červené koleso – asi ako volant. To však len, keď už mašinka opäť stojí oproti oknám nášho bytu.

„Zabrzdi!“

Otáčam tým železným kolesom.

„A ty by si tým chcel šoférovať na výhybkách,“ neodpustí si ujo Peter.

„Hybaj domov!“

Otáčam sa zadkom von, chytám madiel. Zliezam z tohto zázračného sveta sily a rýchlosti. Cez koľaje, bránu, cestu, záhumienku, 8 schodov a som doma.

Celkom výnimočným zážitkom bola jazda z Vlašiek do Mikuláša. Šli sme s otcom od starej mamy z Michala na vlak. Otcov kolega nás videl na peróne a zastal s Hrádočanom (nákladný L. Mikuláš – L. Hrádok – L. Teplá). Zmrákalo sa. Mne dali za úlohu hlásiť farbu na náveštidlách. V Mikuláši už bolo skoro tma. Bolo fascinujúce sledovať víry iskier nad komínom.

16.1.2014-štvrtok-17,30-Orsingen (nad Bodenským jazerom) – D

Prechádzky – v Aire Briance Ligoure som sa hodinu prechádzal po parkovisku a obzeral hviezdy. Dalo to 5 okruhov okolo Aire.

V Abidos som sa vybral pozrieť kostolík na vŕšku - 2,5 km. Cesta do dedinky Lagos je „rally“. Celý deň pršalo, na vychádzke aj slnko blyslo.

Dnes som štartoval o 01,00 v noci a jachal na C-aute dobrou národnou cestou 79 na Moulins. Blesk. Čo ma fotí? Idem 88 km/h. Predbieham kamión. Blesk. Idem 90. Dopekla, všetci sa vlečú max. 85. Žeby tu mali nákladiaky 80-ku? Ďalší radar idem 79 a nič. Asi to tak bude. Radarov som narátal 7. Ale do Tarbes, cez deň, som valil 90 stále.

17.1.2014-piatok-16,30-Amstetten-A

Na nakládke v Seurin sur L Isle odpovedala slečna v kancelárii na moju angličtinu len francúštinou. Použil som slovo „charge“, teda nakladať a „mercy“. No bolo mi treba vyložiť 4 tonové palety, naložiť ich 7 paliet a naložiť späť tie 4. Kreslil som auto, palety, šípky... a použil moju francúštinu: charge, decharge, mercy. Na 3. krát pochopila. Trochu som sa pomordoval s tými ťažkými, ale podarilo sa. Aj rozloženie na osi auta. S vozíčkárom som bol aj na káve.

Keď som slečne podpisoval papiere, chcela vedieť kedy to vyložím. A, čuduj sa svete, lámala na mňa angličtinu a mojej odpovedi rozumela.

26.1.2014-16,30-nedeľa-Lourdes-F

V januárovú nedeľu poobede tu bolo iba pár ľudí a z miesta vyžaroval pokoj.

Po naplnení 20 l vody som došiel k autu spotený. Hneď som sa vybral na turistiku. Z parkoviska pekne vidno kríže na vršisku nad mestom. Síce môže kedykoľvek začať pršať, ale idem.

Na Pic du Jer ide koľajnicová lanovka. Ja nasledujem 3 francúzkych turistov s paličkami. Ale idú pomaly. Neláka ma hlavný vrchol, skôr vedľajší. Kráčam poctivo a zasa som celý mokrý. Na Pic Petit du Jer vybehnem za 35 minút. Obliekam kabát, čiapku, golfák a fotím. Škoda, že nie je slniečko, ale aspoň neprší.

V úbočí hulákajú chlapi v reflexných vestách a štekajú psi. Poľovačka. Cestou dolu sa pýtam turistov, na čo že to poľujú. Na diviaka. Stretávam aj poľovníka s puškou. Zdravim sa „Good luck!“

V aute som sa práve preobliekol a píšem, lebo čakám na tmu. Istota je istota. Blbosť. Žiadna istota. Len väčšia pravdepodobnosť, že policajti už nebudú hliadkovať. Mám 1610 kg – 710 kg nadváhy.

Dnes stáli na kruhovom objazde pred St. Gaudens. Mia diktuje: „Tretí výjazd.“ Keď zbadám policajtov, odbočím hneď do druhého výjazdu. Aby nemali možnosť ma zastaviť. Musím sa síce prekľučkovať mestom, ale to s Havom nie je problém.

Cesty 2014 - 1

3.2.2014-pondelok-22,00-Ponzneusiedl-A

V sobotu som roznášal lurdskú vodu. Hanke Hurtešákovie, Ivanovi, pánu Weiszovi. U Weiszov som pobudol ½ hodinky, vypil dva štamperlíky a popočúval spomienky Antona Weisza na popradský hokej z čias otvorených klzísk.

Dnes okolo 09,00 mi volal Janko Hošala: „V nedelu zomrel starý Weisz.“ Zaskočilo ma to. Veď som ho mal (a mám) pred očami, ako, s jemu vlastnou zanietenosťou, rozpráva, že Šupler bol výborný popradský hráč. (Šupler, ako tréner slovenskej hokejovej reprezentácie, dostal náš hokej z kategórie C do A.)

Tóno mi oskenoval výber mojich farebných diapozitívov. Sú tam cenné zábery. Vytešujem sa ich úpravami, vylepšovaním. Aj starkej sa veľmi páčia. V časoch amatérskej čiernobielej fotografie stála farebná fotka 15 Kčs (+film 32 Kšs, + vyvolanie filmu). Mňa vyšiel jeden farebný diapozitív asi na 2 Kčs. V mojej izbe som mal dlho biely obdĺžnik na presvecovanie diapozitívov na stenu.

10.2.2014-pondelok-11,00-Wilhelmshaven-D

Cez víkend bola Mili a Kaila s dvojčatami v Michale. Aj mňa zapojili. Kŕmiť, tíšiť, zabávať. Keď som mal na starosti obe decká, tak sa dohodli. Axo, ležiaci na posteli, vypľul cumeľ a začal mrnčať. Kým som mu ho dal do pusy, vypľula cumeľ Viki a začala škriekať. Takto to šlo stále dookola, až som sa aj ja pridal: „Toto je sprisahanie. Toto je sprisahanie...“

19.2.2014-streda-10,00-Weissenburg-D

Dávno som chcel vidieť mesto Wezlar. Vykladám tam už asi 2 roky. Závod Leica je kúsok od historického centra. Teraz to bola posledná pondelňajšia vykládka. 16,15. Zašiel som za vrátnikom. Vždy ho posunkom ruky zdravím, keď mi otvára rampu.

„Chcel by som si pozrieť vaše mesto. Môže tu auto parkovať?“

„Nein.“

„Iba pol hodiny.“

„Halbe Stunde? Ja.“

Vyrazil som svižným krokom. Starými uličkami do kopca. Domy s drevenými výstužami. Na kopci chrám. Napodiv slúži obom vyznaniam – katolíkom aj evanjelikom. Páčilo sa mi to. Času je málo. Ešte tu kdesi majú starobylý most. Pýtam sa pri vchode kostola. Idem podľa inštrukcií, ale dôjdem len k rieke. Opäť sa pýtam:

„Bitte, wo ist Alte Brucke?“

„Alte Lahnbrucke?“

„Ja.“

Cez park sa dostávam na most. Z druhého brehu je výborné foto-miesto. Most, rieka a staré mesto s chrámom navrchu. Aj slnko svieti správnym smerom.

Do Leicy prichádzam o 16,45. Chválim vrátnikovi mesto.

Aspoň takto som si užil vlastné narodeniny.

Cesty 2 - 2014

23.3.2014-12,00-nedeľa-Jabbeke-B

Včera ráno som vysypal všetky anglické mince a spočítal. Raňajky stáli 4,95 Ł. Na tanieri bola jedna párka, 2 plátky smaženej slaniny, 1 volské oko, vareška fazule, 1 trojuholník čohosi zo zemiakov a 2 trojuholníky hrianok. Osobitne som zaplatil capučíno za 1,9 Ł. Vychutnával som si to pri Daily Mirror. Natrafil som na článok o FC Liverpool. Na fotke aj náš Švento(?). Prečítal som celú stranu. Pre fotbalových fanúšikov asi píšu zjednodušenou rečou.

Na jednom pútači bolo: Ham Hill – 5 min. – a fotka pomníka na kopci. To musí byť vidieť. Áno, je. Háčik je v A303. 4-prúdová cesta tu má kruháč. Prejsť na druhú stranu je o život. Nakoniec sa odvážim. Na okraji East Stoke stretám pani na koni. Zdravím a uisťujem sa, že idem dobre. V dedinke mi miestny ukazuje chodník medzi plotmi. Za moment som hore.

Pamätník pripomína padlých v 2. sv. vojne. Fotím, hľadám správny uhol, čakám na slnko... až objavím Stonehenge. Nie.

Bude to asi Hamhenge. Zhora sa dívam na kruh pätnástich kameňov o priemere asi 60 m. Decká si tam kopú loptu. Úchvatný pohľad. V strede popol z ohniska. Tu sa mi páči. Oveľa viac, než v Stonehenge.

Kamene majú vyše troch metrov. Môžem sa ich dotknúť, prechádzať sa medzi nimi, pozorovať tiene. Nepostavili ich mimozemšťania, ani strašne dávno. Ale miesto má svoje čaro. Dookola sú kopčeky, z ktorých si toto divadlo znova a opäť fotím.

Vysvetlenie je jednoduché. Vyše 100 rokov tu ťažili travertín. Poctivou ručnou prácou. Žiadne výbušniny. Ten kamenný kruh postavili na počesť pracovníkom v kameňolome.

Na kopci mali kedysi hradisko ľudia doby železnej. Ostali násypy obranných drevených hradieb. Ešte pozriem „Time stone“ s otvorom. Slnko dnes – 22.3. – kreslí pekný tieň.

Všade sa tmolia výletníci so psami. Čochvíľa musím odhačkať a zahačkať reťaz na bráničke medzi pastvinami.

Po januárovej turistike vo francúzkych Pyrenejach som si včera užil asi 10 km turistiky v anglickom South Somersete.

Cesty 3 - 2014

6.4.2014-20,00-nedeľa-Kladruby, CZ

Preťažený som nocou prešiel Nemecko. Dospal do 14,00. Vybral som sa do kladrubského kláštora. Poobzeral zvonku zavretý kostol. Porozprával s pani, čo predávala suveníry. Jej dedko bolo správcom tohto veľkolepého komplexu od 1953. roku. Benediktínov tu zrušil Jozef II. Už v roku 1785.

„Dědeček, František Sysel, s babičkou na to dozerali a prováděli návštěvníky kostelem. Ten je třetí největší v Čechách. Kdysi to bylo poslední české pohostinné místo na stezce z Prahy do Norimberka. Do budovy konventu mohli jen mniši. V reflektáři bydlel opat a mohl tam přijímat i laiky. Byli to ti nejmocnější. Jistě tady nocoval Karel IV., nebo jeho otec Jan Luxemburský.“

Za 3,50 € som absolvoval hodinový okruh. Stálo to za to. Prekvapujúce bolo, keď sprievodkyňa povedala: „Tyhle cínové nádoby jsou ze sředověku. A i když se to nemá, dovolím vám potěžkat si tenhle korbel.“ Hneď som to skúsil. Korbel s víkom na asi 4 l vážil okolo 5 kg. Bol to super pocit, vziať do kúk čosi, čo pred x sto rokmi používali rytieri.

10.4.2014-12,00-štvrtok-LH

V pondelok poobede som zaparkoval pred Teplicami. Bolo mi treba chlieb. Cez les som zašiel do Bíliny asi 3 km. Prezrel si mestečko. V Lídli kúpil chlieb, banány, pivo a cigarety. Keď som vyšiel, udrel mi do očí skalnatý kopec. Vyzeral neprístupný. Hneď som sa opýtal pani, či sa dá naň vyjsť turisticky. „Jo, jistě. Musíte k chatě.“ Okolo tej chaty som už šiel. Odniesol som nákup do auta, vzal foťák. Na vrchole som bol ešte pred západom slnka. Fonelit sopečného pôvodu tu vytvoril stĺpovité skaly. Z vrcholu bol pekný výhľad na severozápadné Čechy pod Krušnými horami.

Cesty 4 - 2014

25.4.2014-19,30-piatok-Tilbury-GB

V utorok pred Veľkou nocou som spal pri Drážďanoch a volal Maťu, že ju môžem zobrať z Brna domov. V stredu o 11,00 som ju vyzdvihol. Ešte mi mali vymeniť strešné okno v Trenčianskych Bohuslaviciach. Lenže SMS od Pavlíkovej: „Do 14,30 naložte v Trenčíne.“ Volal som Lubovi: „Čo teda?“ „Okno.“ To bolo vymenené o 15,00. Ja s M sme si dali v motoreste v „Bohuslavicách“ obed. SMS: „Ak nestihnete dnes, nakladáte zajtra o 06,00.“

Tak sme tam aj spali. M hore, ja dole. Fúkal silný a studený vietor, tak som aj kúril. M je celá natešená, že pôjde v lete do Fínska. Na kurz fínštiny.

Zvyknem vždy pred pitím džúsu, tento pretrepať. Aj teraz. Len som zabudol, že je otvorený. Pofŕkal som pol kabíny a trochu aj Maťu.

5.5.2014-05,00-pondelok-Svinesund-N

Vnedeľu som zastal v Goteborgu. Slniečko svietilo, 10 ˚C. Poobzeral som výstavu lodí. Žiadne plachetnica. Oslovil som pána na bicykli: „Please, where is the king s ship Wassa?“ I tis not here. It is in Stockholm.“

Piaty kostol bol katolícky. St. Marie Kirkan. 14,00 hod. Začína sa omša. Nie, nie je to švédština. Spýtal som sa objavivšieho kňaza, aký že je to jazyk. „Palestinian“. Kostol plný, kopec detí, východné spevy. Takto asi hovoril Ježiš. Po omši som sa na to spýtal mladíka pred kostolom. „No, it is arabic languague.“

Presedel som 2 dni tu, na colnici. Anténu, čo som viezol z CZ do N nepustili. Najskôr nebola faktúra. Potom bolo zle, že švajčiarska firma platí za tovar do Tel Aviv – Israel. Dopadlo to tak, že Lubo poslal kolegu Janka Gajdoša z Nemecka cez Dánsko trajektom do Goteborgu. V utorok o 10,15 som ho privítal:

„Celkom dobrá zacházka sem, nie?“

„Jasné. Taký dobrý Grove (Wilhelmshaven, D) som ešte nemal. Na trajekte som sa najedol, osprchoval a naspäť sa zasa najem a osprchujem. Paráda.“

Šli sme do KGH (špedícia). Hovorím úradníkovi:

„Túto paletu sme preložili do kolegovho auta. Ja mám len tento tovar. Prosím, môžete napísať do CMR, že paleta nemôže ísť do Nórska pre chybnú faktúru?“

„Why?“

„Because of my colege. He will go with it back to Czech republic.“

„Ok.“

Napísal, aj pečiatku dal. Keď sme vyšli pre úrad pýta sa Janko: „Čo to tam napísal?“ Preložil som.

„Je dobré, že vieš takto po anglicky. Ja by som mu to vysvetľoval hádam pol hodiny.“

V pondelok večer ustal dážď, tak som sa vybral na prechádzku. Chcem vidieť Svinesundbroon – most nad Svinesund fjordom. Najskôr ma ale upútala dobre sa maskujúca divá mačka. Podišiel som k nej na 5 krokov a ona sa ani nepohla. Bližšie som sa neodvážil.

Šotolinová cesta ma privedie k bráne do farmy. Kiosk ponúka jahody. Cesta ide ďalej cez farmu. Spýtam sa. V kiosku chladnička s mrazenými jahodami, na polici papierové sáčky s neviem čím a fľaše medu. Na stene cenník a pokladnička. Nikoho nikde.

Pustím sa tou cestou a dôjdem až k fjordu. SMS. Dopekla, čo chcú! Som 3 km od auta. „V prípade nehody vo Švédsku...“ Také SMS dostávam vždy za hranicou. Fúúú. Odľahlo mi. Cestou späť si všimnem šípku turistický chodník – do lesa. Idem. Po 3 km som na vyhliadke. Vidno až k Severnému moru. Jem Horalku, fajčím a rezko sa vraciam na colnicu.

9.5.2014-19,00-piatok-Berlin-D

V Jonkopingu (S)som chodil po meste 2 hodiny. Najzaujímavejšie je tu jazero Vättern. 135 km dĺžka, 35 km šírka.

Cestou do Ystadu som sa zastavil v Brossarp-e. Odtiaľ do St. Olof jazdí parný vláčik. Len ešte nebola sezóna.

Tu mi mladý Poliak, kolega povedal vtip, ktorý s humorom vystihuje našu robotu:

„Čo to znamená, keď ide šofér dodávky 130 km/h?

Robí expres.

Keď ide 100?

Šetrí palivo.

Keď ide 70 km/h a prechádza z pruhu do pruhu?

Robí pauzu. Nerušiť!“

11.5.2014-15,00-nedeľa-Rumburk-CZ

Včera som zastal v Hoyeswerda (D). Prešiel som 10 km chcejúc kúpiť strom s červenými listami. Nakoniec som ho našiel. No mali len 2 m vysoký za 169 €. Kúpil so aspoň krík Cotinus coggygria „Royal purple“ za 12,55.

V Bautzene bola dnes o 9,30 omša po srbsky. Evanjelium o dobrom pastierovi som rozumel, kázni už nie. Srbi sú tu pôvodní obyvatelia na rieke Lužica. Historické mesto so siedmimi zachovanými baštami a asi 30 % obrannými múrmi dýchalo históriou.

Cesty 5 - 2014

19.5.2014-20,00-Wilhelmshaven-D

Tu som o 14,00 skončil. (Na C-aute po práci od 02,00.). Pospal. 2 hod. prechádzka. Pustil som sa po trati – koľajách, po ktorej už pár desiatok rokov nešiel vlak. Mladé brezy rástli pomedzi švele – podvaly. Kráčam pomaly, vychutnávam si zvuky prírody. Zrazu počujem vlak. A šinie si to rezkým tempom ku mne. Nemožné – hovoria oči. Je to vlak a ide sem – presviedčajú uši. Skamenel som uprostred koľajníc. Vlak prehrmel asi 10 m za stromami po normálnej trati.

Objavil som niekoľko kríkov so zeleno-červenými listami. Jeden celkom maličký.Pri trati som našiel krabicu od džúsu.Urovil s nej kvetináč skalou. Tú skalu použil aj ako motyku a vyhrabal ten kríček aj s koreňmi a zemou. V aute dal do škatule z pomarančového džúsu a zalial vodou.

20.5.2014-21,21-utorok-Osnabruck-D

Dnes skladala Barbora štátnice na BC a ja som na to dosť myslel. Práve som vybral telefón, či nemám niečo nové, keď ten zazvonil. „Mám dva A-čka a dva B-čka.“ „Gratulujem! Oslávime Feltenom.“

27,5,2014-21,00-utorok-LM

Aj sme oslávili. Včera prišla B do Ružomberka. Pomohla starkej kúpiť mikinu. Ona si kúpila sukňu. Večer prišiel mokrý Martin na bicykli. B strihala hnedý papier (za 20 €) na svadobné oznámenia a my chlapi sme debatili a pili.